Séria: Drowned Gods
Diel: #1
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 528
Väzba: paperback s oriezkou
Anotácia:
Emory študuje na prestížnej Aldrynskej univerzite lunárnej mágie, jej liečiteľské schopnosti však boli odjakživa nanajvýš priemerné. Všetko zmení desivá noc v morskej jaskyni, keď štyri jej spolužiačky a štyria spolužiaci zahynú a prežije jedine ona. Teraz ju trápia podivné schopnosti, ktoré by mali existovať len v legendách. Schopnosti, ktoré by jej zničili život, keby sa o nich dozvedel nesprávny človek.
Aby sa ich naučila ovládať, Emory presvedčí najväčšieho samotára z univerzity, aby jej pomohol. Baz o nebezpečenstvách temnejších foriem mágie vie svoje a zhodou okolností bola jeho sestra jednou z utopených študentiek a Emorinou najlepšou kamarátkou. Emory sa odhodlane snaží zistiť pravdu o úmrtiach a tajnom spolku pripomínajúcom kult. Narazí však len na ďalšie otázky, keď sa údajné obete nehody začnú vynárať z mora živé - a vzápätí ich postihne desivá, nadprirodzená smrť.
Za poskytnutie výtlačku ďakujem Slovart.
Podivný príliv je že vizuálna bomba s perfektnou oriezkou, ale s poľutovaním musím povedať, že obsahovo u mňa zaostávala a teda výrazne.
Ide o knihu zo žánru dark academia a príbeh sa odohráva na Aldrynskej akadémii, kde sa dostávajú študenti s výnimočnými schopnosťami a ich moc je ovplyvňovaná fázami mesiaca, v období ktorých sa narodili. Máme tu aj legendu o božských Fázach, ktorá má na dej veľký vplyv. Tento koncept a k nemu vybudovaný svet ma zaujal a bavil. Je to nápadité a ponúka to široký priestor pre budovanie originálneho príbehu, čo sa autorke aj podarilo.
Bolo to mystery, plné rôznych rituálov a tajuplnej atmosféry, takže k tomuto nemôžem nič povedať. Príbehová linka je síce trošku náročnejšia na pochopenie, keďže je komplikovanejšia a zamotanejšia, no treba tomu dať čas a hlavne pozornosť a dá sa tomu ako tak porozumieť. Aj napriek tomu sa ale asi nedá pochopiť úplne všetko. Mne tam veľa vecí prišlo nedotiahnutých a zostala som z nich zmätená. Autorka akoby miestami na niektoré veci zabudla a niektoré veci ohýbala, aby to sedelo.
Môj obrovský kameň úrazu pri Podivnom prílive? Hlavná hrdinka Emory. Nebola mi akosi sympatická už od začiatku. Voči všetkému a všetkým mala ignorantský prístup a čakala, že všetci okolo nej budú obletovať. A keď tomu tak aj bolo, tak ani to sa jej nepáčilo. Horšiu hlavnú hrdinku som už dlho nezažila. Ufňukaná, závistlivá, nepríjemná a s cieľom každého využiť. Trošku spoiler, ale iritovalo ma, že je nositeľkou legendárnych schopností, o ktorých sa myslelo, že ani neexistujú a ona ich ovláda bez najmenších komplikácií. Nepotrebuje cvičiť sebaovládanie a všetko jej vždy výjde. A ak by aj nie, tak to vlastne vôbec nevadí, lebo autorka to nejako dopasuje.
Záverečné udalosti mierne predvídateľne, ale to mi zase až tak neprekážalo, lebo to malo akciu a napätie.
Podivný prílev ako Pieseň utopených božstiev je vlastne takou piesňou utopeného potenciálu. Zaujíma, čo by mohlo byť ďalej, ale či sa to rozhodnem preskúmať aj pokračovaním, to som si už nie tak istá.
@terezickka