utorok 22. septembra 2020

RECENZIA: Lisa Jewellová - Rodina v podkroví

Žáner:
psychologický triler
Vydavateľstvo: Tatran
Počet strán: 312
Väzba: pevná s prebalom
Originálny názov: The Family Upstairs

Anotácia: 
Jeden dom. Dve rodiny. Tri telá.
Vo veľkom dome v módnej štvrti Chelsea leží v postieľke dieťa. Zjavne sa oň starajú, je nakŕmené a očividne čaká, že ho niekto vezme na ruky. V kuchyni už niekoľko dní ležia tri rozkladajúce sa mŕtvoly. Vedľa nich je narýchlo naškrabaný odkaz. Kto sa medzitým staral o dieťa? Libby sa na svoje 25. narodeniny dozvie, že zdedila dom v Chelsea. Čoskoro zistí, že dom skrýva temnú históriu, a spolu so známou novinárkou sa pustia do pátrania. Londýnčanka Lisa Jewellová je dôstojnou pokračovateľkou Agathy Christie.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.



Rodina v podkroví sa zaraďuje medzi knihy, ktoré dokážu zaujať už svojou anotáciou. Dieťa v postieľke, mŕtvi ľudia o poschodie nižšie a dedičstvo v podobe domu so zvláštnou históriou. To rozhodne stojí za pozornosť!

Lisa Jewellová pre čitateľa pripravila príbeh, ktorý ukrýva niekoľko záhad a jeho čítanie ide ako po masle. Príbeh ako taký sa skladá z troch pohľadov rozprávania. Nielenže ide o tri rozdielne osoby, ale k dispozícií sú aj rôzne časové obdobia, do ktorých je dej zasadený. Niektoré spočiatku vytvárajú dojem zmätku, no v závere vytvárajú komplexný príbeh a pohľad na celú dejovú zložku. 

Autorka udržuje čitateľa v pozornosti vďaka pútavému štýlu rozprávania. Nevytvára nadbytočne dejové zložky či komplikované pasáže, ktoré neskôr vlastne nemajú pre príbeh prínos. Zameriava sa na pevne stanovenú linku deja. Jednotlivé informácie čitateľovi dávkuje s odstupom času a podľa ich dôležitosti pre daný úsek deja. Do popredia vystupuje ihneď niekoľko tajomstiev, ktoré vytvárajú u čitateľa veľkú zvedavosť a tak poháňajú v čítaní. Isté situácie sa nesú v napätí a prinášajú neskôr prekvapenia. 

Príbeh je sčasti postavený na myšlienke života v akejsi sekte. Nejde však o skutočnú sektu, iba o jej princíp. Vyzdvihuje sa motív oslabenej ľudskej psychiky a zároveň s ním aj sila niektorých jednotlivcov manipulovať s inými podľa svojich predstáv. Uvedený motív sa prejavuje aj na postavách, na ktorých je možné ho sledovať. V deji sa vystrieda väčšie množstvo postáv, a aj keď niektoré nespoznáte do detailov, príbehu to neškodí. Skôr by som povedala, že to napomáha dynamike a stačí aj niekoľko údajov o postave a viete si vytvoriť názor. 
Som rada, že čoraz viac autorov sa na tento problém snaží vo svojich knihách reflektovať a ponúkajú pohľad na tento druh zvrátenosti, čím môžu vytvárať aj istú formu prevencie, aby sa ľudia nenechali ľahko ovládať, pretože už len prostredníctvom hoci aj vymysleného príbehu môžu vidieť negatívne dôsledky. 

Rodina v podkroví je pútavé čítanie s mnohými prekvapeniami a záhadami. Ponúka napätie, zvraty a popritom aj myšlienky na zamyslenie. 

Smiley

štvrtok 17. septembra 2020

RECENZIA: Erin Morgenstern - Bezhviezdne more

Žáner: 
román
Vydavateľstvo: Lindeni
Počet strán: 464
Väzba: pevná väzba s prebalom
Originálny názov: The Starless Sea

Anotácia:

Erin Morgenstern nám v novom románe otvára dvere do svojej zlatom pretkanej fantázie, pričom hľadá s čitateľmi odpoveď na otázku, aká je skutočná sila príbehov. 
Kultový román Nočný cirkus si získal srdcia a podmanil predstavivosť miliónov čitateľov po celom svete. Bezhviezdne more je spisovateľkiným vyznaním lásky všetkým čitateľom, neskutočne snovým, znepokojujúcim i vášnivým, prekypujúcim citmi a mystériami. Z
achary Ezra Rawlins objaví v univerzitnej knižnici zvláštnu knihu a na jej stránkach jeden deň z vlastného detstva popísaný do neskutočných detailov. Kým nemo dumá nad touto nevysvetliteľnou záhadou, natrafí na tri stopy – včelu, meč a kľúč –, ktoré ho zavedú na literárny maškarný ples. Krátko nato sa ocitne v prastarej knižnici hlboko v podzemí, kde sa nachádzajú všetky zabudnuté mestá, obývajú ich odvekí milenci a nebožtíkovia šepocú zabudnuté príbehy. Zachary sa musí mať na pozore pred strážcami, ktorí obetovali priveľa, aby ochránili jedinečnú zbierku. Aj pred tými, ktorí robia všetko pre jeho skazu. Prečo mu však robí spoločnosť sympatický bosý mladík Dorian, kým sa túla vinutými podzemnými chodbami, zabudnutými schodiskami, preplnenými tanečnými sálami a aj neskutočne sladkými plážami Bezhviezdneho mora? Zachary napokon sám vyrozumie, ako musí konať – a to nielen v knižnom príbehu, ale aj v skutočnom svete.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem AlbatrosMedia.

Knihu s krajšou obálkou v poslednej dobe hádam nevydali. Pohľad na Bezhviezdne more lahodí oku a odlesky od lesklého písma pútajú pohľady. K obálke sa pridá nezvyčajná anotácia, ktorá sľubuje jedinečný príbeh a je rozhodnuté - túto knihu musím mať!

   Bezhviezdne more sa stalo veľmi rýchlo obľúbenou knihou veľkého množstva čitateľov a ja sama som chcela zistiť, prečo tomu tak je a či sa kniha zaradí aj u mňa medzi obľúbené. Po niekoľkých kapitolách prišlo však trpké sklamanie, ktoré možno ani tak nesúviselo s príbehom ako takým, ale najskôr s vysokými očakávaniami, ktoré som do knihy vkladala.

Bezhviezdne more je snom každého knihomoľa. Nielenže sú knihy jedným z hlavných motívov, ale dokonca aj hlavná postava sa vyznačuje láskou ku knihám a v príbehu je jeho knižná vášeň prítomná až do záveru. Zachary absolvuje nevídaný knižný ples, dostane sa do čarovného podzemného sveta a dostáva sa do kontaktu s nevysvetliteľnými javmi, problémami a dilemami. Snaží sa pochopiť svoju úlohu v tomto zvláštnom svete a zároveň ovplyvňuje aj svoju budúcnosť. 
Začítať sa do Bezhviezdneho mora mi spočiatku robilo problémy. Prvé kapitoly u mňa vyvolávali zmätenosť a to v dôsledku striedania niekoľkých príbehov, tie v danom momente so sebou nesúvisia a samé o sebe nedávajú veľký zmysel. Odporúčam, neupínajte na ne veľkú pozornosť, oni vám spočiatku naozaj nebudú dávať zmysel, všetko prichádza časom. Postupom času sa teda do čítania dá dostať a to aj vďaka tomu, že sa jednotlivé veci začínajú vysvetľovať a spájať, čiže aj to čomu ste predtým nerozumeli, sa vám podarí pochopiť. 

Dej je tvorený niekoľkými líniami. Hlavnú linku tvorí Zacharyho príbeh, ktorému je venovaná podstatná časť knihy. Je to linka fantázie, ktorú prežíva hlavná postava a spoznáva pritom svet Bezhviezdneho mora. Dokáže byť pútavá, vyvoláva zvedavosť, no niekedy nevie naplno zaujať, pretože sa postava motá v kruhu.  Okrem hlavnej linky so Zacharym, autorka čitateľom predkladá aj niekoľko rozprávkových príbehov, ktoré sú skutočne čarovné a môžem povedať, že práve tie lákali moju pozornosť najväčšmi. 

Počas čítania môžete v deji spozorovať hneď niekoľko zaujímavých myšlienok či skrytých významov. Práve Bezhviezdne more je potrebné čítať s porozumením a pekné na ňom je práve to, že z knihy si každý zoberie niečo iné. Odhaľovanie skrytých myšlienok je pri každom čitateľovi osobité - kde jeden niečo nájde, tam druhý nemusí vidieť vôbec nič. Ja sama môžem povedať, že počas čítania niektoré veci určite ušli mojej pozornosti. Bezhviezdne more si jednoducho neprečítate ako oddychovku, treba mu venovať plnú pozornosť.
Erin Morgenstern svojim dielom dokazuje nevyčerpateľnosť svojej fantázie. Vytvoriť takto premyslený svet so všetkými úskaliami a podrobnosťami  dá zabrať a niekedy sa môže stať, že je to až príliš. V tomto prípade je ale svet fantázie zvládnutý na jednotku - fantázia bez hraníc, tou si ma autorka získala. 
Napriek tomu mi však jedno prekážalo. Miestami na mňa ten dej pôsobil až príliš prekombinovaný a v mojich očiach pôsobil preplácane. 
Celý príbeh dotvárajú postavy, ktoré sú tajuplné, nevyspytateľné a každá je charakteristická niečím iným. Vyvolávajú zvedavosť, pretože odhadnúť ich správanie je častokrát nemožné. Ťažko si k nim vytvoriť jednoznačné pocity a to ma dokázalo zaujať, lebo ste nikdy nevedeli či v závere stále budete mať sympatie alebo nesympatie. Niektoré postavy síce na mňa pôsobili miestami bezducho, no nebola to prekážka. 

Na záver by som sa rada vyjadrila ku prekladu po gramatickej stránke. Vo svojich recenziách sa tomu zvyčajne nevenujem, ale pri Bezhviezdnom mori mi to nedá. Práve tá gramatická stránka knihy mi miestami kazila čitateľský zážitok. Upozorňujem, nie som odborník! Ale toľko gramatických chýb, preklepov a nevokalizovaných predložiek som už dlho nevidela, čo ma v konečnom dôsledku skutočne mrzelo.

Bezhviezdne more má svoje čaro. Ukrýva v sebe rozprávkový svet s rozprávkovými príbehmi. Ukazuje bezhraničnosť autorkinej fantázie a ponúka mnoho skrytých myšlienok, ktoré sú u každého čitateľa iné. Ponúka príbeh nad rámec svojho deja. 
Mne osobne ale v knihe čosi chýbalo, aj keď neviem presne popísať čo. Ale aj napriek tomu som pri čítaní Bezhviezdneho mora relaxovala. 

Smiley

štvrtok 10. septembra 2020

RECENZIA: Sebastian Fitzek - Zlodej duší

Žáner: psychotriler
Vydavateľstvo: Tatran
Počet strán: 224
Väzba: pevná s preobalom
Originálny názov: Der Seelenbrecher

Anotácia:
   Neboli znásilnené. Neboli mučené. Neboli zabité. Prežili niečo omnoho strašnejšie. Tri pekné mladé ženy plné života zmiznú bez stopy. O týždeň nato sa objavia zúbožené a psychicky zlomené. Padli do rúk psychopata, ktorého prezývajú Zlodej duší. 
Pred Vianocami sa Zlodej duší znovu prihlási o slovo. Vyberie si luxusnú psychiatrickú kliniku. Lekári a pacienti sú zdesení, pretože zloduch sa nepozorovane dostal do budovy krátko predtým, ako snehová víchrica odrezala kliniku od okolitého sveta. Vystrašení obyvatelia kliniky sa zúfalo snažia navzájom chrániť – až kým v noci hrôzy, ktorá sa nezadržateľne blíži, nepochopia, že pred Zlodejom duší niet úniku.
   Sebastian Fitzek namixoval svoj triler z odstrašujúcich správ a z charakteristiky muža, ktorý psychicky zlomí každého, keďže nemá vlastnú pamäť. Rafinovaný psychotriler upúta svojskou zvláštnosťou, záznamy zo starých zdravotných kariet pacientov sa striedajú s postrehmi mladých adeptov medicíny. Čitateľ je chtiac-nechtiac vtiahnutý do deja, stojí po boku protagonistov, cíti ich dych, vníma ich strach a po chrbte mu behajú zimomriavky.



Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran




Psychotriler Zlodej duší z pera spisovateľa Sebastiana Fitzeka prináša opäť napínavé, trošku creepy, čítanie plné neočakávaných zvratov a psychologických motívov.

Vždy keď sa púšťam do ďalšieho Fitzeka, nesie sa to v znamení veľkých očakávaní a zároveň s pocitom zvláštnej neistoty, čo si autor prichystal pre čitateľov tentokrát. Naučila som sa nespoliehať na anotácie, ktoré skutočne prezrádzajú čo najmenšie množstvo informácií. O to lepší je ale samotný zážitok po prečítaní.

Ako už hovorí samotný názov knihy, dej sa opiera o prípad vyčínajúceho psychopata, ktorý síce svoje obete nepripravuje o životy, no dostáva ich do stavu akejsi kómy. Prečo si ako svoj cieľ vybral psychiatrickú kliniku zostáva záhadou, ktorej rozlúsknutie prináša mnohé prekvapenia.
Zlodej duší je charakteristický svojim štýlom rozprávania, pri ktorom príbeh je čitateľovi predostretý vo forme lekárskych záznamov a iba niekoľko kapitol je situovaných do prítomnosti. Práve uvedené záznamy vytvárajú tú správnu atmosféru, ktorá udržiava čitateľovu pozornosť. Do deja totižto vnášajú napätie, ktoré je citeľné až po úplneho záveru. Mňa osobne spomínané napätie sužovalo a pri čítaní som niekedy mala stiesnený pocit. 
Spolu s autorovým citom pre gradovanie deja, prekvapenia a nečakané zvraty vzniklo napínavé čítanie, ktoré púta, ale predovšetkým udržuje pozornosť. Sebastian Fitzek potrápi aj čitateľov mozog a to niekoľkými návnadami či hádankami, ktoré je potrebné rozlúštiť spoločne s postavami. Tých je v deji hneď niekoľko a jedná sa o pomerne uzavretý kruh postáv, pri ktorých je dobré dávať si pozor. Prostredníctvom záznamov je hlavným protagonistom Caspar, pacient s amnéziou, ktorého spracovanie je zvládnuté do detailov a jeho charakter ako i celkové vystupovanie sú uveriteľné a sympatické. Ďalej do deja zasahuje personál a pacienti nemocnice. Prezrádzať o nich viac by bol hriech, takže o nich len takto v skratke. 

Pri Zlodejovi duší vystupuje do popredia psychológia. Je dôležitá nielen pre postavy ako také, ale aj pre celkový dej a vyvrcholenie. Taktiež sa podpisuje na dotváraní atmosféry. 


-Smiley

streda 2. septembra 2020

RECENZIA: Leigh Bardugo - Zajatie búrky

Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: Slovart 
Séria: The Shadow and Bone Trilogy
Diel: #2
Počet strán: 400
Väzba: paperback
Originálny názov: Siege and Storm

Anotácia:
Temnota nezomiera.
Alina sa po úteku cez Pravé more, prenasledovaná výčitkami kvôli životom, ktoré jej rukami vyhasli v Tieňovej trhline, pokúša začať nový život v cudzej krajine a udržať svoju identitu Svetlany v tajnosti. Pred minulosťou a osudom však nemôže utekať večne.
Temnan sa vynoril z Tieňovej trhliny s novou, strašidelnou mocou a nebezpečným plánom, otriasajúcim hranicami prirodzeného sveta. Alina sa s pomocou neslávne známeho korzára vracia do krajiny, ktorú opustila, odhodlaná bojovať so silami, čo sa zhromažďujú proti Ravke. No čím je Alina mocnejšia, tým viac sa ponára do Temnanovej hry zakázanej mágie a vzďaľuje sa od Mala. Alina si musí vybrať medzi svojou krajinou, mocou a láskou, o ktorej vždy verila, že ju bude viesť - inak riskuje, že zajatiu prichádzajúcej búrky neunikne.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart


Zajatie búrky ako druhý diel série Griša od autorky Leigh Bardugo bol z mojej strany sprevádzaný veľkými očakávaniami. Hlavne po udalostiach prvého dielu čitateľ úplne nevedel, akým smerom sa dej posunie a čo nového autorka môže priniesť. Niekedy však nie je najlepšie pri sériach prekypovať nadšenými očakávaniami. Bohužiaľ, Zajatie búrky je príkladom nesplnených želaní. Ale poďme na to postupne.