RECENZIA: Pascale Lacelle - Podivný príliv

Žáner: dark academia, fantasy

Séria: Drowned Gods

Diel: #1

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán: 528

Väzba: paperback s oriezkou

Anotácia:

Emory študuje na prestížnej Aldrynskej univerzite lunárnej mágie, jej liečiteľské schopnosti však boli odjakživa nanajvýš priemerné. Všetko zmení desivá noc v morskej jaskyni, keď štyri jej spolužiačky a štyria spolužiaci zahynú a prežije jedine ona. Teraz ju trápia podivné schopnosti, ktoré by mali existovať len v legendách. Schopnosti, ktoré by jej zničili život, keby sa o nich dozvedel nesprávny človek.

Aby sa ich naučila ovládať, Emory presvedčí najväčšieho samotára z univerzity, aby jej pomohol. Baz o nebezpečenstvách temnejších foriem mágie vie svoje a zhodou okolností bola jeho sestra jednou z utopených študentiek a Emorinou najlepšou kamarátkou. Emory sa odhodlane snaží zistiť pravdu o úmrtiach a tajnom spolku pripomínajúcom kult. Narazí však len na ďalšie otázky, keď sa údajné obete nehody začnú vynárať z mora živé - a vzápätí ich postihne desivá, nadprirodzená smrť.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem Slovart.

Podivný príliv je že vizuálna bomba s perfektnou oriezkou, ale s poľutovaním musím povedať, že obsahovo u mňa zaostávala a teda výrazne. 

Ide o knihu zo žánru dark academia a príbeh sa odohráva na Aldrynskej akadémii, kde sa dostávajú študenti s výnimočnými schopnosťami a ich moc je ovplyvňovaná fázami mesiaca, v období ktorých sa narodili. Máme tu aj legendu o božských Fázach, ktorá má na dej veľký vplyv.  Tento koncept a k nemu vybudovaný svet ma zaujal a bavil. Je to nápadité a ponúka to široký priestor pre budovanie originálneho príbehu, čo sa autorke aj podarilo. 

Bolo to mystery, plné rôznych rituálov a tajuplnej atmosféry, takže k tomuto nemôžem nič povedať. Príbehová linka je síce trošku náročnejšia na pochopenie, keďže je komplikovanejšia a zamotanejšia, no treba tomu dať čas a hlavne pozornosť a dá sa tomu ako tak porozumieť. Aj napriek tomu sa ale asi nedá pochopiť úplne všetko. Mne tam veľa vecí prišlo nedotiahnutých a zostala som z nich zmätená. Autorka akoby miestami na niektoré veci zabudla a niektoré veci ohýbala, aby to sedelo. 

Môj obrovský kameň úrazu pri Podivnom prílive? Hlavná hrdinka Emory. Nebola mi akosi sympatická už od začiatku. Voči všetkému a všetkým mala ignorantský prístup a čakala, že všetci okolo nej budú obletovať. A keď tomu tak aj bolo, tak ani to sa jej nepáčilo. Horšiu hlavnú hrdinku som už dlho nezažila. Ufňukaná, závistlivá, nepríjemná a s cieľom každého využiť. Trošku spoiler, ale iritovalo ma, že je nositeľkou legendárnych schopností, o ktorých sa myslelo, že ani neexistujú a ona ich ovláda bez najmenších komplikácií. Nepotrebuje cvičiť sebaovládanie a všetko jej vždy výjde. A ak by aj nie, tak to vlastne vôbec nevadí, lebo autorka to nejako dopasuje.

Záverečné udalosti mierne predvídateľne, ale to mi zase až tak neprekážalo, lebo to malo akciu a napätie. 

Podivný prílev ako Pieseň utopených božstiev je vlastne takou piesňou utopeného potenciálu. Zaujíma, čo by mohlo byť ďalej, ale či sa to rozhodnem preskúmať aj pokračovaním, to som si už nie tak istá. 

@terezickka

RECENZIA: Natalie Haynesová - Tisíc lodí

Žáner: mytológia
Vydavateľstvo: Tatran
Počet strán: 272
Väzba: pevná väzba s prebalom a oriezkou

Anotácia:

Žiadna vojna nie je len mužskou záležitosťou. Dotýka sa aj žien. A nie iba jednej či dvoch. A trójska vojna je príbehom mnohých žien…

Keď sa Kreusa v jednu noc prebudí, zistí, že jej milované mesto pohltili plamene. Desať rokov zdanlivo nekonečných bojov medzi Grékmi a Trójanmi sa skončilo. Trója padla.

Tento príbeh však nie je len o jednej žene, ale o všetkých ženách, ktorých život, lásku a súperenie navždy poznačila táto dlhá a tragická vojna. Dotýka sa všetkých trójskych žien, ktorých osudy teraz držia v rukách Gréci, nevynímajúc princeznú Amazoniek bojujúcu za svoje družky po boku Achilla, či grécku Penelopu, ktorá čaká na Odyseov návrat, až po tri bohyne, ktorých spor to všetko spustil – tieto príbehy konečne vystupujú z tieňa slávnych mužských hrdinov.

Natalie Haynesová vo svojom románe Tisíc lodí prináša nový pohľad na jeden z najväčších epických príbehov, kde sa dievčatá, ženy a bohyne stávajú ústrednými postavami.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.

Mytologické príbehy starovekého Grécka síce poznám takmer naspamäť, no každá ich interprentácia  prináša čosi nové a ponúka nové pohľady na udalosti. Tisíc lodí nie je o ničom inom ako o dlhej Trójskej vojne, no tentokrát neoslavujeme hrdinov ani ich "veľké" činy. Čo tak pozrieť sa na všetky tie ženy, ktoré v tichosti trpeli, bojovali o prežitie alebo boli inak vojnou zasiahnuté. 

Natalie Haynesová vytvorila pôsobivý ženský epos, ktorý sa naozaj dobre číta a prináša nepoznané príbehy.

Je tu niekoľko pohľadov rozprávania, pričom výber postáv je rôznorodý. Od bohýň skrz múzy a kráľovné až po obyčajné ženy. Čítanie tak nie je monotónne a jednotlivé pohľady sa postupne myšlienkovo dopĺňajú. 

Ženské hrdinky a nepovšimnuté postavy Trójskej vojny ma skutočne očarili, chytili ma za srdce a prežívala som s nimi každý jeden moment. Kniha je nabitá emóciami a nemôže tomu byť inak, keď si spomeniete, aké osudy postretli niektoré z týchto postáv v mýtoch a ako ich veľkí grécki hrdinovia využívali vo svoj prospech. Obzvlášť ma zaujal pohľad Penelope vo forme listov, ktoré adresovala svojmu mužovi Odysseovi, ktorému boli aj po 10-ročnej odluke od manželky a syna prvoradejšie dobrodružstvá. Aké sebectvo a bezohľadnosť boli odmenou za vernosť a lásku. Prekvapil ma aj pohľad na Helenu, ktorá síce odchádza so vztýčenou hlavou, no pritom s horkým podtónom hanby a studu pre to čo sa stalo len kvôli nej.  

Tisíc lodí okrem iného v sebe mala aj nejakú tú akciu a predovšetkým veľa myšlienok na zamyslenie. Viacero z nich som si vedela premietnúť aj na dnešný svet a bolo mi smutné pripustiť si, že isté veci sa nikdy nezmenia. Táto kniha nie je len pre milovníkov mytológie, svoje si v tom podľa mňa nájde každý.  

@terezickka

RECENZIA: Clare Marchantová - Kartografova dcéra

Žáner: román
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran

Počet strán: 320
Väzba: pevná väzba 

Anotácia:

Nádherný historický príbeh podľa skutočných udalostí, ktorý nám ukáže nielen to, ako sa v 16. storočí zakresľovali mapy, ale ponúka aj inšpirujúci príbeh jednej odvážnej ženy.

Robyn sa zrútil svet, keď jej milovaný manžel Nate pred siedmimi rokmi zmizol v morských vlnách. Odišla z rušného Londýna do pokojného rodného mestečka Hay-on-Wye, kde jej otec vlastní malý obchodík s knihami a mapami. Spolu s otcom v ňom objavia záhadnú, nevšedne detailnú mapu. Robyn sa rozhodne preskúmať jej pôvod a odhaliť jej tajomný príbeh. Netuší však, že mapa jej – tak, ako to mapy robievajú – ukáže správnu cestu.

Protestantka Freida pochádza z významnej holandskej kartografickej rodiny, ktorá žila v 16. storočí. Ako dieťa zažila peklo, ktoré rozpútala nenávisť medzi katolíkmi a protestantmi. Aby sa zachránila, utiekla z Holandska do Londýna, kde sa pokúša žiť úplne nový život a využíva svoje zručnosti v gravírovaní máp. Chýr o nej sa čoskoro donesie až ku kráľovnej Alžbete, ktorá ju požiada, aby pre slávneho moreplavca Francisa Drakea vytvorila tú najdetailnejšiu mapu, akú kedy svet videl. Freida sa tak ocitá na kráľovskom dvore, kde si znepriatelí španielskeho vyslanca. Spustí sa tak kolotoč nebezpečných dobrodružstiev, ktoré ohrozujú celú Freidinu rodinu.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.

 

    Obľubujem príbehy, v ktorých sa odohráva viacerovo dejových línií zasadených do rôznych časových období. Kartografova dcéra ma preto zaujala a o to viac,  pretože ukrýva netradičný príbeh ženy - kartografky. 

    

    Práve námet kartografie ma uchvátil a prišiel veľmi zaujímavý, ešte k tomu keď sa mu venovala žena, čo na tú dobu nebolo zvykom. Autorka opísala toto remeslo najlepšie ako vedela a pôsobilo to na mňa miestami až čarovne. Freida v Londýne hľadá útočisko pred náboženským prenásledovaním a aj sa jej to darí, až do momentu kým si jej talent nevšimne kráľovná. Dostáva sa do kruhu smotánky a opäť pociťuje strach a neistotu, ktorú v nej niektorí ľudia cielene vyvolávajú. Autorkou načrtnuté historické udalosti  boli skôr len pozadím príbehu, nemali však v deji až také silné miesto, čo mi trošku chýbalo. Napriek tomu mali ale zápletky dobrú atmosféru. Pri tejto dejovej linke som sa tešila jej rozmanitosti. Jednak tu boli udalosti na súši, ale dostali sme sa aj na more a okúsili sme ťažký život korzárov. 

O postavu Freidy a jej rodiny som mala skutočne strach, a jej príbehová linka sa mi v knihe aj najviac páčila. Mala emóciu a skutočne rozprávala plnohodný príbeh so zvratmi, drámou, láskou a napätím. 

To nemožno povedať o Robyn a jej dejovej linke, ktorá sa odohráva v súčasnosti. Do tejto časti knihy som sa nevedela vôbec dostať a nedokázala vo mne vyvolať ani len zrnko emócií, aj keď mala na to silné predpoklady. To, čím si Robyn preskákala bolo smutné a predpokladám, že cieľom autorky bolo v čitateľovi vyvolať emočne ťažkú chvíľu, no na mňa to pôsobilo skôr plocho a bez hĺbky. 

Priznám sa, že som od Kartografovej dcéry čakala čosi iné a čosi viac. Historická línia ma bavila, no nedokázala to úplne zachrániť, pretože s Robyn to nebolo komplexné. Verím však, že si v nej niektorí nájdu to svoje. Sú tu naozaj bohaté opisy, ktoré mne vo všeobecnosti taktiež nesedeli, ale niekto si ich môže zamilovať a pre neho budú mať to správne čaro. 

@terezickka

RECENZIA: Hannah Grace - Icebreaker - Keď sa ľady lámu

Žáner: NA

Séria: Maple Hills

Diel: #1

Vydavateľstvo: Pandora

Počet strán: 416

Väzba: pevná väzba

Anotácia:

Krasokorčuliarka Anastasia Allenová celý život pracovala na tom, aby sa dostala do reprezentačného tímu USA. Trénuje od svojich piatich rokov, dostáva plné vysokoškolské štipendium vďaka miestu v korčuliarskom tíme Maple Hills a taký rozvrh, ktorý by rozplakal aj ľudí, ktorí na sebe neustále pracujú. Stassie prichádza vyhrať.
Nathan Hawkins nikdy nemal problém, ktorý by nedokázal vyriešiť. Ako kapitán tímu Maple Hills Titans vie, že zodpovednosť za udržanie hokejového tímu na ľade leží na jeho pleciach.
Keď jedno nedorozumenie spôsobí, že sa dva tímy musia podeliť o ľadovú plochu a Anastasiin partner sa následne zraní, Nate vymení hokejku za obtiahnuté oblečenie a prísneho trénera za ešte desivejšiu trénerku.
Obaja zisťujú, že sú k sebe pripútaní, ale keďže Anastasia nemá hokejistov rada, tak na tom nezáleží... však?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem kníhkupectvu Panta Rhei.

Knihy s hokejovou tematikou mám rada a keďže som žiadnu dlhšie nečítala, rozhodla som sa pre Icebreaker. Hokej, krasokorčuľovanie, romantika - znelo mi to úžasne.

Do čítania som sa teda púšťala s nadšením a tešila som sa na poriadnu hokejovú romancu, no veľmi skoro prišlo veľké ALE...Akože Icebreaker mal podľa mňa dobrý potenciál. Hovorím potenciál, pretože samotný príbeh toho veľa neposkytuje a nepomáha tomu ani jeho podanie, ale o tom o chvíľu.

Bavil ma námet romance medzi hokejistom a krasokorčuliarkou, ktorí sú nútení spolupracovať a aj napriek svojim nezhodám a nesympatiám sa medzi nimi začína tvoriť puto. Medzi postavami to iskrí a niektorým dialógom a situáciam sa dá slušne zasmiať. No po určitej dobe ich doťahovanie stráca svoje čaro a vyznieva skôr detinsky a bezvýznamne.

Príbehová linka nie je obzvlášť komplikovaná, čo by nebolo na škodu, keby som neustále nemala pocit, že mi niečo chýba. Aj jednoduchý príbeh to vie naplno roztočiť, no musí mať svoju silu a predovšetkým pútavé a čtivé podanie. Toto sa celé točilo v jednom kruhu a aj keď ma bavili niektoré časti deja, tak to nestačilo na záchranu. Vo svojom výsledku to bolo celé akési nijaké. Mrzí ma, že mnoho načrtnutých vecí sa nedočkalo vývoja a hlbšieho vysvetlenia, takže pre knihu boli len akousi must-have položkou, na ktorej autorka až tak nezáležalo, ale aspoň poskytla čitateľom možnosť drámy či zvedavosti. Hokeju tu bolo žalostne málo, no sčasti to vykompenzovalo korčuľovanie. 

Obrovský podiel na tom, ako Icebreaker vnímam a hodnotím má preklad. Pri tejto knihe som zažila naozaj ťažké chvíle a bol to miestami skutočný boj. Začalo sa to slovami, ktoré podľa mňa ani neexistujú. Niektoré prirovnania a slovné spojenia mi prišli ako vygenerované počítačom a nedávali absolútne žiadny zmysel. To akým spôsobom sa postavy vyjadrovali ma asi malo s nimi zblížiť, ale stal sa presný opak. Ich vyjadrovanie bolo rovnako ako aj ich zmýšľanie detinské až absurdné a čo sa týka rozmanitosti slovníka - no nemyslím si, že sa v dnešnej dobe niekto tak vyjadruje. Dokonca som netušila, že slovo troska či kaša má toľko možných využítí. 

@terezickka

RECENZIA: Lucinda Riley - Utajený osud

Žáner: román
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran

Počet strán: 432
Väzba: pevná väzba s prebalom

Anotácia:

Osud nemôžete zmeniť…

Krásna Leah Thompsonová vyrastala v malej yorkshirskej dedinke uprostred slatín. Keď jedného dňa upúta pozornosť rodiny Delanceyovcov, vie, že jej život už nikdy nebude ako predtým. Leah prežije krátke, no nezabudnuteľné leto so synovcom slávnej maliarky Rose Delanceyovej Brettom, ktoré však nečakane ukončí temná udalosť…

Po rokoch si slávny fotograf všimne portrét krásnej Leah v londýnskej galérii a udalosti sa dajú do pohybu. Leah čaká závratná kariéra modelky na mólach po celom svete. Miláno, Londýn, New York sú jej hlavnými stanicami, práca jej umožní vychutnávať si život v luxuse a na spoločenskom výslní. Spozná však aj tienisté stránky modelingu – obťažujú ju paparazzovia, boháči, majitelia módnych domov a je svedkom samovraždy svojej kamarátky, tiež modelky.

Jej minulosť ju však prenasleduje ako temný tieň, záhadne prepletený s tragickým príbehom dvoch mladých súrodencov v Poľsku počas druhej svetovej vojny. Keď hrozí, že sa konečne odhalia tajomstvá dvoch generácií, Leah dostihne zabudnuté proroctvo a ona musí vynaložiť všetky sily, aby porazila osud, ktorý má napísaný vo hviezdach…

Strhujúca historická dráma o rodinných tajomstvách a sile osudu od autorky série Sedem sestier je stratený poklad Lucindy Rileyovej, ktorý teraz vychádza v novej, prerobenej podobe, na ktorej zapracoval jej syn Harry Whittaker. Utajený osud poteší všetkých fanúšikov tejto celosvetovo obľúbenej spisovateľky.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Do kníh Lucindy Riley sa vždy púšťam s príjemným pocitom a horím nedočkavosťou, aké životné príbehy si pre nás čitateľov znovu prichystala. 

Už po úvodných stranách som vedela, že sa mi Utajený osud dostane pod kožu a stane sa jednou z najobľúbenejších kníh od autorky. Príbeh tvorí niekoľko dejových liniek, pričom každá z nich má čosi do seba a dokopy vytvárajú komplexné dielo plné rôznych zaujímavých životných osudov. Veľmi sa mi v závere páčilo ich prepojenie. Príbeh Utajeného osudu ide do hĺbky a má v sebe dávku emócií, ktoré som naplno prežívala s postavami.

Časť príbehu sa odohráva v modelingovom svete a autorka sa nebála poukázať aj na jeho temnejšie stránky. Prísne stravovanie, neustály stres, život pod kontrolou modelingových agentov a dopad týchto faktorov na modelky či ich blízkych. Taktiež tu je aj temnejšia linka jednej z postáv, ktorá miestami naháňa husiu kožu. Niežeby sa Lucinda v knihách ťažkým témam vyhýbala, no v tejto sú akosi viac citeľnejšie. A práve to dodalo príbehu úplne nový rozmer a silu. Príde mi, že v tomto príbehu čitateľ nájde všetko - romantiku, drámu, napätie aj prekvapenia. 

Čítanie Utajeného osudu som si veľmi užila, no úprimne musím povedať, že sa mi ani s odstupom času nepozdáva záver. Mierne sklamanie pociťujem z romantickej linky Leah, pretože som mala dojem, že jej finálne rozhodnutie úplne nekorešpondovalo s jej citmi a bolo len detskou ilúziou, ktorú si od malička vtĺkala do hlavy. 

No a celkový záver bol taký, že neviem, či sa mi páčil alebo nie. Finálnemu dramatickému rozuzleniu som neuverila a prišlo mi mierne pritiahnuté za vlasy. Malo to svoju emóciu a beriem to ako pomerne zaujímavé vyvrcholenie, no čosi mi v tom nesedelo. Aj napriek tomu však beriem Utajený osud ako jednu z lepších autorkiných kníh a zapísala sa u mňa medzi tie obľúbenejšie.  

@terezickka