RECENZIA: André Aciman - Daj mi tvoje meno

Žáner: YA
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 232 strán 
Väzba: brožovaná väzba
Originál názov: Call Me by Your Name

Anotácia:
Môže vás pártýždňový vzťah poznačiť na celý život? Čo ak v sedemnástich rokoch prežijete tú najintenzívnejšiu skúsenosť, ktorá sa už nikdy nezopakuje? Daj mi tvoje meno je strhujúcim príbehom lásky, ktorá vzplanie medzi 17-ročným Eliom a 24-ročným Oliverom, hosťom Eliových rodičov, počas jedného leta na slnečnej talianskej riviére. Obaja najskôr predstierajú ľahostajnosť, ale postupne ich čoraz viac pohlcuje vzájomná príťažlivosť – prerastajúca do posadnutosti aj strachu, fascinácie i túžby. Úprimná, nesentimentálna pocta ľudskej vášni od oceňovaného autora Andrého Acimana sa stala predlohou pre rovnomenný film, ktorý získal Oscara za adaptovaný scenár a bol nominovaný na Zlatý Glóbus vo viacerých kategóriách vrátane ocenenia za najlepší film roku 2017.




Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Tento román podľa mňa jednoznačne patrí medzi tie knihy, ktoré si čitateľ buď obľúbi a knihu prečíta behom dňa alebo práve naopak, kniha ho absolútne nezaujme ani dejom a ani štýlom akým je dej napísaný. Ja som sa bohužiaľ zaradila práve do tejto druhej skupiny o čom som vopred nevedela, pretože po prečítaní anotácie som sa na knihu veľmi tešila a hneď sa do nej začítala, keď mi prišla domov. A práve o to bolo väčšie moje sklamanie.

V samotnom deji nevidím až taký problém ako skôr v jeho spracovaní. Ak ste ten typ čitateľa, ktorý sa priam až vyžíva v siahodlhých opisov, ktoré sa zameriavajú na prostredie a hlavne na pocity postáv, tak určite neváhajte a po knihe siahnite, pretože verím, že práve toto kniha ponúka svojim čitateľom. No na druhej strane ak sta taký čitateľ ako ja, t.z. že máte radi keď nej zbytočne nebrzdia opisy tak na vašom mieste by som nad touto knihou porozmýšľala. 

Na knihe ma najviac odrádzal spôsob akým bola napísaná, pretože išlo o prerozprávanie z pohľadu Elia a miestami som mala dojem akoby som čítala denník ktorý on napísal a sem tam si poznačil dialóg medzi postavami. Na môj vkus tam bolo príliš málo dialógu, ktorý by svižnejším tempom posúval dej ďalej a príliš veľa opisu pocitov a myšlienok práve Elia, ktoré dej pre mňa len zabrzdili a tým pádom sa samotná kniha stala pre mňa neatraktívna, hoci samotná zápletka bola zaujímavá a jednoznačne má čo čitateľovi poskytnúť, pretože sa zameriava na lásku medzi dvomi mužmi, ktorá sa odohráva uprostred Talianska. 

André Aciman nám v knihe vykreslil lásku, ktorá sa odohráva  na pozadí 80-tých rokov medzi dvoma mužmi a to medzi 17-ročným Eliom a 24-ročným Oliverom. Oliver je jedným z hosťov, ktorý pravidelne rok čo rok trávia leto u Eliových rodičov. Od predstieranej ľahostajnosti a nezáujmu medzi týmito postavami sa láska a vášeň postupne prediera do popredia, kedy už žiadne klamstvá a pretvárky nemajú šancu. Autor túto lásku nezobrazil a nevykreslil v romantickom a presladenom štýle, práve naopak - opísal ju realisticky a bez akýchkoľvek sladkých rečičiek. 

Celkový dojem knihy a príbehu je u mňa veľmi rozpoltený. Na jedenej strane to je skvelý námet na príbeh, no na druhej strane - pre mňa, zlé spracovanie príbehu, nesmierne množstvo opisu a taktiež v knihe sa nachádzalo pár pasáží, ktoré mi prekážali a prišli mi možnože zbytočné, no beriem to ako nevyhnutnú súčasť celého príbehu a snahu autora vykresliť - možno posadnutosť a lásku k Oliverovi. Bohužiaľ, tento spisovateľ a jeho príbehy zrejme nie je niečo pre mňa. No ak obľubujete opisy, tak knihu si okamžite zamilujete. 

Hodnotenie: 2,5/5

~N