streda 1. júla 2026

RECENZIA: Navessa Allen - Keď zhasnú svetlá

Žáner: dark romance
Vydavateľstvo: Ikar
Séria: Lights Out (Do temnoty)
Diel: #1
Počet strán: 488
Väzba: pevná väzba s oriezkou

Anotácia:
Temná romanca, akú ste doposiaľ nečítali. Zvládnete túto jazdu?
Chcem niekoho s dušou čiernou ako noc. Kto pre mňa spáli celý svet a ani pri tom nemrkne. Aby si zdravotná sestra Alyssa Cappellucciová oddýchla po náročných povinnostiach, utieka sa k vlastným túžbam plným maskovaných a nebezpečných mužov. Vrcholom jej predstáv je tetovaný muž s maskou, ktorý ju vzrušuje. A hoci často fantazíruje, že ju tento muž jedného dňa bude čakať v spálni, nikdy by jej nenapadlo, že jedna nevinná správa v opitosti premení jej sny na skutočnosť a prevráti jej život hore nohami.
Chcem to, čo väčšina ľudí nie. Túžim po temnote a skazenosti, nie po svetle a láske. Joshua Hammond celý život pôsobil utiahnuto, jeho identita na sociálnych sieťach je však iná káva: tam si nasadí masku a zverejňuje videá pre milióny fanúšikov. Aly upúta jeho pozornosť a spoločne zdieľajú svoje najtemnejšie fantázie. Pritom netušia, že sa k nim blíži skutočná hrozba. Ako napätie stúpa, Josh sa musí zamyslieť, či je ochotný odhaliť svoju totožnosť svetu pre ženu, ktorá je rovnako posadnutá temnotou ako on.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Hádam jedna z mojich najočakávanejších v roku. Maskovaný stalker, ktorý si nárokuje hlavnú hrdinku a jej nemenný osud mu podľahnúť. 

Asi hneď na úvod treba povedať, že je to taká light psychotinka, neoplatí sa čakať nič iné. Proste treba do tejto knihy ísť s tým, že stalker má byť príťažlivý, má mať vašu dôveru a získať si vás. Ak vás to neláka, tak toto nie je kniha pre vás. Ak to hľadáte, tak rozhodne choďte do nej! 

Označenie dark romance je tu ale podľa mňa sčasti prehnané. Okej, je tu stalker, v druhej polovici sa udalosti mierne zvrhnú, ale stále to nie je taký hrot ako Hauting Adeline či jej podobné knihy. Vlastne celá dark zápletka je skôr len nešťastnou náhodou ako úmyslom a samotné postavy zažívajú zlé svedomie a bojujú so svojimi morálnymi zásadami, takže nie sú úplne zatratené. 

Nemôžem si pomôcť ale Muž bez tváre či volajme ho pravým menom Josh je skôr taký stalker ňuňáčik. Autorka mu dala dedičnú možnosť byť psychopatom, ale Josh s tým bojuje a je jasné, že nemá záľubu v zvrátenostiach. Obľúbila som si ho asi od prvého momentu a sčasti sa nečudujem, že mu neodolala. 

V druhej polovici prichádza zápletka, ktorá všetko dramatizuje a núti postavy do nezávideniahodných rozhodnutí. Bolo to napäté, spestrujúce a vytvorilo to medzi nimi pevné puto.

@terezickka

RECENZIA: Brigitte Knigtley - Neodolateľná túžba podľahnúť svojmu nepriateľovi

Žáner: romantasy
Vydavateľstvo: Lindeni
Séria: Gods & Monsters
Diel: #1
Počet strán: 552
Väzba: pevná väzba s prebalom a oriezkou

Anotácia:
Osric Mordaunt, člen rádu Fyrenov a nájomný vrah potrebuje liečenie. Iróniou osudu jedinou osobou, ktorá mu môže pomôcť, je Aurienne Fairhrimová, vedkyňa, stelesnenie morálky a – členka nepriateľského rádu.Vynútená spolupráca geniálnej vedkyne a profesionálneho zabijaka privedie Aurienne k starým mystickým praktikám. Osric a Aurienne vyšetrujú opätovný výskyt tajomnej smrtiacej nákazy. Horlivo pri tom popierajú nákazu vzájomnej príťažlivosti, čo len zosilňuje iskrivé napätie medzi nimi.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem AlbatrosMedia.

On je nájomný zabijak, ona fenomenálna liečiteľka. Dva protiklady, ktoré keď sú spolu tak to riadne vybuchuje emóciami a názormi. 


Aurienne Osrica nedobrovoľne lieči a táto nútená vzájomná prítomnosť je fakt bombová. Spolu sú na zožratie, ich neustále doťahovačky vtipné, originálne a pritom tak dôkladne všetko rozvíjajú. Nielen dej, ale hlavne ich charaktery a to čosi, čo medzi nimi preskakuje od prvého stretnutia. Fakt že slowburn romantika, všetko v nej má svoj čas a práve to napätie ma na tom celom bavilo, že som knihu nevedela dostať z rúk. Tešila som sa na ďalšie rýpačky, ktoré si ty dvaja vymyslia a do akých problémov sa spolu dostanú. 


Kniha však nie je len o ich hašterení. Na pozadí sa takmer nebadateľne rozvíja aj ďalšia zápletka, ktorá sa viac menej odkrýva v závere a dáva celej knihe nový nádych. Dáva priestor politickej situácii a svetu, ktorého hlbšie vykreslenie mi v knihe trošku chýbalo a nemala som o jeho hierarchii moc predstavu. Privítala by som aj viac informácii o fungovaní mágie. Áno, určite by si táto zápletka zaslúžila trošku viac pozornosti, ale čo tam potom. Aurienne a Osric kradnú všetkú pozornosť a je tu možnosť, že práve pokračovanie sa zameria na to dosiaľ opomenuté, takže za mňa okej. 

V závere autorka nadávkovala aj nejakú tú drámu, ktorá príbeh vyostrila, zapadla do celého deja a vlastne ma navnadila na druhý diel. 


Akože, úprimne, od knihy som nemala ani len najmenšie očakávania a zbozňujem ju! 

Áno, má to pomalší rozbeh, slabšiu dejovú linku. Nie, nepadajú si hneď do náručia a nie, nejaké horúce scénky tu nie sú. Ale je to dokonalé práve také, aké to je. Romantická linka je skôr pre slowburn obľubencov a má fakt že atmošku a čaro. Koniec zostal otvorený, takže kde je dvojka?! 👀


@terezickka

nedeľa 24. mája 2026

RECENZIA: Alex Aster - Lightlark

Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: Motýľ
Séria: Lightlark
Diel: #1
Počet strán: 416
Väzba: paperback s oriezkou

Anotácia:
Šesť prekliatych ríš.
Jediná šanca oslobodiť sa.
Sto dní.
Vitajte na ostrove Lightlark.
Každých sto rokov sa vynára tajomný ostrov Lightlark, aby sa na ňom uskutočnila bájna Storočnica, chladnokrvné hry na život a na smrť, ktoré vládcom prekliatych ríš dávajú šancu oslobodiť sa od svojej jedinečnej kliatby. Aby sa však kliatba prelomila, jeden z nich musí umrieť.
Isla Crownová je mladou vládkyňou Divokraja, stáročia sužovaného strašnou kliatbou, ktorá láske veľmi nepraje: jeho obyvateľky – prekrásne zvodkyne – totiž musia zabiť každého, do koho sa zamilujú.
Isla je pre oslobodenie svojho ľudu od hroznej kliatby odhodlaná urobiť čokoľvek: klamať, podvádzať i zradiť.
Teda až do momentu, keď sa zamiluje...



Lightlark ma prekvapivo bavil od prvých strán. Prekliate ríše so zaujímavými vládcami boli vykreslené pútavo a bavilo ma spoznávať zákutia pestrého fantasy sveta, ktorý ukrýva veľa. Neviem, či bola Storočnica úplne bojom na život a na smrť, no ako politická hra mala atmosféru plnú napätia a drámy. Intrigy, klamstvá, nedôveryhodné spojenectvá to je niečo, čo ma vždy baví a tu ich bolo neúrekom. 

Začiatok išiel svižne, ale niekde v polovici sa tempo spomalilo, miestami sa to až vlieklo a z postáv išlo všetko ako z chlpatej deky. Našťastie sa to neskôr opäť rozbehlo a dospelo to k nabitému koncu. Veľkú časť na tom, že je príbeh pútavý majú aj postavy, ktoré majú rôzne charaktery a majú aj veľa tajomstiev, ktoré dej zamotávajú. Hlavne teda tie vedľajšie.
V Lightlarku máme zamilovaný trojuholník, ktorý sa rozvíja pomalým tempom, asi preto mi až tak neprekážal, aj keď citeľný rozhodne bol. Ono bolo aj dosť ťažké si k týmto dvom šarmantným pánom nájsť cestu, lebo okrem zazerania a vrčania toho veľa nezvládli. Ledva prehovoria a tak to nemalo iskru, ktorá by ma z nich dostala do kolien. Ale inak klasika - jeden za dobro, druhý za zloducha - takže Grim ako zloduch mal predsa len trošku viac sympatii. 
No a Isla, tá je pomerne sympatická, až na tie momenty, kedy jej všetko vychádza samo sebou a presne podľa scénaru. 
Nemôžem povedať, že by ma záver ohromil a nadmieru prekvapil. Podozrenia som mala od polovice a v závere sa iba naplnili, takže pre mňa žiadny wau efekt nenastal. Na druhú stranu to ale bolo napínavé a pohlcujúce, takže si nesťažujem a sérii rozhodne šancu dávam aj ďalej. 


NIGHTBANE

Storočnica skončila, kliatby boli prelomené, no Lightlark stále nie je zachránený. Grim je zradca, ktorý plánuje rozvrátiť a zničiť ostrov, takže sa všetci pomaly zomknú a plánujú záchranu. Je to jednotné, rastie napätie a smeruje to k fajn vyvrcholeniu. 
V Nightbane Isla objavuje svoje nové schopnosti a odhaľuje, aké to je vládnuť dvom ríšam. Rozhodne som si užívala Isline objavovanie, malo to pútavý priebeh. Autorka rozvíja svet, schopnosti a malo to aj dobrý náboj. Do toho napätie robili rebeli, ktorí dlho zostávajú pod rúškom tajomstva, takže som na nich bola celý čas zvedavá. 
Prehlbuje sa vzťah Isly s Orom a bolo pekné, že sme sa konečne niečo o ňom dozvedeli. Vlastne som si ho prekvapivo obľúbila a Grima som pustila z hlavy. Ten mi v tejto časti teda rozhodne neprišiel neododateľný. Jeho minulosť s Islou bola zákerná a vôbec nie sexy či láskyplná. Čudovala som sa, že sa Isla nepoučila z chýb minulosti, na ktorú si pomaly spomínala. Za to by som ju roztrhala v zuboch. Možno sa mi trošku nepáči, že autorka akosi podvedome fandí Grimovi, lenže vôbec to name mňa vierohodne nepreniesla. Na to, aby si ma Grim získal by potreboval čosi viac, čosi hlbšie. 

Vyvrcholenie bolo prekvapujúco výborne, niektoré zvraty mali šmrnc a tešila som sa, čo si autorka prichystala. Bolo to nabité akciou, novými odhaleniami, prekvapeniami a otvorený koniec ma nenechal chladnou. 


@terezickka

sobota 16. mája 2026

RECENZIA: T.L.Swan - Pán Masters

Žáner: beletria, erotický román
Vydavateľstvo: Grada
Počet strán: 464
Väzba: pevná s prebalom 

Anotácia:
Keď som klamala vo svojom životopise, nečakala som, že na tom bude záležať. Veď každé dieťa ma jednoducho musí milovať. Narodila som sa pre to, aby som bola opatrovateľkou. Navyše, keď som sa uchádzala o miesto, myslela som si, že budem pracovať pre ženu. Lenže Julian Masters je poriadny kus chlapa... presne ten typ, o ktorom snívate, že z neho zlížete čokoládu.
Prvý deň bol zlý. Deti boli ako sto čertov a ja som ho prichytila, ako robí niečo obscénne... a zároveň fascinujúce.
Druhý deň bol ešte horší. Prichytil ma, ako snorím v jeho kúpeľňovej skrinke v krátkom pyžamku a rozpútalo sa peklo.
Na tretí deň... som ho prešla golfovým vozíkom.
No a na štvrtý deň... to už som sa rozhodla, že mám chuť na čokoládu... horúcu a rozpustenú... na ňom.
Lenže inteligentní, ovdovení sudcovia sa nezvyknú zamilovať do bláznivých opatrovateliek. Alebo žeby predsa?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Grada.








án Masters

Zo sudkyne je sudca a začína to byť hneď zaujímavé. Masters je uzavretý muž, mierne odtažitý aj k vlastným deťom. Ona je zas hurikán plný zábavy a životnej energie. 

Vďaka nej sa viac približuje aj svojim deťom. 

Iskrí to medzi nimi od začiatku, ale obaja majú svoje hranice. 


Ako sa roztápajú ľady Juliana voči Bree aj voči deťom. Je to naozaj zlomený osamel chlap, ktorý si neuvedomuje ako mu chýba kontakt. 


Má to dobrú atmosféru, je to plynulé a všetko má správne načasovanie. Je to vtipné ale aj smutné. 


Miestami je Julian odporne zaslepený svojou tvrdohlavosťou a svojou pravdou. Potoˇ bojuje proti všetkým a je za totálneho vola. Natvrdnutý niekedy tak na mňa pôsobil. A k Briele sa správal často ako k handre, poslala by som ho kade ľahšie. 


Akože jedna vec je, že sa prekusáva sračkami. Druhá vec že na ňu furt bliaka. Akože sorry, na konci to vážne preháňal. 

pondelok 20. apríla 2026

RECENZIA: Laurie Gilmore - Jahodová palacinkáreň

Žáner: beletria
Vydavateľstvo: Grada
Počet strán: 344
Väzba: pevná s prebalom 

Anotácia:
Iris je na pokraji zrútenia. Už tri mesiace nevyplatila nájomné a jej práca v Obchodíku s vianočnými stromčekmi bola len sezónna. Ako inštruktorka jogy svoju prácu miluje, ale láskavosť ju neuživí. Predaj palaciniek v stánku ju tiež nevytrhne z biedy. Snaží sa však myslieť pozitívne, o čom svedčia aj jej výrazné červené vlasy. No musí sa o seba predsa postarať! Archer si nikdy nepredstavoval, že by sa mal usadiť v takom malom meste, akým je Dream Harbor. Miloval pulzujúci Paríž a svoju prácu šéfkuchára. Lenže nečakaná správa, že má dcéru, ho prinúti podniknúť kroky, ktoré ho zavedú na cestu, o akej sa mu ani nesnívalo. Odrazu býva v prenajatom domčeku so svojou malou dcérkou, ktorá s ním nekomunikuje, a s opatrovateľkou, ktorá je až príliš krásna. No toto mestečko mu lezie na nervy, keďže mu stále klopú na dvere milé, no všetečné susedky, ktoré mu varia, akoby ani nebol šéfkuchár. Archer nevie, ktorý problém riešiť skôr. Avšak ako sa vraví, láska ide cez žalúdok. A čo keď si nakoniec toto malebné mestečko napokon získa jeho srdce a on nájde to, čo ani netušil, že mu chýba?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Grada.



Jahodová palacinkáreň je presne tak roztomilá ako znie. Dopriala mi príjemný oddych, pri ktorom som sa vedela zasmiať a v niektorých momentoch aj rozcítiť. 

Z kariéristu Archera sa stáva otec na plný úväzok a aj keď by najradšej všetko zvládol sám, uvedomuje si, že to nie je také jednoduché. A tak do príbehu vstupuje Iris, ktorej ani vo sne nenapadlo, že sa stane opatrovateľkou, no svoju prácu vždy berie svedomito. 

Medzi Archerom a Iris to začína pomaly iskriť a bavilo ma sledovať, akými fázami sa postupne prepracovávali. Od popierania, cez akceptovanie príťažlivosti až po skutočnú lásku. Nebolo to však také ľahké a obaja museli prekonávať prekážky či problémy, ktoré im život prinášal. O to prirodzenejšie to na mňa pôsobilo a príbeh som si užívala plnými dúškami. Dej plynie svižne, nedostáva sa zbytočných drám krásne speje k ucelenému záveru. Páčilo sa mi ako sa menili Archerove priority a ako sa mu tým menil aj charakter. Michelinská reštaurácia by mu nikdy nepriniesla toľké šťastie ako vlastná dcéra a neobjavil by pritom ani životnú lásku. Iris to mala miestami ťažšie, prekonávala svoj strach a doslova riskovala všetko, čo v živote poznala. 
Páčilo sa mi veľmi aj malomestské prostredie a Archerova snaha nájsť recept na pôvodné palacinky, ktoré od neho všetci žiadali. A keď vysvitlo, o čo s týmto receptom nakoniec išlo, dávalo to dokonalý zmysel. Atmosféra mestečka bola tou, ktorá z tejto knihy robí milé čítanie s mnohými dobrými ľuďmi. 

@terezickka