RECENZIA: Lucinda Riley - Ľúbostný list

Žáner: román
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran

Počet strán: 432
Väzba: pevná väzba s prebalom

Anotácia:

Existuje ľúbostný list, ktorý by mohol zmeniť dejiny Anglicka. Tento ľúbostný list sa nachádza v pozostalosti známeho herca sira Jamesa Harrisona. Jeho  odchod  okrem smútiacej rodiny zanecháva aj šokujúce tajomstvo, aké by nikdy nemalo uzrieť svetlo sveta.

Mladá ambiciózna novinárka Joanna Haslamová sa zúčastní na pohrebe jedného z najslávnejších britských hercov svojej generácie a náhodou tam začuje klebety o existencii záhadného listu, ktorý po sebe zanechal. Dlho neváha a pustí sa do pátrania na vlastnú päsť, netuší však, do akého nebezpečenstva sa púšťa… a ohrozí nielen seba, ale aj ľudí vo svojej blízkosti. Ten list sa  snažia získať aj ľudia z najvyšších spoločenských kruhov s obrovským vplyvom a dotieravá novinárka je im tŕňom v oku. Nezastavia sa pred ničím.

To však ani ona.

Napínavý triler z pera autorky série Sedem sestier, odohrávajúci sa v dvadsiatych rokoch 20. storočia, zachytáva skutočné dobové reálie i postavy, šikovne pretkané fikciou, ako to dokáže len Lucinda Rileyová.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

O tom, že zbožňujem knihy od Lucinky Riley niet pochýb. Je mi zároveň nesmierne ľúto, že sa nových kníh od autorky už nedočkáme a že jedného dňa sa mi do rúk dostane aj jej  posledný (možno dosiaľ skrytý) príbeh. 

Ľúbostný list ako triler z prostredia britskej koruny ma opantal už po pár kapitolách a cítila som, že ukrýva obrovský potenciál, ktorý ak sa naplní, tak to bude ČOSI! A veru, nezostala som sklamaná. Pochované tajomstvá britskej monarchie, tajní agenti MI5, vyšetrovanie na vlastnú päsť, strach o vlastný život - ufff, potrebujete ešte viac?!

Neobľubujem, keď príbeh prekypuje postavami, pretože sa často stáva, že niektoré z nich sú len do počtu a vo výsledku nemajú žiadny hlbší význam. Pri tejto knihe to ale neplatí. Je tu síce veľa postáv, ale každá z nich ponúka plnohodnotnú dejovú linku, ktorá podporuje hlavný príbeh a vytvára tak z neho to, čím je. Novinárka Joanna ani netuší, do akého kolotoča udalostí sa dostane tým, že sa zúčastní pohrebu londýnska herca Jamesa Harrisona. Jej pátranie odhaľuje kostlivcov v kráľovských komnatách a tým sa v deji vytvára čoraz väčšie napätie, ktoré sa dotýka aj zvyšných postáv. Autorka to dávkovala naozaj brilantne a páčila sa mi kombinácia jej odhalení, prekvapení a zvratov. Akože nebudem klamať, pri jej odhaleniach som mala miestami vo všetkom zmätok. Všetky tie rodinné a generačné väzby prehrievali môj mozog, ale v úplnom finále to akosi všetko zapadlo, tam kde malo. 

Autorkinou trilerovou zápletkou som bola veľmi milo prekvapená a príbeh som jej zožrala aj s navijakom. Až som sa niekedy čudovala, akú atmosféru a akciu naša drahá sladká Lucinda vymyslela, kto by to bol do nej povedal. Niektoré veci by som asi ukončila inak, ale nemôžem jej to zazlievať, pretože je to presné také, aké by sme od Lucindy zvyčajne čakali. 

@terezickka

RECENZIA: Saara El-Arifi - Férske puto

Žáner: fantasy

Séria: Faebound

Diel: #1

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán: 416

Väzba: paperback s oriezkou

Anotácia:

Dve elfské sestry padnú do zajatia v utajenom svete férov, kde na ne číha nebezpečenstvo aj láska. Nenechajte si ujsť knihu nominovanú ako najlepšia romantasy za rok 2024 podľa hlasovania čitateľov na najväčšej knihomoľskej sieti, Goodreads. 
Pred tisíc rokmi obývali svet tri druhy bytostí: féri, elfovia a ľudia. Féri a ľudia však už dnes patria len do mýtov a legiend, zatiaľ čo elfovia uviazli v nekonečnej vojne o zvyšné územia.
Yeeran, plukovníčka elfskej armády, pozná iba život plný násilia a utrpenia. Jej sestra Lettle je veštkyňa, ktorej mágia sľubuje obom sestrám inú budúcnosť, no jej proroctvá sa ešte nenaplnili.
No potom Yeeran spraví osudnú chybu, za čo ju čaká trest v podobe doživotného vyhnanstva, a Lettle sa ju rozhodne do neprebádanej oblasti za hranicami Elfskej ríše nasledovať. V divočine narazia na obrovského obeaha, zázračného tvora, ktorého elfovia využívajú pri výrobe zbraní. A práve počas lovu obeaha sa stane nemožné - sestry zajme skupinka férov.
Yeeran s Lettle čaká neľahká úloha: poradiť s politikou férskeho dvora, vymyslieť, ako utečú, a najmä zvoliť si medzi vernosťou svojej elfskej vlasti a opojným férskym svetom. Medzi tým, čo káže povinnosť a čo im našepkávajú srdcia.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem Slovart.

Po Podivnom prílive ďalšia vizuálna bomba. Na Férske puto je radosť sa pozerať a človek sa miestami až nevie vynadívať. Stojí za to ale aj príbeh? 

Férske puto si vyslúžilo nomináciu na  najlepšiu romantasy za rok 2024, takže som to od nej aj trošku čakala. Úprimne? Takmer do konca som stále premýšľala nad tým, čím si to práve táto kniha zaslúžila a vlastne ani po prečítaní som na to tak úplne neprišla.

Knihe skutočne dlho trvá, kým sa dostane k niečomu zaujímavému a v prvom rade strhujúcemu. Dalo by sa povedať, že asi polovicu knihy sledujeme nejaké základné udalosti a spoznávame svet, ale mne tam chýbal proste akýsi prvok pútavosti. Príbehová linka má pomalý a zdĺhavý rozbeh, čo trošku uberá na zážitku. 

Za svet ako taký ale autorku chválim, pretože je skutočne pestrý a ukrýva mnoho kultúrnych záležitostí, ktorých skúmanie ma ako jedno z mála bavilo. 

Z hľadiska postáv nemám až tak veľké výhrady. Postavy majú čo ponúknuť čo do počtu tak aj do charakterov. Majú svoje silné i slabé stránky, čomu som sa potešila, pretože neboli dokonalé. Nervy mi dokázala žrať iba Lettle, ktorá sa často chovala ako malé dieťa, ktoré si dupe nohou a trieska dverami. 

Už od začiatku autorka mierne načrtávala romantické linky a snažila sa medzi postavami kresať iskry. Niekedy to do deja sedelo, niekedy to bolo zbytočné a mala som dojem, že mi to autorka nasilu vnucuje. Isté veci pôsobili až detinsky, vzhľadom na to, že postavy už nepatria medzi násťročných, ale ich skutky tak vyzerali. 

Druhá polovica, ba takmer až záver ale knihu stavajú do úplne iného svetla. V istom bode sa príbeh začína hrotiť a je to plné akcie, napätia, intríg a odhalení, pri ktorých som až nechcela knihu pustiť z ruky. Cítila som sa, akoby som začala čítať úplne inú knihu. Preto sa cítim pri Férskom pute mierne podvedená či zmätaná. Akoby sa ma autorka snažila opiť rožkom - celé sa to tiahlo a môžem povedať, že to bolo slabé a tak aspoň záverom si chcela získať moju plnú priazeň, čo sa jej aj podarilo, pretože rozhodne chcem vedieť, čo bude ďalej! 

Takže ako to je s tou najlepšou romantasy? Romanca za mňa určite nie, ale fantasy stálo za to. A aj keď som pochybovala, či knihu vôbec dočítam, tak teraz viem, že sa rada pustím aj do pokračovania. 

@terezickka

RECENZIA: Pascale Lacelle - Podivný príliv

Žáner: dark academia, fantasy

Séria: Drowned Gods

Diel: #1

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán: 528

Väzba: paperback s oriezkou

Anotácia:

Emory študuje na prestížnej Aldrynskej univerzite lunárnej mágie, jej liečiteľské schopnosti však boli odjakživa nanajvýš priemerné. Všetko zmení desivá noc v morskej jaskyni, keď štyri jej spolužiačky a štyria spolužiaci zahynú a prežije jedine ona. Teraz ju trápia podivné schopnosti, ktoré by mali existovať len v legendách. Schopnosti, ktoré by jej zničili život, keby sa o nich dozvedel nesprávny človek.

Aby sa ich naučila ovládať, Emory presvedčí najväčšieho samotára z univerzity, aby jej pomohol. Baz o nebezpečenstvách temnejších foriem mágie vie svoje a zhodou okolností bola jeho sestra jednou z utopených študentiek a Emorinou najlepšou kamarátkou. Emory sa odhodlane snaží zistiť pravdu o úmrtiach a tajnom spolku pripomínajúcom kult. Narazí však len na ďalšie otázky, keď sa údajné obete nehody začnú vynárať z mora živé - a vzápätí ich postihne desivá, nadprirodzená smrť.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem Slovart.

Podivný príliv je že vizuálna bomba s perfektnou oriezkou, ale s poľutovaním musím povedať, že obsahovo u mňa zaostávala a teda výrazne. 

Ide o knihu zo žánru dark academia a príbeh sa odohráva na Aldrynskej akadémii, kde sa dostávajú študenti s výnimočnými schopnosťami a ich moc je ovplyvňovaná fázami mesiaca, v období ktorých sa narodili. Máme tu aj legendu o božských Fázach, ktorá má na dej veľký vplyv.  Tento koncept a k nemu vybudovaný svet ma zaujal a bavil. Je to nápadité a ponúka to široký priestor pre budovanie originálneho príbehu, čo sa autorke aj podarilo. 

Bolo to mystery, plné rôznych rituálov a tajuplnej atmosféry, takže k tomuto nemôžem nič povedať. Príbehová linka je síce trošku náročnejšia na pochopenie, keďže je komplikovanejšia a zamotanejšia, no treba tomu dať čas a hlavne pozornosť a dá sa tomu ako tak porozumieť. Aj napriek tomu sa ale asi nedá pochopiť úplne všetko. Mne tam veľa vecí prišlo nedotiahnutých a zostala som z nich zmätená. Autorka akoby miestami na niektoré veci zabudla a niektoré veci ohýbala, aby to sedelo. 

Môj obrovský kameň úrazu pri Podivnom prílive? Hlavná hrdinka Emory. Nebola mi akosi sympatická už od začiatku. Voči všetkému a všetkým mala ignorantský prístup a čakala, že všetci okolo nej budú obletovať. A keď tomu tak aj bolo, tak ani to sa jej nepáčilo. Horšiu hlavnú hrdinku som už dlho nezažila. Ufňukaná, závistlivá, nepríjemná a s cieľom každého využiť. Trošku spoiler, ale iritovalo ma, že je nositeľkou legendárnych schopností, o ktorých sa myslelo, že ani neexistujú a ona ich ovláda bez najmenších komplikácií. Nepotrebuje cvičiť sebaovládanie a všetko jej vždy výjde. A ak by aj nie, tak to vlastne vôbec nevadí, lebo autorka to nejako dopasuje.

Záverečné udalosti mierne predvídateľne, ale to mi zase až tak neprekážalo, lebo to malo akciu a napätie. 

Podivný prílev ako Pieseň utopených božstiev je vlastne takou piesňou utopeného potenciálu. Zaujíma, čo by mohlo byť ďalej, ale či sa to rozhodnem preskúmať aj pokračovaním, to som si už nie tak istá. 

@terezickka

RECENZIA: Natalie Haynesová - Tisíc lodí

Žáner: mytológia
Vydavateľstvo: Tatran
Počet strán: 272
Väzba: pevná väzba s prebalom a oriezkou

Anotácia:

Žiadna vojna nie je len mužskou záležitosťou. Dotýka sa aj žien. A nie iba jednej či dvoch. A trójska vojna je príbehom mnohých žien…

Keď sa Kreusa v jednu noc prebudí, zistí, že jej milované mesto pohltili plamene. Desať rokov zdanlivo nekonečných bojov medzi Grékmi a Trójanmi sa skončilo. Trója padla.

Tento príbeh však nie je len o jednej žene, ale o všetkých ženách, ktorých život, lásku a súperenie navždy poznačila táto dlhá a tragická vojna. Dotýka sa všetkých trójskych žien, ktorých osudy teraz držia v rukách Gréci, nevynímajúc princeznú Amazoniek bojujúcu za svoje družky po boku Achilla, či grécku Penelopu, ktorá čaká na Odyseov návrat, až po tri bohyne, ktorých spor to všetko spustil – tieto príbehy konečne vystupujú z tieňa slávnych mužských hrdinov.

Natalie Haynesová vo svojom románe Tisíc lodí prináša nový pohľad na jeden z najväčších epických príbehov, kde sa dievčatá, ženy a bohyne stávajú ústrednými postavami.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.

Mytologické príbehy starovekého Grécka síce poznám takmer naspamäť, no každá ich interprentácia  prináša čosi nové a ponúka nové pohľady na udalosti. Tisíc lodí nie je o ničom inom ako o dlhej Trójskej vojne, no tentokrát neoslavujeme hrdinov ani ich "veľké" činy. Čo tak pozrieť sa na všetky tie ženy, ktoré v tichosti trpeli, bojovali o prežitie alebo boli inak vojnou zasiahnuté. 

Natalie Haynesová vytvorila pôsobivý ženský epos, ktorý sa naozaj dobre číta a prináša nepoznané príbehy.

Je tu niekoľko pohľadov rozprávania, pričom výber postáv je rôznorodý. Od bohýň skrz múzy a kráľovné až po obyčajné ženy. Čítanie tak nie je monotónne a jednotlivé pohľady sa postupne myšlienkovo dopĺňajú. 

Ženské hrdinky a nepovšimnuté postavy Trójskej vojny ma skutočne očarili, chytili ma za srdce a prežívala som s nimi každý jeden moment. Kniha je nabitá emóciami a nemôže tomu byť inak, keď si spomeniete, aké osudy postretli niektoré z týchto postáv v mýtoch a ako ich veľkí grécki hrdinovia využívali vo svoj prospech. Obzvlášť ma zaujal pohľad Penelope vo forme listov, ktoré adresovala svojmu mužovi Odysseovi, ktorému boli aj po 10-ročnej odluke od manželky a syna prvoradejšie dobrodružstvá. Aké sebectvo a bezohľadnosť boli odmenou za vernosť a lásku. Prekvapil ma aj pohľad na Helenu, ktorá síce odchádza so vztýčenou hlavou, no pritom s horkým podtónom hanby a studu pre to čo sa stalo len kvôli nej.  

Tisíc lodí okrem iného v sebe mala aj nejakú tú akciu a predovšetkým veľa myšlienok na zamyslenie. Viacero z nich som si vedela premietnúť aj na dnešný svet a bolo mi smutné pripustiť si, že isté veci sa nikdy nezmenia. Táto kniha nie je len pre milovníkov mytológie, svoje si v tom podľa mňa nájde každý.  

@terezickka

RECENZIA: Clare Marchantová - Kartografova dcéra

Žáner: román
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran

Počet strán: 320
Väzba: pevná väzba 

Anotácia:

Nádherný historický príbeh podľa skutočných udalostí, ktorý nám ukáže nielen to, ako sa v 16. storočí zakresľovali mapy, ale ponúka aj inšpirujúci príbeh jednej odvážnej ženy.

Robyn sa zrútil svet, keď jej milovaný manžel Nate pred siedmimi rokmi zmizol v morských vlnách. Odišla z rušného Londýna do pokojného rodného mestečka Hay-on-Wye, kde jej otec vlastní malý obchodík s knihami a mapami. Spolu s otcom v ňom objavia záhadnú, nevšedne detailnú mapu. Robyn sa rozhodne preskúmať jej pôvod a odhaliť jej tajomný príbeh. Netuší však, že mapa jej – tak, ako to mapy robievajú – ukáže správnu cestu.

Protestantka Freida pochádza z významnej holandskej kartografickej rodiny, ktorá žila v 16. storočí. Ako dieťa zažila peklo, ktoré rozpútala nenávisť medzi katolíkmi a protestantmi. Aby sa zachránila, utiekla z Holandska do Londýna, kde sa pokúša žiť úplne nový život a využíva svoje zručnosti v gravírovaní máp. Chýr o nej sa čoskoro donesie až ku kráľovnej Alžbete, ktorá ju požiada, aby pre slávneho moreplavca Francisa Drakea vytvorila tú najdetailnejšiu mapu, akú kedy svet videl. Freida sa tak ocitá na kráľovskom dvore, kde si znepriatelí španielskeho vyslanca. Spustí sa tak kolotoč nebezpečných dobrodružstiev, ktoré ohrozujú celú Freidinu rodinu.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.

 

    Obľubujem príbehy, v ktorých sa odohráva viacerovo dejových línií zasadených do rôznych časových období. Kartografova dcéra ma preto zaujala a o to viac,  pretože ukrýva netradičný príbeh ženy - kartografky. 

    

    Práve námet kartografie ma uchvátil a prišiel veľmi zaujímavý, ešte k tomu keď sa mu venovala žena, čo na tú dobu nebolo zvykom. Autorka opísala toto remeslo najlepšie ako vedela a pôsobilo to na mňa miestami až čarovne. Freida v Londýne hľadá útočisko pred náboženským prenásledovaním a aj sa jej to darí, až do momentu kým si jej talent nevšimne kráľovná. Dostáva sa do kruhu smotánky a opäť pociťuje strach a neistotu, ktorú v nej niektorí ľudia cielene vyvolávajú. Autorkou načrtnuté historické udalosti  boli skôr len pozadím príbehu, nemali však v deji až také silné miesto, čo mi trošku chýbalo. Napriek tomu mali ale zápletky dobrú atmosféru. Pri tejto dejovej linke som sa tešila jej rozmanitosti. Jednak tu boli udalosti na súši, ale dostali sme sa aj na more a okúsili sme ťažký život korzárov. 

O postavu Freidy a jej rodiny som mala skutočne strach, a jej príbehová linka sa mi v knihe aj najviac páčila. Mala emóciu a skutočne rozprávala plnohodný príbeh so zvratmi, drámou, láskou a napätím. 

To nemožno povedať o Robyn a jej dejovej linke, ktorá sa odohráva v súčasnosti. Do tejto časti knihy som sa nevedela vôbec dostať a nedokázala vo mne vyvolať ani len zrnko emócií, aj keď mala na to silné predpoklady. To, čím si Robyn preskákala bolo smutné a predpokladám, že cieľom autorky bolo v čitateľovi vyvolať emočne ťažkú chvíľu, no na mňa to pôsobilo skôr plocho a bez hĺbky. 

Priznám sa, že som od Kartografovej dcéry čakala čosi iné a čosi viac. Historická línia ma bavila, no nedokázala to úplne zachrániť, pretože s Robyn to nebolo komplexné. Verím však, že si v nej niektorí nájdu to svoje. Sú tu naozaj bohaté opisy, ktoré mne vo všeobecnosti taktiež nesedeli, ale niekto si ich môže zamilovať a pre neho budú mať to správne čaro. 

@terezickka