štvrtok 15. apríla 2021

RECENZIA: Lucinda Riley - Búrková sestra

Žáner: romanca
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran
Séria: The Seven Sisters
Diel: #2
Počet strán: 500
Väzba: pevná väzba s prebalom
Originálny názov: The Storm Sister

Anotácia:
Strhujúca séria voľne na seba nadväzujúcich historicko-romantických príbehov o siedmich nevlastných sestrách, ktoré osud zaveje do najrozmanitejších častí sveta, aby sa stretli s fiktívnymi i reálnymi historickými postavami, pokračuje druhou časťou. 
Vietor a voda sú najväčšou vášňou Ally D´Appli?se, druhej zo siedmich adoptovaných dcér tajomného miliardára, ktoré od útleho detstva vyrastali v luxusnom sídle na brehu Ženevského jazera, až kým nevyleteli z hniezda. Ally je jachtárka a v riskantných regatách na všetkých moriach sveta dokazuje svoj kumšt a odvahu. Jedného dňa ju zaskočí správa o nečakanej smrti milovaného otca, ktorý jej - podobne ako ostatným sestrám - zanechal záhadný odkaz, ako sa môžu dopátrať pravdy o svojom pravom pôvode. 
Najstaršiu sestru Maiu zaviedlo pátranie až do ďalekej Brazílie a do obdobia, keď sa nad Riom de Janeiro stavala ikonická socha Krista Spasiteľa, Ally sa zase vydá po stopách nórskeho skladateľa Edvarda Griega do zasneženej Škandinávie. Tu okamžite podľahne divokej kráse severskej prírody a očarujúcemu svetu majstrovej hudby. Keď napokon stretne huslistu Thoma, ktorý jej z neznámych príčin pripadá dôverne známy, začína tušiť, že jej láska k hudbe v mladosti nebola náhoda.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem Panta Rhei
                                                          

Séria Sedem sestier je už medzi čitateľmi pomerne známa. Ku dnešnému dňu bolo preložených päť dielov a niekedy počas letných dní sa dočkáme aj novinky Slnečná sestra. 

Už po prečítaní prvej časti série som zostala ohúrená. Autorka ma naplno pohltila svojim netradičným príbehom o nepokrvných sestrách a ich osudoch a minulosti. Postupne som sa pustila do všetkých príbehov a každým som bola viac a viac nadšená. Búrková sestra bola však dielom, ktorý som vynechala a dostala sa k nemu až teraz, po prečítaní všetkých ostatných. Musím však povedať, že načasovanie nemohlo byť lepšie. Búrková sestra sa totiž úvodnými kapitolami plne stotožňuje s prvým dielom a to do detailov. Každé pokračovanie sa začína rovnakou udalosťou, smrťou tatka Slaného, ale v tomto prípade sú k dispozícií tie isté situácie a dialógy, ktoré čitateľ už prežil s Maiou, ako hlavnou protagonistkou prvej časti. Viem si predstaviť, že keby čítam knihy tesne za sebou, asi by mi tento úvod mierne prekážal a považovala by som ho za zbytočný. No pri takomto odstupe času to bolo osviežujúce a pripomínajúce predošlé udalosti. 

Na príbeh Ally som sa skutočne tešila, keďže mala isté výstupy aj v iných knihách a jej charakter dokázal vyvolať sympatie aj takýmito malými vstupmi. O to viac ma teda zaujímal jej životný príbeh a jej historická linka. A zatiaľ čo doteraz u mňa Tieňovú sestru nedokázalo nič prekonať, Búrková sestra sa dotiahla do jej tesného závesu a zaraďuje sa s ňou k najlepším dielom série. 

Príbeh Ally nie je práve najveselší, ukrýva v sebe obrovskú dávku bolesti, ale zároveň odkazuje na odpustenia, vyrovnania sa so situáciami a posun vpred. 
Historická linka nás tentokrát vťahuje do studeného Nórska a privádza nás ku generácii nadaných hudobníkov. Autorka má silný cit pre emócie, detaily a nenútené prepojenia medzi minulosťou a súčasnosťou. Príbehy jednotlivých postáv v jednotlivých časových obdobiach do seba zapadajú a nevyvolávajú zmätok. Pôsobia prirodzene a nevyvolávajú pocit spochybňovania. Pátranie po generáciach je skutočne pútavé a neraz vyvoláva zvedavosť. Dominujú silné ženské postavy v minulosti, ktoré sú obrovským vzorom. 
Ally napriek veľkým stratám ale pomerne veľa získa a prostredníctvom toho sa v živote posunie vpred. Jej zmena vnímania bola uveriteľná a prirodzená. 
Atmosféra príbehu je očarujúca. Dokresľuje ju opis krásneho prostredia. 

Smiley

sobota 10. apríla 2021

RECENZIA: Sebastian Fitzek - Noe

Žáner: psychotriler
Vydavateľstvo: Tatran
Počet strán: 444
Väzba: pevná s prebalom
Originálny názov: Noah

Anotácia:
Napínavý a cenný ekopolitický triler Noe akoby autor napísal na objednávku tejto doby, keď celý svet ohrozuje korona. Svetom otriasa choroba, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí. Ľudia sa boja a lieky dochádzajú. V tejto situácii sa v Berlíne prebudí postrelený Noe. Noe netuší, kto je, odkiaľ prišiel a prečo je tu. Hľadanie odpovedí sa rýchlo zmení na boj o Noemov život a je zrejmé, že to akosi súvisí s dianím vo svete. Autor neúprosne odhaľuje jednoznačné prešľapy ľudstva a ich dôsledky pre našu spoločnosť. Svetová populácia neustále rastie, hoci milióny ľudí trpia hladom, spoločnosť je zameraná na spotrebu, ktorá pozná iba rast produkcie a cien akcií. Vari sa náš svet naozaj zbláznil?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.


Kniha Noe od Sebastiana Fitzeka prišla na slovenský trh v čase trvania pandémie Covid-19 a je miestami hrôzostrašné, ako autor dokázal vystihnúť atmosféru pandémie, vírusu a to v príbehu, ktorý vydal už v roku 2013. V dnešných časoch neraz kniha nabáda na konšpiračné teórie. 

Sebastiana Fitzeka vnímam ako majstra psychotrilerov a jeho príbehy sú skutočne hlboké a často mätúce. Majú v sebe obrovskú dávku psychologických procesov, zachádzajú až do úplneho vnútra ľudského jednotlivca a vystavujú ho tým najvypätejším situáciam, pri ktorých sa vždy ukáže pravý charakter. Jeho diela majú napätú atmosféru, sú plné tajomstiev a v závere sú úplne odzbrojujúce. 
Kniha Noe je Fitzekovská, ale tak trochu inak. Autor si zachováva svoj štýl písania, využíva silu prostredia, dávkuje napätie a vytvára mnoho záhad. Na druhú stranu to ale nie je úplne typickou formou, na akú je pri ňom čitateľ zvyknutý. Je to niečo nové, čo úzko súvisí podľa môjho názoru, so samotnou témou knihy. Sebastian Fitzek tentokrát zachádza nielen do psychológie postáv, ale zaoberá sa psychológiou spoločnosti ako takej. Veľmi ma zaujali aj autorove myšlienky ohľadom našej planéty a jej preľudnení a to aj vzhľadom na vzťah k životnému prostrediu. Príde mi, že Fitzek tentokrát dokázal spojiť vážne témy s fikciou a to dokonalým spôsobom. 

Čítať Noe počas trvania Covidu je celkom hrozivý zážitok. Ja osobne som príbeh musela vnímať s rezervou, pretože neraz som sa reálne zamyslela aj nad súčasnou situáciou a dávala ich do súvisu, čo mi mierne čítanie kazilo. Táto kniha je totiž dokonalou konšpiračnou teóriou o preriedení ľudstva, za ktorým stoja svetové mocnosti. Atmosféra je vystihnutá realisticky a v mnohom evokuje dnešné platné opatrenia. Skutočne to miestami naháňa hrôzu a vyvoláva zimomriavky na tele. Autor situácie postupne graduje, vytvára sa napätie a do toho je všetko opradené tajomstvami, keďže hlavná postava Noe si nedokáže spomenúť kým je. 
Dej sa v podstate delí na dve linky. Jednu tvorí situácia ohľadom pandémie, ktorá poníma veci z celosvetového hľadiska a druhú tvorí príbeh Noeho a jeho objavovanie vlastného ja, ktoré je dramatické a prináša mnohé odhalenia. 

Vzhľadom na predošlé knihy od autora môžem povedať, že Noe je pomerne hrubý zväzok, čo nebýva zvykom. Je to predovšetkým tým, že kniha je nabitá veľkým množstvom situácií a poníma obrovský okruh dejových záležitostí. Osobne som sa v nich spočiatku strácala. Postupom času sa však jednotlivé veci dostávajú do súvisu a je ľahké si ich zaradiť. 

Noe je vzhľadom na súčasnú situáciu ohľadom Covid-19 pandémie veľmi aktuálna. Autor v nej vykresľuje celosvetovú pandémiu hodnoverne a čitateľovi to príde až neuveriteľné, ako niekto mohol napísať fikciu tak podobnú dnešnému životu v opatreniach. Ako sám autor v závere zdôrazňuje, ide o FIKCIU a tak k tomuto dielu treba aj pristupovať. Prináša pútavé čítanie s zaujímavými myšlienkami. 

Smiley

štvrtok 8. apríla 2021

RECENZIA: Meg Waite Clayton - Posledný vlak do Londýna

Žáner: svetová beletria, vojnové
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 472
Väzba: pevná s prebalom
Originálny názov: The Last Train to London

Anotácia:
Píše sa rok 1936. V očiach pätnásťročného Stephana Neumana sú nacisti len hluční grobiani. Stephan pochádza z vplyvnej židovskej rodiny a je nádejným autorom divadelných hier. Chlapcovou najlepšou kamarátkou je matematicky nadaná Žofie-Helene, kresťanka, ktorej matka vydáva pokrokové protinacistické noviny. Ovládnutie krajiny Hitlerom dvojicou otrasie. Svetielko nádeje sa objaví v podobe Truus Wijsmullerovej, členky holandského odbojového hnutia. Truus pašuje židovské deti z nacistického Nemecka do krajín, ktoré sú ochotné sa o ne postarať. Keď pomoc ponúkne aj Veľká Británia, odváži sa priblížiť k Adolfovi Eichmannovi, mužovi, ktorý sa podieľal na konečnom riešení židovskej otázky. Truus bojuje s časom. Každým dňom je čoraz nemožnejšie zachrániť takých, ako je Stephan, jeho malý brat Walter či Žofie-Helene.




Romány opisujúce udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, či už tie skutočné alebo fiktívne ale založené na skutočných udalostiach, si vždy rada prečítam. Vyskytujú sa u mňa obdobia, kedy jednoducho potrebujem aj čosi smutné, čosi nepochopiteľné a pripomínajúce ľudskú históriu, ktorá by mala byť poučením ľudskej rasy do budúcnosti. 
Posledný vlak do Londýna je jednou z takýchto kníh a to, že je sčasti fiktívna jej vôbec neuberá na sile či dojme. 
Meg Waite Clayton sa rozhodla čitateľom prerozprávať príbeh osudov nielen židovských detí v čase nástupu Adolfa Hitlera k moci. Vo svojom príbehu sa opiera o skutočné postavy, ktoré vykonávali transporty detí do zahraničia a bezpečia. Nejednalo sa len o židovské deti, pri nástupe nacistov totiž nebolo isté vôbec nič. Zo dňa na deň sa z ľudí mohli stať nepriatelia národu a ich život mohol byť v ohrození. Preto aj nežidovskí rodičia často vyvíjali snahu na záchranu svojich detí a boli ochotní sa ich vdzdať pre ich bezpečie do budúcna. 
V príbehu je krásne a do detailov opísaná rodičovská láska, ktorá nemá hraníc a je bez limitov. Byť rodičom nie je ľahké a každý svoje dieťa miluje a nikdy by sa ho dobrovoľne nevzdal. V tomto prípade autorka ale podrobne ukázala situácie, pri ktorých rodičia svoje deti neváhali zavrieť do odchádzajúceho transportu, len aby im zabezpečili budúcnosť. Deti s pocitom nechcenosti trpeli, no ešte nevedeli, že dôvodom ich odvrhnutia je tá najväčšia láska. 
V knihe je rozobratý pohľad na zmeny v spoločnosti a náhle zvraty v rodinných pomeroch. Židia sa postupom času stávali nechceným prvkom v spoločnosti a každý na nich hľadal pomedzi prsty. Je hrozné sledovať, že rodiny ktoré sa dovtedy schádzali a priatelili sa zo dňa na deň na seba ani nepozreli a ba čo viac, prevzali násilné správanie voči priateľom len kvôli označeniu. Človeku to pri čítaní pripadá ako nonsens, no dejiny hovoria jasne. Pre deti je takéto správanie nepochopiteľné a aj preto sú ešte viac zraniteľnejšie. 
No a takú poslednú linku deja tvorí pohľad na transporty slúžiace na záchranu detí, ktoré pomáhala organizovať aj Truus. Jej charakter je pevný ako skala a jej odhodlanie nezlomiteľné. Pre deti je ochotná urobiť všetko a to aj za cenu vlastného bezpečia. O tieto transporty boli žiadané viaceré bezpečné krajiny, no ich postoje neboli vždy kladné. Je ťažké čítať o odmietaní pomoci, ktorá bola nevyhnutná. Osobne si myslím, že veľa krajín odvracalo pohľady, kým sa ich konflity priamo nedotkli a to hovorí samo o sebe. 

Z opisovania všetkých situácií dýchajú emócie. Tie sú neraz pohlcujúce a nezvládateľné. Na čitateľa pôsobia od prvej kapitoly a gradujú. Smútok, frustrácia, beznádej či sklamanie. Na druhú stranu nádej v lepšie časy, láska, odhodlanie. Mne osobne príbeh vyvolával zimomriavky a neraz mi vystúpila slza. Takúto beznádej a všetky tie zverstvá z obdobia druhej svetovej vojny by som naozaj rada čítala ako fiktívnu beletriu. Ale to, že tieto veci sú reálnou minulosťou, to naháňa strach a hrôzu. 

Posledný vlak do Londýna je sčasti fikciou, no tá tomu dodáva zintenzívnenie dojmov. Nezachádza do absurdna, skôr ňou autorka len dokresľuje vážnosť a dodáva tým príbehu ešte väčšiu silu. 

Smiley

sobota 3. apríla 2021

RECENZIA: Leigh Bardugo - Povstanie ničoty

Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: Slovart 
Séria: The Shadow and Bone Trilogy
Diel: #3
Počet strán: 408
Väzba: paperback
Originálny názov: Ruin and Rising

Anotácia:
Magické finále série Griša!
Hlavné mesto padlo. Temnan vládne Ravke z tieňového trónu. Osud celého národa spočíva na pleciach zdrvenej Svetlany a roztrúsených zvyškoch kedysi veľkolepej magickej armády.
Oslabená Alina sa hlboko v starobylej sieti tunelov a jaskýň musí uchýliť pod pochybnú ochranu aparáta a fanatikov, ktorí ju uctievajú ako svätú. Ona pritom stále dúfa, že sa jej podarí uloviť nepolapiteľného vtáka ohniváka. Stále sa nevzdala nádeje, že princ na úteku žije.
Pri odhaľovaní Temnanových tajomstiev však vypláva na svetlo sveta minulosť, ktorá navždy zmení jej chápanie ich puta a moci, ktorou vládne. Vták ohnivák je to posledné, čo delí Ravku od zničenia - no cena za jeho získanie by mohla byť budúcnosť, o ktorú Alina bojuje.

Za poskynutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.




Povstanie ničoty je dlho očakávané finále série Griša, na ktoré čakal každý verný fanúšik Leigh Bardugo. Ukončuje príbeh Aliny alias Svetlany a jej nepriateľa Temnana. Či sa však jedná o epické veľkolepé finále si musí každý čitateľ zhodnotiť sám. Z môjho pohľadu o veľkoleposti či epickosti hovoriť nemôžem, pretože mi na to v knihe chýbalo viacero vecí a isté veci zase na mňa pôsobili nezáživne. Všetko nájdete nižšie v recenzii.

Povstanie ničoty má už od svojho začiatku pomerne svižné tempo. Postavy sa premiestňujú z miesta na miesto, taktizujú a riešia všetky problémy, ktoré ich postihnú. Proti Temnanovi potrebujú rýchlo konať a to korešponduje s rýchlym ubiehaním deja, za čo autorku chválim. Na druhú stranu ale na mňa neustále sa meniace lokácie pôsobili ako na úkor príbehu. Všetko to cestovanie samozrejme malo svoj cieľ, no miestami mi príde akoby bol vytlačený do úzadia a autorka nechcela stagnovať s postavami na jednom mieste, tak ich len presúvala po mape a zároveň mi taktiež častokrát prišlo, že návštevy istých miest ani nemali hlbší význam. 
Príbeh má opäť výbornú atmosféru. Je temná, desivá a skľučujúca. Prostredníctvom postáv sa napätie prenáša na čitateľa a poskytuje tak napínavý zážitok. Čitateľ s postavami sympatizuje a prežíva s nimi ich emócie. Predovšetkým im drží palce a napäto očakáva, či sa im podarí zdolať prekážky. Na môj vkus ale isté veci autorka neukryla a boli predvídateľné.

Séria Griša spadá pod žáner fantasy a zároveň aj young adult. Už som si veru odvykla, čo je pre tieto žánre typické - zamilované trojuholníky. Kameň úrazu asi každej série. Bohužiaľ, aj v tomto prípade sú milostné vzťahy menšou brzdou príbehu. Miestami je to ba až iritujúci prvok v deji, pretože je prítomný takmer v každej situácií. Alina je jednoducho nerozhodná. Vnútorne vie koho by si vybrala, ale na druhú stranu behá od jedného k druhému bez akýchkoľvek výčitiek a vlastne nad každým seriózne uvažuje. Nehovoriac o tom, ako sa nechá ľahko zmanipulovať. 

Po dočítaní tretej časti som si uvedomila, že som tentokrát viac sympatizovala s vedľajšími postavami ako s tými hlavnými. Boli pre mňa príjemmným spetrením v deji a ponúkali rôzne osudy. Ich vystupovanie odvádzalo pozornosť od spomínaného trojuholníka a pôsobilo oveľa odhodlanejšie či zaujímavejšie ako výystupy hlavných postáv. 
Alina bola miestami skutočne rozporuplná. Na jednej strane vystupuje suverénne, na strane druhej nad všetkým vyplakáva. Páčilo sa mi, že rozvinula svoju silu a že sa istým spôsobom posunula vpred, no všetko zase ničila jej panovačnosť. 
O Temnanovi sa dozvedáme kúsky jeho minulosti, prichádzame na jeho celkový cieľ, no nič viac. Temnan je postava s nevyužitým potenciálom. Neukazuje silného ducha, neukazuje hlbší charakter. V konečnom dôsledku v závere neukazuje nič! Proste tam len je a čaká na to, čo si autorke vymyslela pre iné postavy.. Možno to od autorky chcelo, aby mu venovala viac priestoru, viac charakteru (napríklad namiesto vzťahových nezmyslov). 

No a čo ten epický záver? Ten sa bohužiaľ nekonal. Žiadna napínavá, dych berúca bitka. Žiadne nečakané zvraty a prekvapenia. Veď ten prioritný záver bol zhrnutý na cca 1 stranu bez akejkoľvek pompéznosti! SPOILER
Temnan ako hlavný záporak série neukázal vôbec nič! Jeden okamih tam bol a druhý okamih zomieral. Nepoužil žiadny veľkolepý trik, žiadne mocné útoky, proste len čakal na moment, keď ho Alina bodne dýkou, DÝKOU?! Ako vážne nič lepšie autorka pre najsilnejšieho predstaviteľa čiernej mágie nevymyslela? A ako som spomínala vyššie, vlastne len čakal na to, kým ho Alina zabije, veď tak to autorka vymyslela.
No a slovkom ešte zmienim nemiestny epilóg, ktorý absolútne nekorešpondoval s dejom na môj vkus, príliš idealistický a šitý na mieru hlavnej postave. 

Séria Griša už od prvej časti sľubovala pomerne sympatickú fantasy série. Svet premyslený do detailov, mnoho zaujímavých charakterov či bytostí a pútavá idea boja dobra proti zlu. Záporná postava s obrovským potenciálom. A záverečná časť mala priniesť epickú bitku! Prvé dve časti trilógie čitateľa dokázali navnadiť a rozhodne zaujať. Ja sama som podľahla tomuto príbehu a tešila sa na uzavretie. Vrchol trilógie sa ale nesie v znamení nevyužitých potenciálov a vzťahových telenoviel. Bez pátosu. 
Trilógiu napriek všetkému nehodnotím negatívne. Mala svoje pozitíva, vedela zaujať a udržať pozornosť. Záver autorke síce ušiel, no nie je to dôvod na zanevretie voči tejto sérii. 

Smiley

piatok 2. apríla 2021

RECENZIA: Eva Hrášková Všetko, čo (ne)chcem

Žáner: beletria
Vydavateľstvo: Lindeni
Počet strán: 272 strán
Väzba: pevná väzba s prebalom

Anotácia:
Dva sny, dva príbehy. A dve ženy, ktoré by si ich najradšej vymenili.

Nina má tesne pred tridsiatkou a túži vycúvať zo vzťahu, ktorý ju dusí. Dve čiarky na tehotenskom teste ju stavajú pred najvážnejšie rozhodnutie jej života. Floristka Liana sa vysnívaných dvoch čiarok nikdy nedočká. Tvári sa, že je nad vecou. Až kým jej manžel nepríde s uleteným nápadom, aby pohľadali ženu, ktorá im dieťatko vynosí. Nina a Liana až v tých najťažších životných situáciách zisťujú, že aj v tej najväčšej tme dokáže láska zrodiť svetlo nádeje, ak jej to sami dovolíme.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem AlbatrosMedia.