RECENZIA: Holly Jackson - Zvláštny návrat Rachel Priceovej

Žáner: young adult
Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán: 520
Väzba: paperback 

Anotácia:

Nový mysteriózny triler od autorky bestsellerovej série Ako nájsť vraha o dievčati odhodlanom zistiť, čo sa v skutočnosti stalo s jeho mamou, počas natáčania dokumentu o jej záhadnom zmiznutí. Svetlá. Kamera. Lži! Celý život Annabel Priceovej poznačil deň, keď jej matka bez stopy zmizla a jediným svedkom bola práve maličká Bel. Tá si však na nič z toho nespomína. Rachel je preč, pravdepodobne dávno mŕtva, a jediné, po čom jej dcéra túži, je, aby to už konečne všetci nechali tak. Napriek tomu však Priceovci súhlasia s tým, aby sa o nevyriešenom prípade natočil dokument, a Bel dúfa, že len čo sa natáčanie skončí, život sa vráti opäť do normálu. No vtom sa stane nemožné. Jej matka je po šestnástich rokoch späť - s neuveriteľnou historkou o tom, čo sa jej vlastne prihodilo. Natoľko neuveriteľnou, až si Bel nie je istá, či je pravdivá. Ak však Rachel klame, kde po celý ten čas bola? A... môže byť nebezpečná? Kamery bežia a Bel neostáva iné, iba na vlastnú päsť vypátrať, prečo sa Rachel Priceová vrátila z mŕtvych...

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Novinku od Holly Jackson by som si nikdy nenechala ujsť. Séria Ako nájsť vraha je doteraz u mňa jednou z najobľúbenejších a Zvláštny návrat Rachel Priceovej má už podľa anotácie podobný vibe, takže som to musela preskúmať. 

Rachel Priceová pred 16timi rokmi záhadne zmizla. Zostalo po nej len opustené auto, v ktorom nechala svoju malú dcéru Annabel. Annabel sa ako tínedžerka stáva súčasťou dokumentu o zmiznutí jej matky a práve v tomto čase dochádza ku veľkému zvratu - Rachel je dlhých rokoch späť. Jej návrat rozbieha kolotoč čudných udalostí, ktoré vedú ku šokujúcim zisteniam.  

Holly Jackson som si zamilovala, dokáže ma svojimi príbehmi pohltiť a vždy som zvedavá na všetky tie tajomstvá, ktoré si pripraví. Záhadné zmiznutie, vyšetrovanie na vlastnú päsť a nádych nebezpečenstva - to sú veci, v ktorých autorka podľa mňa vyniká. Vie narábať s atmosférou, takže som často bola v napätí a očakávaniach, čo bude ďalej. Chválim aj jej cit pre dávkovanie nových informácií, pretože všetko prichádza v ten správny čas a bez zbytočného zdržovania či naopak ponáhľania. V závere to všetko vybuchlo a naozaj som zostala zo všetkých tých zvratov poväčšine milo prekvapená. A aj keď som vyvrcholenie zhltla, našlo sa pár vecí, ktoré pôsobili ako päsť na oko. Každopádne to bolo vcelku originálne a a premyslené.

Drobným kameňom úrazu sa pre mňa v tejto knihe stali postavy. Na ich spracovaní nebolo nič extra že zlé, ale dokázali mi liezť na nervy. Rozumiem, že Bel je vzdorovitá tínedžerka a tolerujem to, lebo to proste k jej veku patrí. Ale Rachel s tou jej záhadnosťou mi bola naozaj proti srsti a neverila som jej ani v úplnom závere. Zvyšné postavy mali pre mňa väčšie čaro a celkovo som si užívala ich charaktery a zmeny. 

Zvláštny návrat Rachel Priceovej je pútavý od začiatku a moju pozornosť si udržal, no kľudne by som privítala, keby mal o čosi menej strán. Mám dojem, že väčšiu časť, hlavne teda v polovici, sa tam akoby nič prevratné nedialo. 

@terezickka

RECENZIA: Elodie Harper - Chrám Fortúny

Žáner: historický román
Vydavateľstvo: Ikar 

Séria: The Wolf Den

Diel: #3
Počet strán: 360
Väzba: pevná väzba s oriezkou

Anotácia:

Krivolaké cesty osudu viedli Amaru z pompejského vykričaného domu do Ríma, kde sa z nej stala vysokopostavená kurtizána. Získala slobodu, vplyv aj bohatstvo, minulosť ju však prenasleduje ako tieň. Prežiť v spleti politických intríg v cisárskom paláci nie je jednoduché. O to viac, keď lásku svojho života nechala v Pompejach. Tam žije jej dcéra, ktorú vychováva jediný muž, ktorého kedy Amara skutočne milovala. Túžbu po blízkosti milovaných však zastiera hrozba – v bezpečí sú iba vtedy, keď je od nich Amara čo najďalej. Nakloniť si rozmarnú Fortúnu môže len vďaka vlastnej odvahe a dôvtipu. Píše sa však rok 79 nášho letopočtu a hora Vezuv sa prebúdza...

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR. 

Čítať záverečný diel akejkoľvek série je pre mňa zážitkom, na ktorý sa vždy teším. Mám totiž rada ten pocit, keď sa dozviem osudy postáv v celej svojej kráse a príbeh dorazí do finále, ktoré autor či autorka celý čas plánovali. 

Na Chrám Fortúny som bola zvedavá, jednak kvôli postavám a taktiež aj kvôli tragickému osudu Pompejí, ktorý tu autorka naplánovala. 

S touto sériou je to u mňa trošku na vážkách. Prvý diel ma veľmi milo prekvapil a dokázala som mu odpustiť aj väčšie množstvo opisov, pretože ma upútala dejová linka a videla som v nej potenciál nielen pre ďalšie pokračovanie ale aj pre vývoj postáv. Do Domu so zlatými dverami som sa pustila s nadšením, no to postupne upadalo. Druhý diel zaostával s dejovou linkou, miestami sa až vliekol a romantická linka bola pre mňa neuveriteľná. 

Chrám Fortúny sa opiera predovšetkým o udalosti a rozhodnutia z druhého dielu a preto sa asi ani nečudujem, že som z neho až tak nepadla na zadok. 

Na autorkin štýl som si už zvykla a preto som nemala problém sa do knihy začítať a prehrýzť sa aj väčším množstvom opisov. Podľahla som atmosfére a nechala sa unášať príbehom. Dejová linka plynulo napreduje, no na mňa miestami pôsobila monotónne. Žiadna z udalostí ma nedokázala hlbšie zasiahnúť, nič ma poriadne nenadchlo, pretože to nemalo iskru. A aj keď mali postavy moje sympatie, tak u mňa nevyvolávali silnejšie emócie. V istom momente som dospela až do bodu, že mi asi aj bolo jedno ako postavy dopadnú. Uvedomila som si, že ich charaktery dospeli k vrcholu už v druhej časti trilógie, takže tu som od nich už nič veľké očakávať nemohla a nepriniesli mi ani žiadne prekvapenia. Priznám sa, že ma zaujímal iba osud Félixa, ktorý ma ale aj najväčšmi sklamal. Dočkal sa toho, čo si zaslúžil, no aj tak mi to prišlo akési odfláknuté a príliš urýchlené. 

Ukončenie série Vlčí brloh je pre mňa také symbolické. Teší ma, že poznám osudy postáv, ale spokojná s tým úplne nie som. Mala som inú predstavu o tom, ako tragický osud Pompejí zasiahne hlavné postavy. Očakávala som väčšiu hĺbku príbehu a najväčšmi ma mrzí, že ma Chrám Fortúny nedokázal pohltiť.

@terezickka

RECENZIA: Lucinda Riley - Anjelský strom

Žáner: román
Vydavateľstvo: Tatran
Počet strán: 448
Väzba: pevná väzba s prebalom 

Anotácia:

Sláva je poľná tráva – o tom sa na vlastnej koži presvedčí. Greta Simpsonová, ktorej len štvorročná dcéra Cheska si získa srdcia filmových divákov. Na rozdiel od svojej matky Cheska nikdy nepocítila finančnú núdzu. Užívala si svetlá reflektorov, zato však nepoznala radosti detských hier, nemala skutočných kamarátov, ako dospievajúca nezažila prvé dotyky lásky. A tak keď si s ňou neskôr zaflirtuje idol dievčenských sŕdc, nezostane to bez následkov, ktoré si však ponesú viacerí…

O niekoľko rokov neskôr David Marchmont privedie svoju dávnu priateľku Gretu Simpsonovú na panstvo, kde kedysi žila. Greta si však po strašnej nehode na nič nespomína, a to ani na vlastnú dcéru Chesku. Keď však natrafí pri potulkách po zasneženom panstve na náhrobok so zašlým nápisom a prečíta si, že tam leží malý chlapček Jonny, v jej hlave sa roztočí kolotoč spomienok a pred očami sa jej začne odohrávať dramatický príbeh troch generácií žien…

Rozsiahla rodinná sága Anjelský strom je jeden z prvých príbehov Lucindy Rileyovej, ktorý autorka napísala ešte pod pseudonymom Lucinda Edmondsová a vyšiel pôvodne pod názvom Nie práve anjel. Spisovateľka ho na žiadosť vydavateľstva znovu oprášila, doplnila niekoľko kapitol a svojmu srdcovému príbehu vdýchla celkom nový život.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.

Posledná kniha Dievča z Neapola bola pre mňa ťažkým orieškom, no Anjelský strom mi zase vytrel zrak a pripomenul tú skvelú Lucindu, ktorú nadovšetko zbožňujem.

Kniha mi učarovala už od prvých strán. Zamilovala som si atmosféru a všetky tie malé tajomstvá, ktoré autorka načrtla. Tušila som, že ich odhaľovanie bude stáť za to a nemýlila som sa. Anjelský strom zachytáva životné príbehy postáv, ktoré majú čo ponúknuť a dokonca vedia stále aj prekvapiť. 

S Gretou som to nemala take ľahké. Moje sympatie voči nej kolísali, no v konečnom dôsledku som si ju nakoniec zamilovala. Vo svojom živote sa pretĺkala nezávideniahodnými situáciami, a aj kvôli nim neskôr robila rozhodnutia, ktoré sa neskôr ukázali ako nie úplne správne. Nie vždy som sa s ňou stotožnila, no dokázala som jej porozumieť a odpustiť, pretože jej úmysly boli dobré. Jej dcéra Cheska bola divoká karta, pre ktorú som cítila tak ľútosť. A David? Ten si ukradol moje srdce už po prvých kapitolách. Na tom, že som podľahla Anjelskému stromu zohrávajú veľkú rolu práve samotné postavy, na ktorých je cítiť, že sa im Lucinda do hĺbky venovala a vdýchla im dušu. 

Čím viac som postupovala príbehom, tým viac som ho milovala. Dejová linka je rozdelená do niekoľkých blokov, ktoré na seba nadväzujú a prinašajú nové zistenia. Autorka má v rukáve niekoľko pekných prekvapení, ktoré dodávajú na pútavosti. 

Počas čítania mnou zmietali všetky druhy emócií a osudy hlavných protagonistov ma ničili. Anjelský strom je plný tragédie, no zároveň aj plný nádeje a lásky. 

Nepovedala by som, že ma Lucinda ešte dokáže tak prevalcovať, no stalo sa. 

@terezickka

RECENZIA: Jennifer Saintová - Atalanta

Žáner: mytológia
Vydavateľstvo: Tatran
Počet strán: 272
Väzba: pevná väzba s prebalom 

Anotácia:

Princezná, bojovníčka, milenka, hrdinka.

Obľúbená autorka bestsellerov Elektra a Ariadna tentoraz prerozprávala mýtus o divokej lovkyni vychovanej medvedicou – Atalante, jedinečnej žene, ktorá sa stala súčasťouv skupiny Argonautov, najslávnejších bojovníkov na svete.

Keď sa rodičom, ktorí dúfali v syna, narodí princezná Atalanta, pohodia ju napospas smrti na úbočí hory. Dieťa však prežije. Pod ochrannou náručou bohyne Artemis ju vychováva medvedica a z Atalanty vyrastá nespútaná, slobodná a neohrozená dievčina. Artemis má však prísnu podmienku – princezná sa nesmie nikdy zaľúbiť, bola by to jej skaza. Hoci Atalanta miluje svoj lesný domov, túži po dobrodružstve. Keď jej Artemis ponúkne možnosť bojovať v jej mene po boku Argonautov, nezdráha sa ani na okamih. Dokáže si princezná vybojovať vlastné legendárne miesto vo svete mužov, a pritom zostať verná svojmu nežnému srdcu?

Atalanta je príbeh plný vášne, radosti a dobrodružstva o výnimočnej žene, ktorá sa odmieta nechať ovládnuť. Jennifer Saintová bez váhania zaradila Atalantu do panteónu najväčších hrdinov gréckej mytológie, kde

bezpochyby aj patrí.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.

Jennifer Saint si ma svojimi príbehmi inšpirovanými gréckou mytológiou získala. Pri Atalante už len samotná obálka berie dych a príbeh je skutočnou výpravou. 

Atalantu vychovala medvedica a neskôr sa jej ujala bohyňa Artemis. Stala sa jej vyslaňkou na lodi Argo plnej gréckych hrdinov pri honbe za zlatým rúnom. Ako jediná žena na palube to nemá najľahšie, no jej cieľom je vybojovať si vo svete svoje legendárne postavenie.

Čo tam po gréckych hrdinoch, tých poznáme už naspamäť. Ale ženské hrdinky, to je iná kategória. Jennifer Saint sa zameriava práve na silné ženské hrdinky a zatiaľ čo pri Ariadne či Elektre išlo skôr o príbehy zo zákulisia mýtov, tak pri Atalante sme v centre dobrodružstiev. Ženské postrehy ytvárajú nový pohľad na mýty o výprave za zlatým rúnom a zároveň je príbeh obohatený o nové zaujímavé myšlienky. Príbehová linka napreduje svižne aj pútavo a to vďaka akcii a romantickej linke, ktorej sa Atalanta spočiatku zdráha. Na hlavnej hrdinke je možné sledovať ako bojuje so svojimi emóciami a snaží sa zachovať svoju racionalitu. A aj keď miestami zakopáva, tak vo finále si zachováva svoje hodnoty a presvedčenia. U Atalanty je vidieť charakterový vývoj, ktorý ma naozaj bavilo sledovať. Bavili ma všetky jej premýšľania, hľadania odpovedí a to ako si rozširovala obzory. Vo finále prišiel jej mýtický osud ako ho poznáme, no vnímala som ho úplne inak ako inokedy. Po všetkom, čo som s postavou prekonala, to malo úplne iný ráz. 

V knihe ma brzdili jedine tak iba opisy, ktoré akoby nemali konca kraja a neboli z môjho hľadiska až také dôležité.

Atalanta je oddychovou knihou pre každého milovníka mytológie. Nie je tak úplne o mýtoch, ale posúva ich na inú úroveň a poskytuje takmer nepoznaný príbeh lovkyne Atalanty. 

RECENZIA: A.F.Steadman - Skandar a skúšky chaosu

Žáner: YA, fantasy

Vydavateľstvo: Ikar

Séria: Skandar

Diel: #3

Počet strán: 432
Väzba: pevná väzba s prebalom

Anotácia:

Ak chcú Skandar Smith a jeho priatelia prejsť tretím rokom výcviku, musia absolvovať sériu desivých skúšok v štyroch zónach Ostrova. Priateľstvá, vernosť a putá medzi jazdcami a ich jednorožcami budú vystavené tlaku, ktorému odolajú len tí najsilnejší.

Skandarova sestra Kenna sa medzitým konečne dostala do Orlieho hniezda a spravodlivá komodorka Kazamová jej dovolila zostať s bratom, kým nepadne rozhodnutie o jej budúcnosti s divým jednorožcom. S týmto zvláštnym putom sa však cíti osamelo, a keď strašný objav ohrozí budúcnosť Ostrova, všetky prsty ukazujú jedným smerom...

Podozrenia rastú, temné sily sa zhromažďujú a Skandar sa musí rozhodnúť, komu byť verný. Ako ďaleko je ochotný zájsť – pre Kennu aj pre Orlie hniezdo?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Skandar sa pre mňa stal akýmsi útočiskom. Na každé pokračovanie sa už akosi podvedome teším a keď sa mi dostane do rúk, všetko ide bokom. 

Tretí diel jednorožeckej série mi dal všetko, čo som teraz potrebovala. 

Skúšky chaosu som si užívala od začiatku. Príbeh plynule nadväzuje a hlavní hrdinovia nemajú čas otáľať. Vrhajú sa do ďalšieho kola postupových skúšok, pátrajú po Snovačke a objavujú nové hrozby. Dej je teda naozaj pestrý, čím svižne plynie a nezaostáva. Stále sa v ňom niečo deje a ani raz som nemala pocit, že by autorka niečo zbytočne naťahovala. Práve naopak, 

oceňujem každú zápletku, pretože ani jedna nepôsobí nasilu či zbytočne. 

Svet Skandara som si zamilovala a zbožňujem všetky tie veci o putách, elementoch a jazdoch. Do toho všetky tie tajomstvá spojené s divými jednorožcami a kopu záhad, ktoré sa týkajú samotného Ostrova. Aj tretí diel dokazuje, že séria má ešte čo ponúknuť, takže sa teším na ďalšie a ďalšie časti. 

Podľa mňa je v tejto knihe všetko potrebné. Pokojné situácie v správnych momentoch strieda akcia, prichádzajú zvraty. Mnohé situácie odhaľujú nové tajomstvá a prinášajú aj milé či nemilé prekvapenia a to sa týka aj niektorých postáv. 

Väčšina postáv tu má viac menej pevne daný charakter, ktorý sa v podstate len prehlbuje, ale nájdu sa aj postavy, ktoré stále dokážu niečím prekvapiť, či niekoho dokonca šokovať. Úprimne, pri Skandarovi som skôr zástancom postáv s prehlbujúcim sa charakterom. 

Pre mňa je Skandar kniha o priateľstve a dobrodružstvách. Hlavné postavy sú sympatická skupinka tínedžerov, ktorá bojuje každodenne o splnenie svojich snov. Autorka ukazuje, že v jednote je sila a aj keď sa svet rúti proti vám, stále sa môžete spoliehať na svojich priateľov, ktorí pri vás stoja. 

Kašľať na to, že už nie som cieľovka! Skandara so skupinou jeho priateľov a jednorožcov proste žeriem! :)

@terezickka