pondelok 21. októbra 2024

RECENZIA: Lisa Jewellová - Never jej ani slovo

Žáner: krimi/triler
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran
Počet strán: 368
Väzba: pevná s p
 Príspevok: Úpravy rebalom

Anotácia:
Majsterka napätia a nepredvídateľných zvratov Lisa Jewellová prináša po úspešnom románe Rodina v podkroví ďalší napínavý triler – tentoraz o sile manipulácie a klamstiev a ich schopnosti ničiť ľudské životy.
Úspešná žurnalistka a autorka podcastov o príbehoch silných žien Alix Summerová oslavuje svoje štyridsiate piate narodeniny v miestnom pube, keď sa jej prihovorí nenápadná Josie Fairová, ktorá tam tiež oslavuje. Sú narodeninové dvojičky. Josie presvedčí žurnalistku, aby sa vo svojom ďalšom projekte venovala práve jej životnému príbehu: svojho manžela stretla, keď mala trinásť a on štyridsať. Keď však začnú nahrávať podcast, Alix si rýchlo uvedomí, že jej nová známa skrýva desivé tajomstvá, a skôr než sa nazdá, Josie sa jej votrie nielen do života, ale aj do domu.
Alix sa začne obávať, že sa svojej novej spolubývajúcej už nikdy nezbaví, no tá náhle zmizne. Až vtedy žurnalistka zistí, akú skazu po sebe Josie zanechala, pričom život Alix a životy jej blízkych sú v smrteľnom ohrození.
Kto je Josie Fairová a čo má na svedomí?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran



Autorka ma zaujala svojimi knihami Rodina v podkroví či Rodina z domu tieňov. Vďaka nim som sa rozhodla siahnuť aj po ďalšej autorkinej novinke a poviem vám, bola to teda poriadna jazda. 

Never jej ani slovo je skutočne pútavý a napínavý triler. Všetko sa začína pomerne nevinne. V úvode spoznávame tzv. Narodeninové dvojčatá Alix a Josie. Dve ženy narodené v jeden deň, ktoré zvedie dokopy náhodné stretnutie v bare časom vyústi do niečoho ďaleko za hranicami zdravého rozumu. Podcast o živote Josie Fairovej je začiatkom všetkého...

Už po prečítaní prvých kapitol som mala z čítania nepríjemný pocit a husiu kožu. Josie na prvý pohľad pôsobí celkom obyčajným dojmom, ale niečo na jej správaní mi od začiatku nedalo pokoja, takže som k nej pristupovala s veľkou dávkou nedôvery. Ako príbeh plynul a viac som sa dostávala do jej života, tak som pochopila, že to s ňou vôbec nebude jednoduché. Je skvelou manipulátorkou, čo sa prejaví na jej vzťahu k Alix, ktorú totálne ošiali a sčasti sa tomu vôbec nečudujem. Alix potrebovala nový senzačný podcast, pre ktorý jej Josie so svojim životným príbehom dokonale pasovala, takže čo už koho po tom, že Josie trošku zneužije. Josie chcela byť tou senzáciou a dostať sa Alix pod kožu. Celý čas som sa ale čudovala, čo všetko bola Alix ochotná tolerovať, pretože tých varovných signálov, aby od toho dala ruky preč, bolo naozaj veľa. Priznám sa, že taký nepríjemný pocit z čítania ako som mala pri tejto knihe som už dlho nezažila. Autorka dokázala vytvoriť naozaj mrazivú atmosféru, ktorá dokonale sedela k psychologickej hre, ktorá medzi postavami prebiehala. Každá situácia mala správne načasovanie a príbeh posúvala o level napätia vyššie. Každý krôčik Josie bol krôčikom k ešte väčšiemu zúfalstvu a tragédii. 
Páčilo sa mi ako autorka poňala postavu Josie. Na jednej strane som s ňou chcela súcitiť a veriť jej každé slovo, na druhej strane som ale vnímala jej temnú stránku a to že jej nedôverujem, takže sa to vo mne miestami bilo. 

Zo záveru som zostala mierne rozpačitá. Príbeh sa úplne neuzatvoril a zostalo tam viacero nezrovnalostí, čo ma teda nenadchlo. Žeby to malo mať pokračovanie? :/

@terezickka

sobota 19. októbra 2024

RECENZIA: Teagan Hunter - Láska cez správy

Žáner: romantická beletria
Vydavateľstvo: Zelený kocúr 
Séria: Texting
Diel: #1
Počet strán: 304
Väzba: paperback

Anotácia:
Nesprávne číslo má byť len nesprávne číslo.
Vymazať. Neriešiť.
Nepísať. Neflirtovať.
Nesprávne číslo by nemala byť prvá vec, na ktorú človek ráno myslí, a posledná vec, o ktorej uvažuje, keď zaspáva. A už vôbec by ste neznámy kontakt nemali nahovoriť na to, aby si kúpil malé kozliatko.
Bolo by to zvláštne.
Keď sa pre nesprávne číslo omylom zoznámim so Zachom Hastingsom, nedržíme sa žiadneho z vyššie spomenutých pravidiel. Píšeme si a flirtujeme, pretože je neskutočne vtipný, čudný a je pre mňa skvelým rozptýlením.
Nehľadám lásku. Zach natrafil na nesprávne číslo.
No možno...
Možno je ten pravý.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem Panta Rhei.

Trošku romantiky nikdy neuškodí a Láska cez správy znela ako ideálna voľba.

Láska cez správy je presne tou knihou, pri ktorej zahodíte všetky svoje problémy za hlavu a užijete si ľúbostný príbeh, ktorý si autorka pripravila. Všetko začne nesprávnym telefónnym číslom. Pokračuje to niekoľkými smskami a prichádza aj osobné stretnutie. Ani Zach ani Delia to nečakali a predsa sa to stalo. 

Táto kniha sa od začiatku číta s úplnou ľahkosťou. Autorkin štýl písania je jednoduchý a ide priamo k veci. Väčšia časť príbehu je podaná formou SMS správ, ktoré sa striedajú s rozprávaním a má to svoje čaro. Cez SMSky ide dejová linka rýchlosťou blesku a vidieť cez ne, ako to medzi hlavnými postavami iskrí. Neraz som sa smiala nad nezmyslami, ktoré si tí dvaja chatovali a vďaka tomu mala kniha úplne uvoľnenú a príjemnú atmosféru. Láska cez správy je proste sladká romantika, ktorá sa nič nehrá a nepotrebuje v sebe ani žiadne prehnané drámy a zbytočnú vážnosť. Aby som ale neklamala, malá drámička na skúšku dôvery sa tu nakoniec objaví a dopraje nám čitateľom aspoň trošilinku napätia.

Láska cez správy je dokonalou oddychovkou, no pre náročnejších čitateľov to nemusí byť úplne postačujúce a to pravé. Aj keď sa mi príbeh páčil a jeho čítanie som si užívala, v hlave sa mi natrvalo pravdepodobne neusadí. S odstupom času vnímam, že knihe chýbalo viacero vecí. Síce to medzi postavami iskrilo, necítila som vášeň a strhujúcu túžbu. Zach bol rozhodne milý chlapík, no motýle v bruchu som z neho nemala. Nemožno hovoriť ani o nejakých zmysluplnejších debatách medzi postavami. Vo svojej podstate som postavy ani nespoznala do hĺbky, pretože ich charaktery či minulosť nehrali v príbehu žiadnu rolu, takže neboli ani len naznačené. 

Láska cez správy vyhovie skôr menej náročným čitateľom alebo niekomu, kto túži po roztomilej romantike na prečistenie mysle. Na to je táto kniha asi najlepšou voľbou.



@terezickka

nedeľa 6. októbra 2024

RECENZIA: Oliver Potzsch - Hrobár a vražda v krypte

Žáner: detektívka, triler
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 440
Väzba: pevná väzba s prebalom

Anotácia:
Viedeň, 1895: V krypte pod Dómom svätého Štefana nájdu turisti medzi kosťami a lebkami mŕtveho muža. Telo je bez známok násilia, iba tvár je skrivená od hrôzy. Umrel ten človek od strachu? Čo ho tak vyľakalo? V devätnástom storočí prekvitá vo Viedni špiritizmus a na každom rohu sa konajú seansy. Tento mŕtvy učenec sa však odvolával na vedu a odhaľoval podvodníkov. Popálil si pritom prsty? Prípad opäť vyšetruje inšpektor Leopold von Herzfeldt. Anna, adoptívna dcéra hrobára Augustina Rothmayera, za upozorní na istú zvláštnosť – z jedného sirotinca v meste miznú deti. Dopúšťa sa niekto násilia na bezbranných, alebo v metropole na Dunaji skutočne vyčíňa duch?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Ďalší Hrobár a v jesennom období? To je niečo, čo som nutne potrebovala. 

Táto séria mi prirástla k srdcu už od prvého dielu a každým ďalším sa mi páči viac a viac. Hrobár a vražda v krypte ako tretie pokračovanie udržuje nastavenú laťku kvality a ponúka opäť neobyčajný príbeh plný neobyčajných udalostí. 

Tentokrát vo Viedni vyčíňa vražedný duch a rastie počet nezvestných detí. Leo sa spolu s Juliou púšťajú do vyšetrovania a je samozrejmé, že v čase najväčšej núdze budú potrebovať aj pomoc čudného hrobára Augustína. 

Oliver Potzsch dokáže vytvoriť naozaj nezvyčajné vraždy, ktoré zamotávajú myseľ. V kombinácií s jedinečnou atmosférou historickej Viedne je to niečo, čo dokáže upútať pozornosť a predovšetkým vzbudiť zvedavosť. V tomto pokračovaní máme duchárske seansy, šarlatánstvo a rôzne naprirodzené prvky, ktoré príbehu dodávajú na ponurosti. Dejová linka zameraná na nezvestné deti je obostretá temnotou a spojená so starou detskou strašidelnou veršovačkou. 

So sympatickými hlavnými postavami ubieha príbeh rýchlo. Leo ako vyšetrovateľ na mňa síce miestami stále pôsobí ako ťuťmáčik, no dokáže si spájať udalosti a vo svojej práci je dobrý a bystrý. Julia ako fotografka miest činu sa stále zdokonaľuje. Stále som neprišla na chuť ich romániku a ich vzťah nedokážem úplne precítiť. Vo svojej podstate je plný nepochopení a necítim medzi nimi ani nejakú väčšiu chémiu. Romantická linka tu teda má svoje zastúpenie, ale je to skôr slabší článok tejto série bez ktorého by som sa pokojne zaobišla. Hrobár Augustín do príbehu prináša spestrenie a je to síce veľký exot, ale s dobrým srdcom a správnymi postrehmi. 

Užívala som si napätie, akciu, tajuplné udalosti a rôzne šokujúce odhalenia. Svižne som sa posúvala zo strany na stranu a vždy sa našlo niečo, čo ma prinútilo zbystriť pozornosť. Dve rôzne vyšetrovania niekedy vedia byť na jednu knihu veľa, no v prípade Hrobára a vraždy v krypte som tento dojem vôbec nemala. Dejové linky sa neprebíjali, práve naopak. Ich kombinácia vytvárala pútavé čítanie, v ktorom si nenašla miesto žiadna knižná vata či nudné momenty. 

@terezickka

štvrtok 19. septembra 2024

RECENZIA: Rebecca Yarros - Železný plameň

Žáner: YA, fantasy
Vydavateľstvo: Ikar
Séria: Fourth Wing
Diel: #2
Počet strán: 784
Väzba: pevná väzba

Anotácia:
Všetci čakali, že Violet Sorrengailová neprežije prvý ročník na Basgiathskej vojenskej akadémii, vrátane nej samej. Kresanie však bolo len prvou skúškou, ktorá vyradila tých slabých a nehodných. Pravý výcvik sa ešte len začína a Violet musí zistiť, ako ho prežije. Nielenže je vyčerpávajúci a vytvorený s cieľom pripraviť jazdcov na neznesiteľnú bolesť, skutočnú výzvu predstavuje nový viceveliteľ. Ten sa rozhodol Violet ukázať, aká je bezmocná – pokiaľ nezradí muža, ktorého miluje.Po fyzickej stránke je Violet možno slabšia a krehkejšia než ostatní, pomáha jej však dôvtip a železná vôľa. Veliteľstvo navyše zabúda na najdôležitejšiu lekciu, ktorú sa naučila: dračí jazdci si píšu vlastné pravidlá. No aj s týmto odhodlaním môže byť nový rok na akadémii fatálny. Violet totiž pozná tajomstvo skryté medzi jej múrmi a nič, dokonca ani dračí oheň, ich tentoraz nemusí zachrániť.

Na pokračovanie Štvrtého krídla som nedočkavo čakala. Akože ten vizuál hovorí za všetko a celkovo som bola veľmi zvedavá, kam autorka posunie príbeh. 

Železný plameň pokračuje tam, kde Štvrté krídlo skončilo. Violet so svojimi priateľmi po dramatických skúškach pokročili do ďalšieho ročníka a tak sledujú Kresanie nových prvákov. Nič však nepôsobí tak ako predtým a vo vzduchu visí napätie a neistota. Čo sa ukrýva za bránami Akadémie a je realita skutočné taká, akú ju dospelí vždy vykresľovali? 

Nerada to priznávam, ale Železný plameň sa mi rozčítaval ťažko. Kniha pre mňa nemala energiu. Nepomáhala tomu ani Violet a jej neustály súboj s vlastnou naozaj hlúpou logikou. "Neuveriteľne moc Xadena chcem a milujem, ale on mi neverí a nepovie mi celú pravdu, tak ho budem ignorovať a tváriť sa, že mi lezie na nervy a nepotrebujem ho." Toto bola akási Violetina mantra, ktorú som spočiatku síce tolerovala, no po niekoľkých stranách sa stala neznesiteľnou. Celý čas to na mňa pôsobilo veľmi núteným dojmom. Nedostatok drakov a predovšetkým Tairna a Andarny v prvej polovici som tak úplne nepochopila. Violet s nimi akoby ani nemala spojenie a bola to skutočne škoda, lebo aspoň oni mohli napraviť atmosféru príbehu a možno do toho vniesť niečo svieže.
Prvá polovica bola pre mňa teda miernym utrpením. Vďakabohu sa to ale postupne rozbehlo. Konečne pribudli draci, autorka vytiahla niekoľko prekvapení, všetko sa začalo komplikovať a postupne prišla aj akcia či napäté scény. Príbeh sa prestal vliecť, nabralo to svižnosť a konečne sa to k niečomu posúvalo. Veľkým plusom je, že sme spoznali viac svet tejto série a nakukli hlbšie aj do vnútra mnohých postáv. Postavy mi prirástli k srdcu a mala som o ne obavy. Rozhodne som si užívala chémiu medzi Violet a Xadenom a taktiež aj interakciu s drakmi. Draci samotní toho ešte mnoho skrývajú, takže potenciál tam stále je. Postavy sa dočkali vývinového skoku a tak sme sa o mnohých veľa dozvedeli, čo hodnotím naozaj kladne.  
 Stále mám mnoho otázok a viacero vecí mi doteraz nedáva úplny zmysel, takže verím v pokračovanie. 
Nebudem ale klamať, záver ma dostal a poriadne som si ho užila. Bola som zdesená, bola som prekvapená, zvedavá a bála som sa o postavy. Záverečné udalosti priniesli aj pekné zvraty.  Na posledných stranách som mala skôr dojem Upírskej akadémie (kto čítal, tak asi vie), ale tak som zvedavá, čo s tým Rebecca narobí v ďalších dieloch. 

@terezickka

sobota 17. augusta 2024

RECENZIA: Vi Keeland - Nerovná hra

Žáner: romantika
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 336
Väzba: pevná 

Anotácia:
On je futbalová hviezda, ona jeho šéfka.

Ten utorok sa v ničom nelíšil od ostatných dní. Dvanásť hodín som sedela nad algoritmom pre jednu spoločnosť a po príchode domov som sa venovala svojej záľube – dopĺňaniu faktov o mužoch do vzorca, vďaka ktorému si nájdem ideálneho partnera ešte pred tridsiatkou. V tej chvíli zaklopal na dvere cudzí muž a odovzdal mi dokumenty, ktoré mi prevrátili život hore nohami. Otec, ktorého som nikdy nepoznala, ma vo svojom závete ustanovil za spolumajiteľku profesionálneho futbalového klubu. Keďže som o tomto športe dokopy nič nevedela, jeden z hráčov sa podujal, že ma doň zasvätí. Zhodou okolností šlo presne o typ chlapa, ktorého by môj vzorec vylúčil ako totálne nevhodného partnera.
Christian Knox bol až hriešne pekný, sebavedomý a mohol mať každú ženu, na ktorú ukáže. Tvrdil však, že chce len mňa. Vôbec sa svojou náklonnosťou ku mne netajil. Ale nemienila som sa s ním zapliesť, veď som bola jeho šéfka. Určite sa zhodneme, že takéto vzťahy sú neprípustné. Ale môžem ja za to, že zakázané ovocie najviac chutí?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR


Ja viem, že sa stále opakujem, ale aj táto novinka od Vi je opäť skvelou oddychovkou. Neerovná hra má všetko, čo aj ostatné autorkine knihy - dokonalý chlap, romantika jak hrom, dráma, uzmierenie. 

Medzi postavami funguje chémia od prvého stretnutia. Christianove úmysly sú jednoznačné a aj keď sa tomu ONA vzpiera, časom zistí, že odolať čaru tohto športovca je ťažšie ako sa zdá. Pomalé zbližovanie vytvára príjemnú atmosféru a pomáha aj lepšie spoznať hlavné postavy. Menšie drámy spetrujú dejovú linku, takže moja zvedavosť ma v čítaní prirodzene poháňaôa vpred. 
Christian aj ONA sú milou a sympatickou dvojkou, ktorej príbeh som si skutočne užívala. ALE... Akože nechcem byť zlá, ale Vi mužskému protagonistovi tentokrát podľa mňa veľa nedala, Christian ma na kolená určite nedostal. Pri slávnom hráčovi som proste čakala trošku frajeriniek, trošku viac sebavedomia, trošku väčšie ego, ktoré nakoniec skreše jeho pravá láska. Z Christiana je proste ňuňu chlapík, pri ktorom mi chýbal aspoň náznak adrenalínu. 
Pri tejto knihe ma mrzí aj to, že sa autorka trošilinku viac nepovenovala športovému prostrediu, do ktorého príbeh zasadila. Čítať o americkom futbale by ma asi rovnako ako vís moc nebavilo, ale na to že je Christian profesionálny hráč, tak polovicu knihy trávi na lavičke kvôli zraneniu a keď už nakoniec aj hrá zápasy, tak sa k tomu vlastne ani nedostaneme. Čakala som nejaké tie gestá z ihriska do publika pre vyvolenú alebo nejaké tie machrovinky, pri ktorých bude hlavná hrdinka šalieť túžbou, no možno nabudúce. 

Nerovná hra mi ale aj tak dopriala klasickú oddychovú romantiku, takže môže byť. 

@terezickka