Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 376
Väzba: pevná
Originálny názov: We Shouldn't
Anotácia:
Bennett Fox mi do života vstúpil v jedno nepríjemné pondelkové ráno. Meškala som v prvý deň do práce – do novej práce, o ktorú som mala teraz pre nečakanú fúziu bojovať. Na upevnení svojej pozície vo firme som pritom drela osem rokov. Kým som si sťahovala veci do nových priestorov, za stieračom som si našla pokutu za parkovanie. Dostali ju všetky autá na ulici okrem toho predo mnou – šlo o rovnaké audi, ako mám ja. Naštvalo ma to, preto som sa rozhodla, že mu svoju pokutu podarujem. Dúfala som, že ju majiteľ zaplatí a nič si nevšimne. Nanešťastie som mu pritom zlomila stierač. Uznajte, mohlo to byť horšie? Vo výťahu som potom stretla neskutočne príťažlivého chlapa. To mi trochu zlepšilo náladu. Poznáte to ? motýliky v bruchu, zrýchlený dych, napätie, že by sa dalo krájať. Pri vystupovaní z výťahu na mňa pozrel takým žeravým pohľadom, až ma zalial rumenec. Možno má tá fúzia predsa len svoje výhody. Tak sa mi aspoň zdalo, kým som nevkročila do šéfovej kancelárie a nespoznala svojho konkurenta. Z chlapa vo výťahu sa razom stal môj úhlavný nepriateľ. A ten žeravý pohľad? Ani zďaleka nešlo o príťažlivosť. Videl, ako som mu poškodila auto, a nevedel sa dočkať, kedy ma zničí.
Medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká hranica, ktorú by sme nemali prekročiť. Hej, nemali by sme… Ale balansovať nad priepasťou je niekedy také zábavné!
Za poskytnutie výtlačku ďakujem Panta Rhei.
Vi Keeland sa zaradila medzi moje obľúbené autorky hneď po prvej knihe, ktorú som od nej prečítala. Už vtedy som si musela zaobstarať všetky jej vydané knihy a s nadšením som čakala na ďalšie.
Nemali by sme, ďalšia z kníh od autorky sa dočkala slovenského prekladu. Netrpezlivo som na ňu čakala už od jej ohlásenia, ani som sa nenazdala a knihu som už držala v rukách s obrovským očakávaním.
