utorok 18. januára 2022

RECENZIA: Leigh Bardugo - Zjazvený kráľ

Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: Slovart 
Séria: Nikolai Duology
Diel: #1
Počet strán: 488
Väzba: paperback
Originálny názov: King of Scars

Anotácia:
Nikolai Lantsov mal odjakživa dar dokázať nemožné. Nikto nevie, čo si počas krvavej občianskej vojny vytrpel - a chce, aby to tak aj ostalo. Teraz sa však na oslabených hraniciach zbiehajú nepriatelia a mladý kráľ musí nájsť spôsob, ako znova naplniť ravkanské pokladnice, nadviazať nové spojenectvá a zastaviť hrozbu, ktorej čelí kedysi veľkolepá grišská armáda. Temná mágia v jeho vnútri však každý deň mocnie a hrozí, že zničí všetko jeho úsilie. Nikolai sa v sprievode mladého mnícha a legendárnej grišskej búrničky vydá s cieľom poraziť svoje prekliatie na tie miesta v Ravke, kde prežíva staroveká mágia. Dá do stávky všetko, aby zachránil seba a svoju krajinu. Niektoré tajomstvá však nemajú ostať tajomstvami – a niektoré rany sa nemajú zahojiť.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.



Zjazvený kráľ sa ku mne dostal v období, keď som už dávno mala dočítanú sériu Griša a stihla som si od nej oddýchnuť. Do knihy som sa teda púšťala s novou radosťou a očakávaniami. Naozaj som sa tešila na Griša svet a zároveň na Nikolaja, ktorý bol jednou z mojich obľúbených postáv a bola som na jeho ďalší osud skutočne zvedavá. 

Zjazvený kráľ nadväzuje na udalosti zo záveru Griše a ponúka nám pohľad na kráľovský život Nikolaja Lantsova. A ten rozhodne nie je prechádzkou ružovou záhradou. Nikolaj sa musí vysporiadať s polorozpadnutou krajinou, s napätými zahraničnými vzťahmi a taktiež so svojim monštrom, ktoré začína byť zo dňa na deň silnejšie. 

Po nie príliš veľkom nadšení zo záveru Griše som bola rada, keď som mohla sledovať, akým smerom sa uberá dej Zjazveného kráľa.
Dej ubieha rýchlo a to vďaka štýlu písania Leigh Bardugo. Vždy prechádza priamo k veci, niektoré situácie obaľuje tajomstvami a čaká na správne okamihy, keď ich odhaľuje. Má zmysel pre dávkovanie informácií a navodzovania napätia. Autorka v príbehu neraz čitateľa zavedie aj do slepej uličky, no nie je potrebné sa obávať, pretože každý jeden detail sa dočká vysvetlenia. Vierohodného a opodstatneného vysvetlenia. 
Príbeh je rozdelený do niekoľkých blokov, ktoré krásne napredujú a zvyšujú napätie. Do toho sa dostavá akcia a v závere je čitateľ nedočkavý čo sa týka rozuzlenia. Mňa osobne veľmi prekvapilo a autorke som ho celé zhltla. Posledné stránky som si užívala a nadšene ich obracala. No a v úplnom konci som zostala šokovaná a natešená na pokračovanie, pretože som taký sled udalostí nečakala. Leigh Bardugo dokáže stále ohúriť a priniesť niečo neočakávané a šokujúce. 

Pri Zjazvenom kráľovi nás autorka vtiahla aj do kráľovského prostredia a to som si nadmieru užívala. Mám rada také tie interné kráľovské záležitosti a celkovo atmosféru kráľovského dvora, kde nič nie je isté a intrigy či zákernosti striehnu na každom kroku. Nikolai je totiž v prvom rade kráľom a síce ho obklopuje fantasy, jeho priorita je kráľovstvo a preto tu tieto veci majú svoje miesto a treba riešiť aj následníctvo, vládnutie a ľud. 
Atmosféru Nikolaiovho kráľostva som si nadmieru užila. 

Dokonalosť postáv hádam ani nemusím spomínať. Ak ste si charakter niektorých gríš predtým neobľúbili, tu si ich zaručene zamilujete. 
Všetky postavy sú vykreslené s veľkým dôrazom, majú ducha, majú posolstvo, majú charakter a ten sa neohýba, aby vyhovoval deju. Celkovo sa skôr dej prispôsobuje postavám, no uveriteľne a prirodzene. Nič nepôsobí umelo, neuveriteľne či prehnane. 
Nikolai je láska, o tom niet pochýb. Múdry, tajomný, sebavedomý no pritom so slabinami, ktoré ho robia ešte neodolateľnejším. Vie sa postaviť k veciam čelom a prijať i nevyhovujúce veci, ak to má mať globálne dobrý dosah. 
Zoja, no páni. Predtým som si ju extra nevšímala, no tu zahviezdila a poviem vám, MILUJEM JU!
Vlastne všetky postavy sú skvost.

Zjazvený kráľ je skvelé napínavé fantasy, ktoré pohltí a rozhodne zaujme. Už teraz sa neviem dočkať pokračovania. 

Smiley

piatok 14. januára 2022

RECENZIA: Lucinda Rileyová - Stratená sestra

Žáner: romanca
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran
Séria: The Seven Sisters
Diel: #7
Počet strán: 628
Väzba: pevná väzba s prebalom
Originálny názov: Missing Sister

Anotácia:
Kto a kde je siedma záhadná sestra? Na rozdiel od šiestich predchádzajúcich kníh je v Stratenej sestre zakódovaná záhada – poznáme len mytologické meno siedmej sestry, no jej skutočná identita je nám neznáma. Nevieme, ako vyzerá a nevieme ani to, v ktorej krajine žije. Pátranie nás zavedie k dvom mladým ženám, z ktorých každá môže byť stratenou sestrou, a navštívime aj niekoľko krajín: Nový Zéland, Írsko, Kanadu, Anglicko aj Francúzsko. No čo ak stratená sestra nechce byť nájdená?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran






Lucinda Riley a jej sestry, to je čitateľská eufória. Na Stratenú sestru som čakala s veľkou nedočkavosťou a po jej prečítaní... no s nedočkavosťou čakám na posledný ôsmy diel, ktorý zjavne príde až v roku 2023.

Stratená sestra je originálna a od svojich predchodkýň sa už od začiatku mierne odlišuje. Zmienky o záhadnej sestre sme čítali azda v každej časti série, no nikdy sme sa nepriblížili k jej identite či vôbec k informácií, či skutočne existuje. Tomu je prispôsobené aj rozprávanie príbehu. Tentokrát sa dej a príbeh nezameriava iba na jednu zo sestier. Rozprávanie sa delí takmer medzi všetky sestry a tak sa čitateľ môže dostať na rôzne miesta a zároveň sa opäť sa vrátiť ku svojim obľúbeným postavám. Práve takéto striedanie pohľadov v rozprávaní boli pre mňa príjemným spestrením a taktiež ponúkali istú mieru napätia. Nikdy totiž nebolo jasné, kde nás ktorá sestra zavedie a aké budú jej postrehy. Skĺbenie rôznych uhlov pohľadu nebolo vôbec iritujúce, pôsobilo na mňa prirodzene a predovšetkých sa navzájom dopĺňalo. 
Páčilo sa mi, ako sa v tejto knihe dokázali všetky sestry zomknúť pre spoločnú vec, taký moment sme hádam doteraz nezažili. Bolo príjemné sledovať, že sestry vedia ťahať za jeden povraz a tak ako si nerozumeli v prvej časti série, tak si teraz rozumejú dokonalo. Autorku možno len vynachváliť za jednotlivé prepojenia a predovšetkým za obrovský vývoj jednotlivých postáv, ktorý je citeľný.

Lucinda Riley vytvorila okolo poslednej sestry kopu záhad. Rúško tajomstva sa okolo nej vznáša až do úplneho finále a čitateľ môže len letmo hádať. Aby sme to nemali také jednoduché, autorka nás navádza aj na slepé uličky, rozvetvené cestičky a stále necháva pre čitateľovu myseľ otvorené zadné vrátka v podobe otázky "Ale čo ak je to všetko inak?" Samozrejme, v určitom bode si už budete na 90 percent istí, no dovtedy je to pekná hádanka plná špekulácií. 

Rodinný právnik sestrám odhalí nové informácie o nezvestnej sestre a tie sa púšťajú do veľkého pátrania v skutočnom svete. Tak sa do príbehu dostávajú nové postavy a rozširuje sa aj okruh rozprávačov. No a zrovna postava Smejky nám ponúka aj vždy žiadanú historickú linku. Tá pre mňa mala opäť čaro a do deja zakomponovala boj za slobodu Írska spod nadvlády Britov, všetky nebezpečné úskalia a odhodlanosť. 
Moje srdce si získali postavy Ambrosa a Jamesa, ktorí boli dokonalou spoločnosťou a čitateľovi ponúkli pohľad na naozaj pozoruhodný vzťah. 
Pri Stratenej sestre sa mi páči, že historická linka je úžšie naviazaná na súčasnosť, čo ju robí viac záživnejšou.

No a ani po odhalení poslednej sestry neočakávajte od Lucindy vysvetlenia. Nad mnohými podstatnými otázkami zostáva visieť otáznik aj po prečítaní poslednej vety. Čitateľ zostáva ohúrený a dokonale zmätený. Riešenie ponúkne NAOZAJ posledný diel série s názvom Atlas: Príbeh Tatka Slaného. 

Stratená sestra je posledný, dalo by sa povedať, Lucindin počin, nakoľko minulý rok podľahla svojmu ochoreniu. Samozrejme, ten jeden podstatný diel je ešte na ceste a spíše ho jej syn. Lucinda mu podľa informácií nechala kopu odkazov a celkový náčrt príbehu, čiže sa dočkáme vyvrcholenia série, i keď to už tak úplne nebude ono. Lucinda Riley jednoducho nechcela nechať svoj príbeh bez konca a čitateľov bez vysvetlení, na ktoré sa tešili. Posledný diel by mal v origináli výjsť na jar 2023 a vydavateľstvo Tatran taktiež chystá preklad, takže sa môžeme ešte poslednýkrát tešiť na bravúrne Sestry. 
Pre mňa je Stratená sestra rozlúčkou s Lucindou Riley. So sestrami sa rozlúčim neskôr. :)

Smiley

nedeľa 2. januára 2022

RECENZIA: Rydahl a Kazinski - Vražda morskej panny

Žáner: historický triler
Vydavateľstvo: Lindeni

Počet strán: 400
Väzba: pevná väzba s prebalom
Originálny názov: Mordet pa en havfrue

Anotácia:
Malá morská víla sa zrodila z krvavého kúpeľa.
Kodaň, 1834

V prístave našli zohavené telo mladej krásnej prostitútky. Žena má bledú pokožku a dlhé vlasy, ktoré jej splývajú na plecia, sú plné mušlí. Jej sestra identifikuje vraha. Je ním Hans Christian Andersen, mladý neúspešný básnik a spisovateľ, ktorého v deň vraždy videla odchádzať z izby obete vo verejnom dome. Polícia je spokojná, že má vinníka, ktorý čaká v cele na popravu. I keď sa bráni, že je nevinný, nikto tomuto podivnému čudákovi neverí. Vďaka bohatému mecenášovi však Hans Christian dostane priepustku na tri dni, počas ktorých musí získať dôkazy o svojej nevine a nájsť skutočného vraha.

Hľadanie pravdy ho prevedie podsvetím mesta zmietaného chudobou, otrasnou hygienou, chorobami, sociálnym napätím a špinavými zločinmi, ktoré nikdy nikto nevyrieši. Andersen zaháji vlastné vyšetrovanie a snaží sa získať na svoju stranu hlavnú svedkyňu, pretože inak bude jeho budúcnosť spečatená...

Za poskytnutie výtlačku ďakujem kníhkupectvu Panta Rhei


Vražda morskej panny bola ideálnym čítaním počas prvých studených zimných dní. Historický triler s mrazivým námetom plným zverstiev páchaných na ženských obetiach. 
Už len zhasnúť svetlá, zapáliť malú lampičku, zobrať si horúci čaj, schovať sa pod deku a ideálny večer zahájený. 

V príbehu spoznávame mladého Hansa Christiana Andersena, neúspešneho spisovateľa, ktorý sa vďaka svojim nezvyčajným zvyklostiam a náhode zapletie do prípadu mŕtvej prostitútky a bohužiaľ, polícia ho považuje za vinníka a vraha. A tak sa Hans púšťa do hľadania pravého vraha a snaží sa dokázať svoju nevinu. 

Kniha je rozprávaná nielen z pohľadu Hansa, ale aj z pohľadu skutočného vraha. Čitateľ o pravom vinníkovi nemá vôbec jasnú predstavu a to vďaka autorom, ktorí vrahovu identitu zahalili rúškom tajomstva. Jeho motív je tajomstvom a rozuzlenie s prekvapením si autori nechali až na záver. 
Dejový rozbeh je síce pomalší, no za prvou polovicou sa už od čítania odchádza ťažšie. Hansove hľadanie pravdy je pútavé, napínavé a predovšetkým plné dobrodružstva. Napätie cítiť pri každom možnom zatknutí a taktiež aj pri odhaľovaní pravdy.
Celú atmosféru knihy nádherne dopĺňa fakt, že ide o historický román odohrávajúci sa v minulosti a prostredie či spoločnosť príbehu dodávajú ten správny náboj. Všetko je opradené tajomstvami. Vyšetrovanie má svoje klasické čaro, bez počítačov, bez technológií. Postavy si jednotlivé dieliky musia skladať sami a neraz sa pritom zamocú, keďže hľadanie dôkazov bez technológií dáva naozaj zabrať a vystavuje postavy väčšiemu nebezpečenstvu. 

Rozuzlenie ma príjemne prekvapilo, neočakávala som od autorov až také zvraty v príbehu. Na vrahovi a zápletke si dali naozaj záležať a priniesli pre čitateľov mrazivé čítanie. Štýl písania je sympatický, obsahuje primerané množstvo opisov doplnené mnohými rozhovormi a predovšetkým posunom v deji. 

Smiley










streda 8. decembra 2021

RECENZIA: John Ironmonger - Nezabudnite na veľrybu

Žáner: spoločenský román
Vydavateľstvo: Lindeni

Počet strán: 384
Väzba: pevná väzba s prebalom
Originálny názov: Not Forgetting the Whale

Anotácia:
Keď nahého mladého muža vyplaví more na pláž pri mestečku St Piran v Cornwalle, rýchlo ho zachránia dedinčania. Od miestneho doktora na dôchodku a učiteľa, cez zberača odpadkov na pláži, majiteľa hostinca až po kňazovu ženu a románopisca, všetci prijmú túto stratenú dušu medzi seba. Dedinčania však nevedia, že Joe Haak ušiel zo City v Londýne v strachu pred celosvetovým kolapsom civilizácie, ktorý predpovedal jeho počítačový program Cassie. Je však koniec sveta naozaj blízko? Podarí sa Joeovi presvedčiť vidiečanov, aby sa uzavreli pred okolitým svetom ohrozeným epidémiou? A čo veľryba, ktorá sa vznáša v zátoke?  Nezabudnite na veľrybu je intímny, vtipný a dojímavý príbeh človeka na jeho ceste nájsť si vo svete miesto, ktoré by mohol nazývať domov.

Za výtlačku ďakujem AlbatrosMedia


Keď som sa púšťala do knihy Nezabudnite na veľrybu vedela som o knihe len jednu vec, že v príbehu na pobrežie vyplaví mladého nahého muža a zároveň veľrybu. Nič viac som si z anotácie neprečítala, pretože už toto ma dokázalo nejakým spôsobom zaujať. A predovšetkým všetky tie pochvalné recenzie tiež zohralu svoju úlohu. 
Takže takto som sa pustila do knihy Nezabudnite na veľrybu. 

Nebudem klamať, do príbehu som sa spočiatku ale že vôbec nevedela začítať. Prvé kapitoly na mňa pôsobili nezáživne, chaoticky a zároveň všedne. No malo to svoju iskru, ktorá ma nútila pokračovať v čítaní až som sa nakoniec do príbehu naplno ponorila. 
Áno, príbeh sa zameriava na mladého neznámeho muža, ktorý sa nahý vyplaví na pobreží maličkej dedinky St Piran. Áno, v ten istý moment sa v mori objaví aj veľryba, ktorú neskôr dedinčania taktiež nájdu vyplavenú na pobreží. Kniha má však oveľa väčší rozsah, či už ten príbehový alebo myšlienkový a každá udalosť za sebou ukrýva omnoho viac než sa na prvý pohľad zdá.

Nahý muž menom Joe Haak taktiež ukrýva svoj príbeh. Prvotriedny ITčkar pôsobiaci na finančnom trhu, ktorý uteká z veľkomesta pred katastrofou, ktorú predpovedá ním zostrojený počítačový softvér Cassie. A to aj pred osobnou katastrofou, ktorá plynie z niekoľkých pracovných chýb. 
Na prvý pohľad Joe pôsobí ako ustráchaný zbabelec. Vlastne ním v skutočnosti aj je, hlavne teda v úvode. Neskôr však pochopí svoj životný údel a začne neznámej, bohom zabudnutej dedinke venovať všetko svoj čas aj financie. Spolu s obyvateľmi sa pripravuje na nezvratnú globálnu i ľudskú katastrofu.

Nezabudnite na veľrybu je kniha plná logických následnost či súvislostí. Nevedela som sa odtrhnúť od jednotlivých autorových myšlienkových záverov, ktoré skutočne majú hlavu i pätu. Autor dáva dôraz na fungovanie globálneho sveta a čo sa môže stať, ak sa čo i len maličká vec vo svete skazí. Koľko vecí táto maličká vec môže ovplyvniť a že to môže viesť až ku totálnemu kolapsu vo všetkých krajinách. Tieto závery autor analyzuje aj z hľadiska finančného sveta a poviem vám, ja som mu všetky jeho dedukcie, závery a spojitosti zožrala. Hlavne tie spojitosti boli zvládnuté na jednotku. 
Autor príbehom o St Piran a neznámom Joeovi ukázal všetky možné riziká globalizácie. Krajiny sú závislé jedna od druhej a žiadna nemá šancu prežiť ako samostatná jednotka. Čo je skutočne nebezpečné, no reálne. 

John Ironmonger príbehom ale vyjadruje aj ľudskú súdržnosť a to prostredníctvom obyvateľov dedinky a ich vzťahov. Možno je to idealistický pohľad, no za to má niečo do seba a potvrdzuje fakt, že v jednote je sila! Pokiaľ sa k sebe ľudia budú správať slušne, ohľaduplne a budú si pomáhať, svet môže byť krajším miestom a taktiež môže prežiť aj katastrofy. 

Autorov štýl písania je sympatický, má síce svoje slabé opisné chvíľky, no inak sa zamierava na to dôležité a zároveň posúva vpred udalosti. Tam kde je to treba je prítomné napätie a hlavne je čitateľ zvedavý, ako to celé nakoniec dopadne a skončí. 
Postavy sú tu skutočne rôznorodé a ponúkajú tak široké spektrum pohľadov na jednu vec. 

Smiley

piatok 3. decembra 2021

RECENZIA: Carsten Henn - Starec a more príbehov

Žáner: spoločenský román
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran

Počet strán: 323
Väzba: pevná väzba s prebalom
Originálny názov: The Dressmaker's Gift

Anotácia:
Veľmi citlivý a hlboký príbeh o tom, čo spája ľudí a prečo sú knihy také výnimočné. Kníhkupec Carl Kollhoff osobne nosí knižky svojim klientom pri podvečernej prechádzke romantickými uličkami starého mesta. Sú to výnimoční klienti, časom sa stali jeho dôverníkmi a priateľmi a on zasa pre nich najdôležitejším spojivom s okolitým svetom. Carl však začína byť unavený a prekvapivo už nevidí zmysel svojich potuliek. A práve v tom čase stretne deväťročné dievčatko Sašu. Carl spočiatku jej spoločnosť odmieta, ale jej nákazlivý detský šarm ho nakoniec obmäkčí. Dialóg Carlovej skúsenosti a múdrosti so Sašinou živou detskou opovážlivosťou prináša očarujúce čítanie, ktoré bude čitateľovi dlho rezonovať v mysli.

Za výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran


Starec a more príbehov je knižka, ktorá je taká útla, že ju dokážete prečítať aj na jeden dych a pritom je myšlienkami tak plná a tak krásna, že ju budete mať stále na pamäti. 


Knižka rozpráva príbeh starého kníhkupca, ktorý svojim zákazníkom nosí knihy priamo ku dverám. A nielen nosí, on ich pre nich aj vyberá na základe ich preferencií. V dnešnej modernej dobe nepredstaviteľné a vlastne až zvláštne, veď všetko môže ísť cez poštu, kuriérov a iné donáškové služby. Carl Kollhoff však ostáva verný starej rutine, ktorá pre neho má zmysel. 
Priznám sa, myšlienka takéhoto kníhkupca ma skutočne očarila. Človek, ktorý pozná toľko kníh a toľko príbehov, že vám jednoducho vyberie knihy podľa vašich požiadaviek. Nebolo by to kúzelné? Nikdy by ste nevedeli, do čoho idete a vždy by to pre vás bolo prekvapenie. Ja v tom rozhodne vidím kúzlo!

Carl je starý pán samotár a zmyslom života je pre neho jeho práca, ktorá ho nielen zamestnáva ale i napĺňa. Pri svojich donáškach prichádza do kontaktu s malým dievčatkom, ktoré mu búra jeho stereotyp a rutinu. Je jeho presným opakom a aj keď si to Carl spočiatku nechce priznať a Sašu si pripustiť k telu, uvedomuje si, že prítomnosť inej osoby v jeho živote je príjemnou zmenou a spestrením. Saša je skutočne neodbytná a tak Carla začne sprevádzať. Pomaly sa učí jeho remeslu a detskou energiou pretvára nielen Carlove jednotvárne dni, ale často ovplyvňuje aj jeho zákazníkov. Carl sa nikdy nestaral do života ľudí, ktorým knihy doručoval, aj keď sú to jeho dlhoroční klienti. Saša je preto takým malým spojivom medzi nimi a Carlom vo vzťahovej rovine. Otvára im všetkým oči a vytvára putá, ktoré sú v živote človeka dôležité. Priateľstvá, známosti, vzájomná starostlivosť. Pretože malé dieťa je plné nevinnosti a tej najväčšej úprimnosti, ktorej človek dôveruje. 

Príbeh je nádherný všetkým, čo ukrýva. Poukazuje na pocit nepotrebnosti starých ľudí, ktorí už sami seba vnímajú ako príťaž. Osamelí ľudia, ktorí sa upínajú na to čo majú a ich svet padá, ak im to niekto chce vziať, pocit, že už niet pre čo žiť. 
Autor dáva dôraz aj na ľudské vzťahy a priateľstvá. V dnešnej dobe väčšina ľudí odvracia pohľad od krívd, ktoré sú páchané na druhých. Jednoducho odvrátia zrak a tvária sa, že nič zlé sa vo svete a ich okolí nedeje. Hlavne nech sa to nedotkne ich. A možno že keby tomu tak vo svete niet, tak žijeme úplne iné životy. Ľudia sa navzájom veľmi odcudzujú a starostlivosť o druhých či dokonca cudzích je niekedy až ojedinelá, čo je skutočne smutné. A práve v tomto príbehu je krásne ukázané, aké by to bolo, keby sa ľudia o seba viac zaujímajú a keby je všetko ideálne. Je to taký malý kúsok idealistického sveta, ktorému počas čítania radi uveríte. 
Pri čítaní čitateľ zažíva momenty radosti, momenty smiechu ale i momenty plaču. Tento príbeh dokáže dojať a odštartovať emócie. 

Starec a more príbehov nie je len o knihách, ale je aj o ľudských vzťahoch a spoločnosti. Nebuďme zaslepení, s klapkami na očiach. Buďme otvorení a to nás zachráni aj v tých najťažších chvíľach.  Samota totiž ešte nikoho nepovzniesla k radosti, zato priateľstvá nás povznášajú.  

Smiley