RECENZIE: Julie Caplinová - Priznaj, že ma miluješ

Žáner: ľúbostný román
Vydavateľstvo: Grada

Počet strán: 352

Väzba: paperback s oriezkou

Anotácia:

V meste ležiacom na rieke Temža, ktoré dýcha dávnou históriou a kde prvé jarné dni prichádzajú skoro, v sprievode rozkvitnutých magnólií a narcisov, sa začína príbeh mladej PR manažérky Olívie. Tá je už celé roky zamilovaná do svojho najlepšieho priateľa Daniela. Lenže ich životné cesty sa prepletajú bez toho, aby sa v určitom momente pretli a spojili. Vždy keď je jeden z nich slobodný, ten druhý má partnera. Až do jedného prchavého okamihu. Olívia cíti, že teraz by to možno už predsa len mohlo vyjsť. O to viac ju prekvapí, keď Daniel nakoniec začne chodiť s jej síce peknou, ale nie veľmi charakternou spolubývajúcou Emily. Sklamanej Olívii nezostáva nič iné, len sa snažiť v živote posunúť ďalej. A tak sa prihlási na rýchle rande, kde stretne šarmantného a vtipného Neda. Náhle sú v jej živote dvaja muži a Olívia netuší, ktorý je ten pravý. Pochopí konečne Daniel, o čo môže prísť, alebo je Olívii súdený niekto úplne iný?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Grada.

Julie a ja sme nemali úplne najlepšie prvé stretnutie a Čajovňa v Tokiu bola pre mňa tak trošku pohromou. Odvtedy som sa jej vyhýbala a Kika tak prehodnocovala naše krehké booksta priateľstvo. :D Ale!..ešte že existujú druhé šance, pretože v tomto prípade sa ukázalo, že dávajú zmysel!

Hneď ako som knihu začala čítať, vedela som, že tentokrát to s Julie výjde. Nevedela som sa od nej odtrhnúť, dej plynul veľmi prirodzene a zaujali ma postavy s ich príbehmi. Neopätovaná láska, iritujúca spolubývajúca u ktorej som hneď vedela, že si nesadneme a do toho zápletka s pomerne nebezpečným stalkerom. 

Romantická linka bola nenútená a bola tak obyčajná, že som za to bola nesmierne vďačná. Nič zbytočne prekombinované, žiadne prehnané gestá či scény. Nebolo to ale vôbec nudné a hlavne všetko oživovala vedľajšia linka so stalkerom, ktorá prinášala napätie a dejové spestrenie. Miestami som bola zhrozená, kam sa to uberá, ale do deja to sedelo. 

Akože niekedy by som s Oliviou najradšej zatriasla, aby sa konečne spamätala a riešila očividné, ale inak mi bola sympatická. Medzi ňou a Danielom bolo obrovské klamstvo, ktoré ničilo ich vzťah a sami o ňom pritom nevedeli. Poďakujme sa Emily, ktorej zákernosť bola predvídateľná a hlavne do očí bijúca. Neviem či som za poslednú dobu zažila horšiu postavu. 

Rozuzlenie príbehu možno sčasti too much, ale čo tam po tom. Priznaj, že ma miluješ ma bavila od začiatku do konca, oddýchla som si a pritom bola aj trošku v napätí. 

@terezickka

RECENZIA - Abigail Owen - Hry bohov

Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: Ikar

Séria: The Games Gods Play

Diel: #1
Počet strán: 512
Väzba: tvrdá väzba s oriezkou

Anotácia:

Lyra Keresová nikdy nebola u bohov obľúbená. Ako malú ju rodičia ponúkli Rádu zlodejov, aby zaplatili dlhy. Odvtedy nad jej hlavou visí kliatba, ktorú na ňu uvrhol samotný Zeus. Lyra celý život dúfala, že ak nebude vyčnievať, rozmarní bohovia z Olympu si ju nevšimnú. Nebolo to vôbec ľahké, ale zvládla to, prežila. Jedného dňa však narazí na toho najnebezpečnejšieho z nich – Háda.

Po prvý raz sa nemilosrdný kráľ podsvetia rozhodol zúčastniť turnaja, ktorého víťaz zasadne na Olymp a bude vládnuť nasledovné storočie. No namiesto toho, aby si bohovia vybojovali vlastné bitky, vyberajú si svojich smrteľných zástupcov. Prečo si Hádes zvolil práve Lyru, ktorá nie je ničím výnimočná okrem svojho sarkazmu a kliatby? A prečo sa jej srdce rozochveje zakaždým, keď povie, že mu patrí? Lyra netuší, či je pre Háda len pešiakom, návnadou, alebo čímsi iným. S istotou však vie, že Hádes hrá podľa vlastných pravidiel. A že smrť nakoniec vždy vyhrá... za každú cenu.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. 

Grécka mytológia, bohovia, nebezpečné hry o prežitie? Sem s tým!

Hry bohov si ma získali už v úvode. Lyra ako obyčajná hrdinka z ľudu, Hádes so správnou temnou aurou okolo seba. Už ich prvé stretnutie v sebe malo ten správny náboj, ktorý sľuboval plnohodnotnú chémiu.

Viem, že niektorí ju milujú a niektorí až tak zase nie. Ja ju milujem a to z viacerých dôvodov.

Hry Bohov sú plné akcie, politických hier s intrigami ale aj romantickej zápletky. Bohovia vytvorili nebezpečné Skúšky ohňom, v ktorých bojujú ich šampióni. Jednotlivé úlohy boli nápadité, sedeli k jednotlivým bohom a boli rovnako zákerné ako oni. Malo to svoje napätie, veľa akcie, aj keď pri niektorých som sa trošku nudila. Skúšky sú síce veľkou časťou príbehu ale to čo sa deje mimo nich je ešte zaujímavejšie a autorka ma skutočnou zápletkou navnadila na pokračovanie.

 

Lyra s Hádesom boli jasní od začiatku a ani ich pseudo rozpory nehrali rolu. Od začiatku to medzi nimi iskrilo a užívala som si tú chémiu, ktorú medzi sebou mali. Hádes neodkrýva úmysly ihneď takže s ním to bolo také na vážkach či mu veriť alebo nie, a práve to ma na ňom bavilo. Lyra mala na hry až moc dobrú povahu, takže mi bola celkom sympatická, aj keď niekedy si neodpustila chovanie typickej hrdinky, ktorá nikoho nepočúva, robí unáhlené závery, a dostáva sa do zbytočných problémov, za čo by som jej vykrútila krk. 

Knihe nemám čo toľko vytknúť. Možno by som niekde privítala viac napätia, viac detailov a menej rozťahaných miest, ale zase to nebol nejaký veľký kameň úrazu, že by mi to skazilo dojem. Celkovo som si to vlastne veľmi užívala. Zápletka, postavy, skúšky a domáci miláčik Kerberos - už len kvôli nemu by som rada prebývala v Podsvetí. :D 

@terezickka

RECENZIA: Navessa Allen - Keď zhasnú svetlá

Žáner: dark romance
Vydavateľstvo: Ikar

Séria: Lights Out (Do temnoty)

Diel: #1
Počet strán: 488
Väzba: pevná väzba s oriezkou

Anotácia:

Temná romanca, akú ste doposiaľ nečítali. Zvládnete túto jazdu?

Chcem niekoho s dušou čiernou ako noc. Kto pre mňa spáli celý svet a ani pri tom nemrkne. Aby si zdravotná sestra Alyssa Cappellucciová oddýchla po náročných povinnostiach, utieka sa k vlastným túžbam plným maskovaných a nebezpečných mužov. Vrcholom jej predstáv je tetovaný muž s maskou, ktorý ju vzrušuje. A hoci často fantazíruje, že ju tento muž jedného dňa bude čakať v spálni, nikdy by jej nenapadlo, že jedna nevinná správa v opitosti premení jej sny na skutočnosť a prevráti jej život hore nohami.

Chcem to, čo väčšina ľudí nie. Túžim po temnote a skazenosti, nie po svetle a láske. Joshua Hammond celý život pôsobil utiahnuto, jeho identita na sociálnych sieťach je však iná káva: tam si nasadí masku a zverejňuje videá pre milióny fanúšikov. Aly upúta jeho pozornosť a spoločne zdieľajú svoje najtemnejšie fantázie. Pritom netušia, že sa k nim blíži skutočná hrozba. Ako napätie stúpa, Josh sa musí zamyslieť, či je ochotný odhaliť svoju totožnosť svetu pre ženu, ktorá je rovnako posadnutá temnotou ako on.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Hádam jedna z mojich najočakávanejších v roku. Maskovaný stalker, ktorý si nárokuje hlavnú hrdinku a jej nemenný osud mu podľahnúť. 

Asi hneď na úvod treba povedať, že je to taká light psychotinka, neoplatí sa čakať nič iné. Proste treba do tejto knihy ísť s tým, že stalker má byť príťažlivý, má mať vašu dôveru a získať si vás. Ak vás to neláka, tak toto nie je kniha pre vás. Ak to hľadáte, tak rozhodne choďte do nej! 

Označenie dark romance je tu ale podľa mňa sčasti prehnané. Okej, je tu stalker, v druhej polovici sa udalosti mierne zvrhnú, ale stále to nie je taký hrot ako Hauting Adeline či jej podobné knihy. Vlastne celá dark zápletka je skôr len nešťastnou náhodou ako úmyslom a samotné postavy zažívajú zlé svedomie a bojujú so svojimi morálnymi zásadami, takže nie sú úplne zatratené. 

Nemôžem si pomôcť ale Muž bez tváre či volajme ho pravým menom Josh je skôr taký stalker ňuňáčik. Autorka mu dala dedičnú možnosť byť psychopatom, ale Josh s tým bojuje a je jasné, že nemá záľubu v zvrátenostiach. Obľúbila som si ho asi od prvého momentu a sčasti sa nečudujem, že mu neodolala. 

V druhej polovici prichádza zápletka, ktorá všetko dramatizuje a núti postavy do nezávideniahodných rozhodnutí. Bolo to napäté, spestrujúce a vytvorilo to medzi nimi pevné puto.

@terezickka

RECENZIA: Brigitte Knigtley - Neodolateľná túžba podľahnúť svojmu nepriateľovi

Žáner: romantasy

Vydavateľstvo: Lindeni

Séria: Gods & Monsters

Diel: #1

Počet strán: 552

Väzba: pevná väzba s prebalom a oriezkou

Anotácia:

Osric Mordaunt, člen rádu Fyrenov a nájomný vrah potrebuje liečenie. Iróniou osudu jedinou osobou, ktorá mu môže pomôcť, je Aurienne Fairhrimová, vedkyňa, stelesnenie morálky a – členka nepriateľského rádu.Vynútená spolupráca geniálnej vedkyne a profesionálneho zabijaka privedie Aurienne k starým mystickým praktikám. Osric a Aurienne vyšetrujú opätovný výskyt tajomnej smrtiacej nákazy. Horlivo pri tom popierajú nákazu vzájomnej príťažlivosti, čo len zosilňuje iskrivé napätie medzi nimi.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem AlbatrosMedia.

On je nájomný zabijak, ona fenomenálna liečiteľka. Dva protiklady, ktoré keď sú spolu tak to riadne vybuchuje emóciami a názormi. 

Aurienne Osrica nedobrovoľne lieči a táto nútená vzájomná prítomnosť je fakt bombová. Spolu sú na zožratie, ich neustále doťahovačky vtipné, originálne a pritom tak dôkladne všetko rozvíjajú. Nielen dej, ale hlavne ich charaktery a to čosi, čo medzi nimi preskakuje od prvého stretnutia. Fakt že slowburn romantika, všetko v nej má svoj čas a práve to napätie ma na tom celom bavilo, že som knihu nevedela dostať z rúk. Tešila som sa na ďalšie rýpačky, ktoré si ty dvaja vymyslia a do akých problémov sa spolu dostanú. 

Kniha však nie je len o ich hašterení. Na pozadí sa takmer nebadateľne rozvíja aj ďalšia zápletka, ktorá sa viac menej odkrýva v závere a dáva celej knihe nový nádych. Dáva priestor politickej situácii a svetu, ktorého hlbšie vykreslenie mi v knihe trošku chýbalo a nemala som o jeho hierarchii moc predstavu. Privítala by som aj viac informácii o fungovaní mágie. Áno, určite by si táto zápletka zaslúžila trošku viac pozornosti, ale čo tam potom. Aurienne a Osric kradnú všetkú pozornosť a je tu možnosť, že práve pokračovanie sa zameria na to dosiaľ opomenuté, takže za mňa okej. 

V závere autorka nadávkovala aj nejakú tú drámu, ktorá príbeh vyostrila, zapadla do celého deja a vlastne ma navnadila na druhý diel. 

Akože, úprimne, od knihy som nemala ani len najmenšie očakávania a zbozňujem ju! 

Áno, má to pomalší rozbeh, slabšiu dejovú linku. Nie, nepadajú si hneď do náručia a nie, nejaké horúce scénky tu nie sú. Ale je to dokonalé práve také, aké to je. Romantická linka je skôr pre slowburn obľubencov a má fakt že atmošku a čaro. Koniec zostal otvorený, takže kde je dvojka?! 👀

@terezickka

RECENZIA: Alex Aster - Lightlark

Žáner: fantasy

Vydavateľstvo: Motýľ

Séria: Lightlark

Diel: #1

Počet strán: 416

Väzba: paperback s oriezkou

Anotácia:

Šesť prekliatych ríš.

Jediná šanca oslobodiť sa.
Sto dní.
Vitajte na ostrove Lightlark.
Každých sto rokov sa vynára tajomný ostrov Lightlark, aby sa na ňom uskutočnila bájna Storočnica, chladnokrvné hry na život a na smrť, ktoré vládcom prekliatych ríš dávajú šancu oslobodiť sa od svojej jedinečnej kliatby. Aby sa však kliatba prelomila, jeden z nich musí umrieť.
Isla Crownová je mladou vládkyňou Divokraja, stáročia sužovaného strašnou kliatbou, ktorá láske veľmi nepraje: jeho obyvateľky – prekrásne zvodkyne – totiž musia zabiť každého, do koho sa zamilujú.
Isla je pre oslobodenie svojho ľudu od hroznej kliatby odhodlaná urobiť čokoľvek: klamať, podvádzať i zradiť.
Teda až do momentu, keď sa zamiluje...

Lightlark ma prekvapivo bavil od prvých strán. Prekliate ríše so zaujímavými vládcami boli vykreslené pútavo a bavilo ma spoznávať zákutia pestrého fantasy sveta, ktorý ukrýva veľa. Neviem, či bola Storočnica úplne bojom na život a na smrť, no ako politická hra mala atmosféru plnú napätia a drámy. Intrigy, klamstvá, nedôveryhodné spojenectvá to je niečo, čo ma vždy baví a tu ich bolo neúrekom. 

Začiatok išiel svižne, ale niekde v polovici sa tempo spomalilo, miestami sa to až vlieklo a z postáv išlo všetko ako z chlpatej deky. Našťastie sa to neskôr opäť rozbehlo a dospelo to k nabitému koncu. Veľkú časť na tom, že je príbeh pútavý majú aj postavy, ktoré majú rôzne charaktery a majú aj veľa tajomstiev, ktoré dej zamotávajú. Hlavne teda tie vedľajšie.

V Lightlarku máme zamilovaný trojuholník, ktorý sa rozvíja pomalým tempom, asi preto mi až tak neprekážal, aj keď citeľný rozhodne bol. Ono bolo aj dosť ťažké si k týmto dvom šarmantným pánom nájsť cestu, lebo okrem zazerania a vrčania toho veľa nezvládli. Ledva prehovoria a tak to nemalo iskru, ktorá by ma z nich dostala do kolien. Ale inak klasika - jeden za dobro, druhý za zloducha - takže Grim ako zloduch mal predsa len trošku viac sympatii. 

No a Isla, tá je pomerne sympatická, až na tie momenty, kedy jej všetko vychádza samo sebou a presne podľa scénaru. 

Nemôžem povedať, že by ma záver ohromil a nadmieru prekvapil. Podozrenia som mala od polovice a v závere sa iba naplnili, takže pre mňa žiadny wau efekt nenastal. Na druhú stranu to ale bolo napínavé a pohlcujúce, takže si nesťažujem a sérii rozhodne šancu dávam aj ďalej. 

NIGHTBANE

Storočnica skončila, kliatby boli prelomené, no Lightlark stále nie je zachránený. Grim je zradca, ktorý plánuje rozvrátiť a zničiť ostrov, takže sa všetci pomaly zomknú a plánujú záchranu. Je to jednotné, rastie napätie a smeruje to k fajn vyvrcholeniu. 

V Nightbane Isla objavuje svoje nové schopnosti a odhaľuje, aké to je vládnuť dvom ríšam. Rozhodne som si užívala Isline objavovanie, malo to pútavý priebeh. Autorka rozvíja svet, schopnosti a malo to aj dobrý náboj. Do toho napätie robili rebeli, ktorí dlho zostávajú pod rúškom tajomstva, takže som na nich bola celý čas zvedavá. 

Prehlbuje sa vzťah Isly s Orom a bolo pekné, že sme sa konečne niečo o ňom dozvedeli. Vlastne som si ho prekvapivo obľúbila a Grima som pustila z hlavy. Ten mi v tejto časti teda rozhodne neprišiel neododateľný. Jeho minulosť s Islou bola zákerná a vôbec nie sexy či láskyplná. Čudovala som sa, že sa Isla nepoučila z chýb minulosti, na ktorú si pomaly spomínala. Za to by som ju roztrhala v zuboch. Možno sa mi trošku nepáči, že autorka akosi podvedome fandí Grimovi, lenže vôbec to name mňa vierohodne nepreniesla. Na to, aby si ma Grim získal by potreboval čosi viac, čosi hlbšie. 

Vyvrcholenie bolo prekvapujúco výborne, niektoré zvraty mali šmrnc a tešila som sa, čo si autorka prichystala. Bolo to nabité akciou, novými odhaleniami, prekvapeniami a otvorený koniec ma nenechal chladnou. 

@terezickka