RECENZIA: Oliver Potzsch - Hrobár a vražda v krypte

Žáner: detektívka, triler
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 440
Väzba: pevná väzba s prebalom

Anotácia:

Viedeň, 1895: V krypte pod Dómom svätého Štefana nájdu turisti medzi kosťami a lebkami mŕtveho muža. Telo je bez známok násilia, iba tvár je skrivená od hrôzy. Umrel ten človek od strachu? Čo ho tak vyľakalo? V devätnástom storočí prekvitá vo Viedni špiritizmus a na každom rohu sa konajú seansy. Tento mŕtvy učenec sa však odvolával na vedu a odhaľoval podvodníkov. Popálil si pritom prsty? Prípad opäť vyšetruje inšpektor Leopold von Herzfeldt. Anna, adoptívna dcéra hrobára Augustina Rothmayera, za upozorní na istú zvláštnosť – z jedného sirotinca v meste miznú deti. Dopúšťa sa niekto násilia na bezbranných, alebo v metropole na Dunaji skutočne vyčíňa duch?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Ďalší Hrobár a v jesennom období? To je niečo, čo som nutne potrebovala. 

Táto séria mi prirástla k srdcu už od prvého dielu a každým ďalším sa mi páči viac a viac. Hrobár a vražda v krypte ako tretie pokračovanie udržuje nastavenú laťku kvality a ponúka opäť neobyčajný príbeh plný neobyčajných udalostí. 

Tentokrát vo Viedni vyčíňa vražedný duch a rastie počet nezvestných detí. Leo sa spolu s Juliou púšťajú do vyšetrovania a je samozrejmé, že v čase najväčšej núdze budú potrebovať aj pomoc čudného hrobára Augustína. 

Oliver Potzsch dokáže vytvoriť naozaj nezvyčajné vraždy, ktoré zamotávajú myseľ. V kombinácií s jedinečnou atmosférou historickej Viedne je to niečo, čo dokáže upútať pozornosť a predovšetkým vzbudiť zvedavosť. V tomto pokračovaní máme duchárske seansy, šarlatánstvo a rôzne naprirodzené prvky, ktoré príbehu dodávajú na ponurosti. Dejová linka zameraná na nezvestné deti je obostretá temnotou a spojená so starou detskou strašidelnou veršovačkou. 

So sympatickými hlavnými postavami ubieha príbeh rýchlo. Leo ako vyšetrovateľ na mňa síce miestami stále pôsobí ako ťuťmáčik, no dokáže si spájať udalosti a vo svojej práci je dobrý a bystrý. Julia ako fotografka miest činu sa stále zdokonaľuje. Stále som neprišla na chuť ich romániku a ich vzťah nedokážem úplne precítiť. Vo svojej podstate je plný nepochopení a necítim medzi nimi ani nejakú väčšiu chémiu. Romantická linka tu teda má svoje zastúpenie, ale je to skôr slabší článok tejto série bez ktorého by som sa pokojne zaobišla. Hrobár Augustín do príbehu prináša spestrenie a je to síce veľký exot, ale s dobrým srdcom a správnymi postrehmi. 

Užívala som si napätie, akciu, tajuplné udalosti a rôzne šokujúce odhalenia. Svižne som sa posúvala zo strany na stranu a vždy sa našlo niečo, čo ma prinútilo zbystriť pozornosť. Dve rôzne vyšetrovania niekedy vedia byť na jednu knihu veľa, no v prípade Hrobára a vraždy v krypte som tento dojem vôbec nemala. Dejové linky sa neprebíjali, práve naopak. Ich kombinácia vytvárala pútavé čítanie, v ktorom si nenašla miesto žiadna knižná vata či nudné momenty. 

@terezickka

RECENZIA: Rebecca Yarros - Železný plameň

Žáner: YA, fantasy

Vydavateľstvo: Ikar

Séria: Fourth Wing

Diel: #2

Počet strán: 784
Väzba: pevná väzba

Anotácia:

Všetci čakali, že Violet Sorrengailová neprežije prvý ročník na Basgiathskej vojenskej akadémii, vrátane nej samej. Kresanie však bolo len prvou skúškou, ktorá vyradila tých slabých a nehodných. Pravý výcvik sa ešte len začína a Violet musí zistiť, ako ho prežije. Nielenže je vyčerpávajúci a vytvorený s cieľom pripraviť jazdcov na neznesiteľnú bolesť, skutočnú výzvu predstavuje nový viceveliteľ. Ten sa rozhodol Violet ukázať, aká je bezmocná – pokiaľ nezradí muža, ktorého miluje.Po fyzickej stránke je Violet možno slabšia a krehkejšia než ostatní, pomáha jej však dôvtip a železná vôľa. Veliteľstvo navyše zabúda na najdôležitejšiu lekciu, ktorú sa naučila: dračí jazdci si píšu vlastné pravidlá. No aj s týmto odhodlaním môže byť nový rok na akadémii fatálny. Violet totiž pozná tajomstvo skryté medzi jej múrmi a nič, dokonca ani dračí oheň, ich tentoraz nemusí zachrániť.

Na pokračovanie Štvrtého krídla som nedočkavo čakala. Akože ten vizuál hovorí za všetko a celkovo som bola veľmi zvedavá, kam autorka posunie príbeh. 

Železný plameň pokračuje tam, kde Štvrté krídlo skončilo. Violet so svojimi priateľmi po dramatických skúškach pokročili do ďalšieho ročníka a tak sledujú Kresanie nových prvákov. Nič však nepôsobí tak ako predtým a vo vzduchu visí napätie a neistota. Čo sa ukrýva za bránami Akadémie a je realita skutočné taká, akú ju dospelí vždy vykresľovali? 

Nerada to priznávam, ale Železný plameň sa mi rozčítaval ťažko. Kniha pre mňa nemala energiu. Nepomáhala tomu ani Violet a jej neustály súboj s vlastnou naozaj hlúpou logikou. "Neuveriteľne moc Xadena chcem a milujem, ale on mi neverí a nepovie mi celú pravdu, tak ho budem ignorovať a tváriť sa, že mi lezie na nervy a nepotrebujem ho." Toto bola akási Violetina mantra, ktorú som spočiatku síce tolerovala, no po niekoľkých stranách sa stala neznesiteľnou. Celý čas to na mňa pôsobilo veľmi núteným dojmom. Nedostatok drakov a predovšetkým Tairna a Andarny v prvej polovici som tak úplne nepochopila. Violet s nimi akoby ani nemala spojenie a bola to skutočne škoda, lebo aspoň oni mohli napraviť atmosféru príbehu a možno do toho vniesť niečo svieže.

Prvá polovica bola pre mňa teda miernym utrpením. Vďakabohu sa to ale postupne rozbehlo. Konečne pribudli draci, autorka vytiahla niekoľko prekvapení, všetko sa začalo komplikovať a postupne prišla aj akcia či napäté scény. Príbeh sa prestal vliecť, nabralo to svižnosť a konečne sa to k niečomu posúvalo. Veľkým plusom je, že sme spoznali viac svet tejto série a nakukli hlbšie aj do vnútra mnohých postáv. Postavy mi prirástli k srdcu a mala som o ne obavy. Rozhodne som si užívala chémiu medzi Violet a Xadenom a taktiež aj interakciu s drakmi. Draci samotní toho ešte mnoho skrývajú, takže potenciál tam stále je. Postavy sa dočkali vývinového skoku a tak sme sa o mnohých veľa dozvedeli, čo hodnotím naozaj kladne.  

 Stále mám mnoho otázok a viacero vecí mi doteraz nedáva úplny zmysel, takže verím v pokračovanie. 

Nebudem ale klamať, záver ma dostal a poriadne som si ho užila. Bola som zdesená, bola som prekvapená, zvedavá a bála som sa o postavy. Záverečné udalosti priniesli aj pekné zvraty.  Na posledných stranách som mala skôr dojem Upírskej akadémie (kto čítal, tak asi vie), ale tak som zvedavá, čo s tým Rebecca narobí v ďalších dieloch. 

@terezickka

RECENZIA: Vi Keeland - Nerovná hra

Žáner: romantika
Vydavateľstvo: Ikar

Počet strán: 336

Väzba: pevná 

Anotácia:

On je futbalová hviezda, ona jeho šéfka.

Ten utorok sa v ničom nelíšil od ostatných dní. Dvanásť hodín som sedela nad algoritmom pre jednu spoločnosť a po príchode domov som sa venovala svojej záľube – dopĺňaniu faktov o mužoch do vzorca, vďaka ktorému si nájdem ideálneho partnera ešte pred tridsiatkou. V tej chvíli zaklopal na dvere cudzí muž a odovzdal mi dokumenty, ktoré mi prevrátili život hore nohami. Otec, ktorého som nikdy nepoznala, ma vo svojom závete ustanovil za spolumajiteľku profesionálneho futbalového klubu. Keďže som o tomto športe dokopy nič nevedela, jeden z hráčov sa podujal, že ma doň zasvätí. Zhodou okolností šlo presne o typ chlapa, ktorého by môj vzorec vylúčil ako totálne nevhodného partnera.

Christian Knox bol až hriešne pekný, sebavedomý a mohol mať každú ženu, na ktorú ukáže. Tvrdil však, že chce len mňa. Vôbec sa svojou náklonnosťou ku mne netajil. Ale nemienila som sa s ním zapliesť, veď som bola jeho šéfka. Určite sa zhodneme, že takéto vzťahy sú neprípustné. Ale môžem ja za to, že zakázané ovocie najviac chutí?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR. 

Ja viem, že sa stále opakujem, ale aj táto novinka od Vi je opäť skvelou oddychovkou. Neerovná hra má všetko, čo aj ostatné autorkine knihy - dokonalý chlap, romantika jak hrom, dráma, uzmierenie. 

Medzi postavami funguje chémia od prvého stretnutia. Christianove úmysly sú jednoznačné a aj keď sa tomu ONA vzpiera, časom zistí, že odolať čaru tohto športovca je ťažšie ako sa zdá. Pomalé zbližovanie vytvára príjemnú atmosféru a pomáha aj lepšie spoznať hlavné postavy. Menšie drámy spetrujú dejovú linku, takže moja zvedavosť ma v čítaní prirodzene poháňaôa vpred. 

Christian aj ONA sú milou a sympatickou dvojkou, ktorej príbeh som si skutočne užívala. ALE... Akože nechcem byť zlá, ale Vi mužskému protagonistovi tentokrát podľa mňa veľa nedala, Christian ma na kolená určite nedostal. Pri slávnom hráčovi som proste čakala trošku frajeriniek, trošku viac sebavedomia, trošku väčšie ego, ktoré nakoniec skreše jeho pravá láska. Z Christiana je proste ňuňu chlapík, pri ktorom mi chýbal aspoň náznak adrenalínu. 

Pri tejto knihe ma mrzí aj to, že sa autorka trošilinku viac nepovenovala športovému prostrediu, do ktorého príbeh zasadila. Čítať o americkom futbale by ma asi rovnako ako vís moc nebavilo, ale na to že je Christian profesionálny hráč, tak polovicu knihy trávi na lavičke kvôli zraneniu a keď už nakoniec aj hrá zápasy, tak sa k tomu vlastne ani nedostaneme. Čakala som nejaké tie gestá z ihriska do publika pre vyvolenú alebo nejaké tie machrovinky, pri ktorých bude hlavná hrdinka šalieť túžbou, no možno nabudúce. 

Nerovná hra mi ale aj tak dopriala klasickú oddychovú romantiku, takže môže byť. 

@terezickka

RECENZIA: Tom Mead - Vražedné koleso

Žáner: detektívka
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Séria: Joseph Spector

Diel: #2
Počet strán: 296
Väzba: tvrdá väzba

Anotácia:

Londýn 1938. V celom meste vyvolá rozruch prípad podivuhodnej vraždy: ktosi zastrelil muža na vrchole ruského kolesa. V kabíne s ním bola iba jeho manželka, tá však trvá na svojej nevine. Senzácie sa chytí bulvárna tlač a ponúkne odmenu tomu, kto tento prípad vyrieši ako prvý.

Objasniť záhadnú vraždu v lunaparku sa usiluje aj mladý ambiciózny, no trochu naivný právnik a amatérsky kúzelník Edmund Ibbs, ktorý zastupuje obvinenú vdovu. Nechtiac sa však zapletie do pavučiny klamstiev a zločinných konšpirácií a čoskoro sa stane hlavným podozrivým z ďalších dvoch bizarných vrážd, ku ktorým dôjde v divadle Granátovník. Najprv sa na javisku počas vystúpenia slávneho iluzionistu z ničoho nič objaví mŕtvola, druhú obeť nájdu krátko nato v zákulisí - zastrelenú v zamknutej šatni.

Edmund sa iba ocitol v nesprávny čas na nesprávnom mieste, no inšpektor Flint zo Scotland Yardu je presvedčený o jeho vine. A tak sa jedinou nádejou mladého muža stáva kúzelník na dôchodku Joseph Spector, ktorý sa našťastie nachádzal v divadle, keď tam došlo k vraždám. Spector má výnimočný talent riešiť nevysvetliteľné záhady, postačia však jeho deduktívne schopnosti na rozlúsknutie tejto neuveriteľne zamotanej série vrážd?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR.

Pokračovaniu Vyšetrovania Josepha Spectora som sa potešila. Už Smrť a kúzelník

bola pre mňa milým prekvapením.

    Vo Vražednom kolese je ihneď niekoľko záhad. Všetko odštartuje zvláštne úmrtie na

ruskom kolese, neskôr nájdeme mŕtvolu na divadelnom kúzelníckom predstavení

a týmto sa dej ešte len rozbieha. Pri Vražednom koleso bolo skvelé, s akou

ľahkosťou sa doň dalo začítať. V jednoduchosti je krása a toho sa 

    Tom Mead rozhodne drží – krátke vety, podstatné fakty a minimum knižnej vaty.

Jednotlivé udalosti mi síce spočiatku narobili poriadny zmätok v hlave, ale od istého

momentu sa začali spájať dieliky a obraz sa začal rozostrovať. Či až natoľko, aby

bolo možné rozlúsknuť páchateľov, to už najskôr závisí od vyšetrovateľských

schopností toho, kto knihu číta. Akonáhle autor odkryje všetky karty, na základe

ktorých možno odhaliť páchateľa, dáva ešte čitateľom priestor na vlastné závery a to

upozornením pred vyvrcholením. Vyvrcholenie som síce zhltla raz dva, no premýšľať

som nad ním musela ešte niekoľko minút, pretože je tam nad čím premýšľať.

    V príbehu vystupuje veľké množstvo postáv, takže aj z nich som bola miestami

zmätená. Čím viac som ale z knihy prečítala, tým lepšie som si utriedila ich miesto

v deji. Nemožno pri nich hovoriť o nejakej hlbšej prepracovanosti, no príbeh si to

popravde ani nevyžaduje, takže im stačí tých niekoľko charakterových čŕt, ktorými

disponujú. Medzi hlavnými postavami to funguje a ich spoločné vyšetrovanie je tak

pútavé, dramatické a miestami dokonca úsmevné.

@terezickka

RECENZIA: Sebastian Fitzek - Pozvánka

Žáner: psychotriler

Vydavateľstvo: Tatran

Počet strán: 312
Väzba: pevná väzba s oriezkou

Anotácia:

Pozvánka: Beda tomu, kto ju prijme.
Marla Lindbergová sa už nevie dočkať predĺženého víkendu v Alpách, kde prijala pozvánku na stretávku zo školy. Krátko po príchode si však uvedomí, že len jedna vec je smrteľnejšia, ako opustiť odľahlý horský hotel – zostať v ňom.
Marline dávne spomienky na zvláštny odkaz, ktorý ju vylákal do starej nepoužívanej pôrodnice, sú krištáľovo čisté. Na postavu, ktorá sa ju pokúsila zabiť. Na zvláštny pískavý kašeľ psychopata počas boja na život a na smrť. Po rokoch psychoterapie sa však dozvedá, že sa nič z toho nestalo a všetko sú iba falošné spomienky.
Marla je inteligentná mladá žena a má pozoruhodné vlastnosti, všetko si pamätá a všíma si podrobnosti, ktoré ostatným väčšinou uniknú. Keď sa ako-tak dá do poriadku, začne pracovať ako externistka pre Spolkový kriminálny úrad. Je to však pre ňu veľká psychická záťaž – analyzuje filmy a fotografie v najhlbších stokách internetu, aby pomohla nájsť zneužívané a týrané deti a zachrániť ich.
Keď dostane pozvánku na školskú stretávku v Alpách, dúfa, že si bude môcť zaspomínať s bývalými spolužiakmi. Keď však dorazí do zasneženého horského hotela, všetky izby sú už obsadené. Na jedálenskom stole leží použitý riad, v kozube plápolá oheň, ale nikto tam nie je. Marla začne hľadať ostatných. A potom to počuje znova. Vonku v ľadovej tme niekto pískavo kašle…

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Dostať Pozvánku od Fitzeka a neprijať ju? To by bol hriech! 

Nemôže sa stať, aby mi ušla novinka z pera tohto autora. Musím sa ale priznať, že posledné autorove knihy na mňa moc nezapôsobili a začínala som mať dojem, že som sa Fitzeka už presýtila, pretože som dokázala isté veci už aj predvídať a pri veľkolepých odhaleniach som skôr sklamane krútila hlavou.

Pozvánku som si išla prečítať ako povinnú jazdu a nakoniec som z nej spadla na zadok. 

Maria dostáva pozvánku na stretnutie spolužiakov na Chate v hmle. S pochybnosťami ale predsa pozvanie prijíma a berie to ako možnosť vyrovnať sa s nehodou a udalosťami, ktoré sa jej počas školských čias udiali. Znie to ako dobrý nápad, no narýchlo opustená chata vo vysokohorskom prostredí, kde sa blíži fujavica, čudné odkazy - to už je trošku priveľa. Stretnutie s bývalými spolužiakmi nakoniec tiež nedopadne podľa predstáv. 

Začítať sa do príbehu ani tentokrát nebolo obtiažne. Nejasné prvé kapitoly s rôznymi náznakmi a čudnými udalosťami, ktoré lákajú na spletitý príbeh sú jednoducho autorovým dobrým know-how. Zase raz nebolo ľaké uhádnuť, ktorým smerom sa autor vyberie a čo bude pravým zmyslom jednotlivých situácií. Užívala som si, ako Fitzek prepája jednotlivé dejové linky a vytvára z nich príbeh, ktorý je do detailov premyslený a nepredvídateľný. Pri Pozvánke som sa absolútne nechytala a nemala som ani len odvahu si tipnúť, čo sa z toho všetkého vyvinie. Záver ma na plnej čiare odrovnal a mala som potrebu neustále premýšľať nad tým, čo som to práve dočítala. 

Môžem povedať, že pri Pozvánke ma v prvom rade zaujala hlavná hrdinka Maria, konkrétne jej neobyčajné zamestnanie. Sledovať a analyzovať videá zachytávajúce vraždy či iné zavrhnutiahodné skutky vyvoláva zimomriavky a aj u hlavnej hrdinky si to vyberá svoju daň - psychická záťaž vie byť neúnosná. Postupom času som si Mariu skutočne obľúbila a získala si moje sympatie. Ako dieťa si zažila hrôzy a pritom vyrástla v ženu, ktorá chce poriadne žiť a snaží sa so všetkým vyrovnať a popri boji so svojimi démnmi sa snaží zachrániť iných. 

Pri vedľajších postavách som mala rada to tajomno, pretože nebolo jasné, čo od koho možno očakávať. Moja neistota ma do deja stále viac a viac vťahovala a robila ho pre mňa neuveriteľne pútavým. 

Pozvánka bola po dlhej dobe opäť knihou, ktorá nakopla moje Fitzekovské nadšenie. 

@terezickka