Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 416
Väzba: pevná s preobalom
Anotácia:
Maggie bola najdúch, ktorého sa pred mnohými rokmi ujal tulák Xavier, samozvaný kúzelník. Len čo vyrástla, začala mu asistovať na predstave¬niach. Sama však žiadne kúzla neovládala. Pomáhala mu s rekvizitami a obchádzala divákov s plechovkou v nádeji, že do nej hodia zopár drobných. Počas jedného večera sa Xavierovi podarí nevídaný kúsok, oživí zajaca, ale nik okrem Maggie netuší, že to ona má zázrak na svedomí. Lúč mesačného svetla, záblesk plameňa, rýchle tanečné kroky – toto všetko stačí na prebudenie Magginých výnimočných schopností. Lenže ako sa jej to vlastne podarilo? Nemá nikoho, kto by ju naučil schopnosti správne využívať, a tak sa radšej drží v ústraní. Jedného dňa stretne ¬Griffina, chlapca neurodzeného pôvodu, ktorý vie len jedno – zabíjať drakov. Obrovské zvieratá s tesákmi ako dýky a s hadími chvostmi prerastenými smrtiacimi hrotmi sužovali krajinu odnepamäti. Ich stretnutie tak spustí sled udalostí, ktoré jej celkom zmenia život a zároveň osud celého kráľovstva.
Farba drakov zaujme v prvom rade svojou obálkou. Anotácia láka na fantasy príbeh, v ktorom pôsobia kúzla, vystupujú kúzelníci a v neposlednom rade sa vo svete skrývajú draci, ktorých kráľ prenasleduje.
Draci totižto kedysi svet terorizovali, no kráľ ich porazil a vystaval obrovský múr, ktorý sa mal stať symbolom ochrany a zjednotenia ľudu. Ako ale vieme, obrovská moc dokáže zastrieť zdravý rozum a namiesto sľubovaného zjednotenia a mieru sa kráľ rozhodol pre vykorisťovanie svojich poddaných. Múr sa tak stal skôr väzením a nedobytnou pevnosťou.
Príbeh sa rozvíja prostredníctvom dvoch pohľadov rozprávania. Príbeh otvára Maggie a postupne sa pridávajú aj kapitoly Griffina. Mám veľmi rada, keď je v knihe takéto dvojité rozprávanie, nakoľko mi to umožňuje vnímať príbeh v širšom rozhraní a taktiež mi to pomáha utvoriť si o postavách či ich činoch lepší obraz. Ako aj v iných knihách, aj vo Farbe drakov to prináša do príbehu pestrosť a rozbíja niekedy nastupujúcu monotónnosť. Keďže obaja pochádzajú z odlišných strán múru, obaja poskytujú čitateľovi iný druh informácií. Dej sa posúva dopredu vďaka akcii, ktorej je dosť aj pri jednej či druhej postave. Autori vyvolávajú napätie a neraz kladú svojim hrdinom polená pod nohy, čím sa čítanie stáva záživnejšie.
A aj keď čítanie ide rýchlo a dejová línia dokáže upútať, predsa len mi niečo v knihe chýbalo. V prvom rade sme sa nedočkali bližších vysvetlení. Doteraz neviem, prečo svet fungoval tak ako fungoval. Prečo draci boli zlí a čím si toto označenie zaslúžili. Na akom princípe funguje mágia hlavnej postavy. S podobnými nezrovnalosťami by som mohla pokračovať, avšak nechcem prezrádzať dej. Vo svojom výsledku teda poňatie príbehu pôsobí povrchne. A ak existuje vec, ktorú naozaj nemám rada, tak sú to zamilované trojuholníky a náznak jedného z nich je bohužiaľ aj v tejto knihe. Vlastne, najviac mi na nich vždy vadia ich riešenia.
O postavách môžem povedať, že sú sympatické. Zaslúžili by si síce detailnejšie spracovanie, no inak sa s nimi dá stotožniť a zžiť.
Od ukončenia príbehu som si sľubovala veľa. Čakala som prekvapenia, zvraty, zrady a predovšetkým aj nejaké objasnenia. Veľké odhalenia však nakoniec boli predvídateľné a v konečnom dôsledku nedoriešené. Celé sa to zbehlo až príliš rýchlo a vyvolalo to len ďalšie otázky.
Myslím, že keby je Farba drakov o trošku lepšie spracovaná, tak ju milujem. Takto je to oddychové fantasy, ktoré neohúri ale ani neurazí.
@terezickka
