streda 20. januára 2021

RECENZIA: Michal Škombár - Štyria chlapci

Žáner: sci-fi, fantasy
Vydavateľstvo: GD Identity
Počet strán: 244
Väzba: paperback

Anotácia:
Kniha Štyria chlapci vás vtiahne do napínavého deja hneď prvými riadkami. Ocitáte sa v malom meste, ktoré je každoročné skúšané – raz za rok sa musí niekto obetovať, inak hrozí celému svetu zánik. Smutné však je, že o hrdinoch, ktorí obetujú svoj život, nik okrem obyvateľov mesta netuší. Všetko sa mení, keď sa o miestnu záhadu začnú zaujímať štyria chlapci. Ich bezstarostné detstvo sa zrazu mení a ich spoločné cesty sa rozchádzajú. Jeden z nich sa rozhodne stať hrdinom a vstúpi do sveta, kde číha smrť na každom kroku.
Vy sa spolu s chlapcami zrazu nachádzane v deji naberajúcom na tajomnosti v paralelných svetoch, či už v súčasnosti alebo v minulosti, v časoch, keď v meste vládol komunizmus. Nechajte sa vtiahnuť do napínavého príbehu, pričom do poslednej stránky netušíte či svet ostane v pazúroch smrti alebo víťazstva.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem autorovi Michalovi Škombárovi. 

Michal Škombár pre mňa nie je úplne neznámym spisovateľom. Mala som česť nielen s jeho prvotinou, no doposiaľ s každou jeho knižkou. Môžem povedať, že všetky jeho príbehy ma dokázali zaujať a boli príjemným čítaním. Štyria chlapci nie sú výnimkou.


Názov knihy je viac než výrečný. Príbeh sa totiž zamierava na štyroch kamarátov, ktorí sú za každé dobrodružstvo a majú radi všetko neznáme. Jednoducho ako každý malý chlapec. O to viac, keď je ich mestom centrom každoročnej obety jedného z obyvateľov. Každý rok sa niekto musí postaviť pred diabolsky vlak a tak zabezpečiť svetu pokoj a budúcnosť.
Skutočne zaujímavý námet, ktorý sa hodí k príbehu malých chlapcov túžiacich po dobrodružstvách. 

Príbeh sa rozbieha pomalším tempom. Na začiatok nám autor predstavuje hlavných hrdinov a ponúka k tomu viacero pohľadov rozprávania. Jedná sa o klasické oboznamovanie s postavami, ktoré nie je prioritne určené na upútanie, ale skôr len na základné informácie a pochopenie nasledujúcich udalostí. Postavy pôsobia sympaticky, uveriteľne. Ich vlastnosti či konanie sú doladené k ich veku, čiže nedochádza k neuveriteľným či príliš dospeláckym rozhodnutiam. Príbeh postupom času naberá na rýchlosti a ponúka mnoho skokov na rôzne miesta, čo bolo pri čítaní osviežujúcim prvkom.

No ale k samotnej podstate celého príbehu - vraždiaci vlak a obety. Táto téma je spomedzi tých originálnejších a ponúka pre autora veľa možností. Štýl, akým to poňal Michal Škombár je zaujímavý. V jeho poňatí tieto obety majú svoj význam a vzápätí aj vysvetlenie, ktoré ma dokázalo prekvapiť, určite som to neočakávala. Je to nápadité, no viac bohužiaľ prezradiť nemôžem. Dej si zachováva svoje napredovanie a prináša napätie aj akciu na tých správnych miestach. Postavy sú v istom pohybe, no niekedy to pôsobí monotónnejšie. Na druhú stranu mi ale ukončenie prinieslo niekoľko otáznikov, ktoré mi neumožnili vytvoriť si na záver komplexný názor. 

Štyria chlapci sú príjemnou voľbou na oddychové čítanie. Dokáže pri nich vypustiť myšlienky a ponoriť sa do príbehu nevinných odhodlaných chlapcov. Príbeh má svoje napätie, svoju akciu i humor a ponúka prekvapivé napredovanie. Isté veci na mňa ale pôsobili ako dopasované do deja a v závere mi chýbali hlbšie vysvetlenia či ukončenia. 

Smiley

utorok 19. januára 2021

RECENZIA: Sarah J. Maas - Rod zeme a krvi

Žáner: YA, urban fantasy 
Séria: Mesto Luny
Diel: #1 
Vydavateľstvo: Slovart 
Počet strán: 624 strán 
Väzba: pevná väzba s prebalom
Originál názov: House of Earth and Blood

Anotácia:
Bryce Quinlanová mala dokonalý život, až kým jej démon nezavraždil najbližších priateľov. Po takmer dvoch rokoch je obvinený za mrežami, ale vraždy sa začínajú nanovo a Bryce sa ocitne uprostred vyšetrovania, odhodlaná urobiť čokoľvek, aby pomstila smrť priateľov. Hunt Athalar je neslávne známy padlý anjel, zotročený archanjelmi, ktorých sa kedysi pokúsil zvrhnúť. Jeho šéf využíva Huntove neľútostné schopnosti a neuveriteľnú silu na jediný účel - aby bez zbytočných otázok zabíjal jeho nepriateľov. Keď začne v meste démon rozsievať paniku, predostrie mu neodolateľnú ponuku: ak pomôže Bryce nájsť vraha, slobodu bude mať na dosah. Pátranie hlboko v podsvetí mesta Polmesiac ich však zavedie na najtemnejšie miesta a Bryce spolu s Huntom odrazu čelia sile, čo ohrozuje všetko a všetkých, ktorí sú im drahí...

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

štvrtok 14. januára 2021

RECENZIA: Sebastian Fitzek - Cesta domov

Žáner: krimi/triler
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran
Počet strán: 304
Väzba: Pevná väzba
Originálny názov: Der Heimweg

Anotácia:
Kto pozná dátum svojej smrti, už umiera...
Je sobota, krátko po 22. hodine. Jules Tannbergová má službu na tiesňovej linke určenej ženám, ktoré sa cestou domov neskoro v noci boja a potrebujú počuť upokojujúci hlas. Jej upokojujúci hlas ich bezpečne prevedie cez nástrahy tmy – alebo v prípade núdze zavolá pomoc.
Jules ešte netelefonovala so skutočne ohrozenou ženou. Až dnes s Klárou. Mladá žena je vydesená. Myslí si, že ju prenasleduje muž, ktorý na ňu už raz zaútočil a v spálni napísal na stenu dátum ich spoločného rande. Klárin deň smrti. A ten deň sa práve začína...
Tajomný, represívny, útočiaci na nervy – autorov najstrašidelnejší triler
.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran


Cesta domov dorazila v závere roku 2020 a pre mňa bola príjemným spestrením začiatku roku 2021. Jej čítanie mi zabralo len niekoľko hodín a to z jednoduchého dôvodu, od tejto knihy sa nedá odtrhnúť. 

Knihy Sebastiana Fitzeka mám stále radšej a radšej. S každou novinkou prepadám jeho spisovateľskému čaru nanovo a zároveň viem, že mi jeho diela prinesú zaručene kvalitné čítanie. 
Novinka Cesta domov sa opiera o telefonát na tiešňovej linke, v ktorom neznáma žena tvrdí, že jej hrozí smrť a vie presne kedy, keďže jej to vrah predpovedal. Zvláštny hovor núti Julesa udržiavať ženu na linke a prísť na kĺb zvrátenemu príbehu. 

Atmosféra je od prvého momentu napätá. V skutočnosti nedokážete odhadnúť následujúce udalosti a niektoré vám dokonca ani spočiatku nedávajú zmysel. Autorov cit pre narábanie s atmosférou je jedinečný. Dokáže odhadnúť, kde na čitateľa pritlačiť a naopak kde ubrať. Vďaka tomu sa čitateľove emócie stávajú vybičované na maximum. Sebastian Fitzek neraz čitateľa obalamutí a zavedie ho na miesta, o ktorých nemožno s istotou povedať, či sú dôležité alebo nie. Kto už však s autorom má skúsenosti, vie povedať jedno, dôležité je všetko! Pre Fitzeka sú detaily na prvom mieste a preto by ste sa mali pri čítaní naplno sústrediť. Na druhú stranu sa ale nemusíte obávať, že by ste niečo nepochopili. Aj keď vám čosi ujde, autor v závere podáva komplexné vysvetlenia, ktoré neraz berú dych. Dokáže pospájať jednotlivé kúsky skladačky a vytvoriť tak prekvapujúce finále. Nehovoriac o spôsobe tohto pospájania, ani vo sne by vám niektoré kombinácie neprišli na rozum. 
Cesta domov je opäť psychotriler ako sa patrí. Má temné, strašidelné ba až stiesňujúce pozadie. Ak zvyknete čítať večer, vyvolá vám nepríjemné pocity. Sama som sa neraz počas čítania započúvala do zvukov v dome a cítila som sa stiesnene či vystrašene. Autor sa napohrá len s psychikou postáv, ale aj čitateľa.
Celý príbeh dokresľujú postavy. Opäť rôznorodé charaktery, ktoré majú hĺbku a svoj zmysel. Nepôsobia umelo či ako len dotvorené pre príbeh. Ich skutky majú svoje opodstatnenie. 

Ohľadom záveru by bol hriech vám čosi prezradiť. Môžem povedať iba toľko, že vás prekvapí ako vždy! :) 

Smiley

nedeľa 10. januára 2021

RECENZIA: Max Seeck - Čitateľ

Žáner: severská krimi
Vydavateľstvo: Motýľ
Séria: Jessica Niemi
Diel: #1
Počet strán: 368
Väzba: Pevná väzba
Originálny názov: Uskollinen lukija

Anotácia:
Fínsky autor Max Seeck, autor mimoriadne napínavých detektívok, prichádza so psychologickým trilerom, v ktorom
sa kriminálne príbehy zmenia na mrazivú realitu.
V nádhernom dome na brehu mora nájdu mŕtvu ženu vo večerných šatách, s tvárou vykrivenou do strašného hysterického úškľabku. Prípad pridelia detektívke seržantke Jessice Niemiovej a čoskoro vyjde najavo, že slávnostne oblečená žena nie je zďaleka jedinou obeťou. Niekto totiž do bodky nasleduje brutálne zločiny z kníh úspešného spisovateľa. 

Zločin v Čitateľovi preniká až pod kožu, čo opäť potvrdzuje, že Max Seeck dokáže napísať neobyčajne strhujúce dielo a vždy niečím prekvapiť.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ

Rok 2021 som odštartovala na vlne severského krimi. Kniha Čitateľ ma zaujala anotáciou záhadnej smrti a priniesla mrazivé čítanie. 

Celý príbeh sa odvíja od bestselleru spisovateľa Rogera Koponena. Vyšetrované úmrtia sú postavené na knižnom motíve a ich vyšetrovanie sa každou chvíľou stále viac a viac zamotáva. Nič nevyzerá ako sa na prvý pohľad zdá. 
   Čitateľ dokáže zaujať už od prvej kapitoly. Podivná vražda spolu so sympatickým štýlom písania prináša rýchle napredovanie v deji. Autor si zvolil krátke kapitolky, ktoré ubiehajú svižným tempom a posúvajú čitateľa vždy o kúsok vpred. Striedajúce sa rozprávanie rôznych postáv je osviežujúcim prvkov. Príjemné spestrenie prináša aj nakuknutie do minulosti vyšetrovateľky Jessicy. Tieto skoky do minulosti však pre mňa po čase prestali byť atraktívne a skôr som ich znášala ako nevyhnutné. Pôsobili na mňa mätúco a do príbehu mi v konečnom dôsledku nepasovali. 
Čo sa ale týka detektívnej časti, môžem chváliť. Vraždy mali svoje prepracovanie, prinášali mnohé neznáme a dokázali potrápiť myseľ. Postupným odkrývaním skladačiek autor zabezpečil čitateľovi napätie. V príbehu nechýba ani akcia. 
Postavy v príbehu majú svoje osudy a svoje slabé či silné stránky. Vyvolávajú sympatie, no na druhú stranu je ich spracovanie slabšie. Ich charakter nie je prehĺbený do detailov. 

Záver priniesol prekvapivé rozuzlenie, ktoré je originálne a zaujímavé. No podľa môjho názoru vyvolal ešte viac neznámych. Moje spracovanie udalostí so záveru stále nie je dotiahnuté do dokonalosti. Osobne si myslím, že toho bolo na jeden moment prílši veľa na spracovanie. Až to na mňa pôsobilo prekombinovane. 

Čitateľ je pekným oddychovým čítaním s mierou akcie a napätia. Pre milovníkov žánru severského krimi by to však mohlo byť nepostačujúce. 

Smiley

štvrtok 7. januára 2021

RECENZIA: Stuart Turton - Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej

Žáner: detektívka, krimi, historické
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
Počet strán: 424
Väzba: tvrdá väzba
Originálny názov: The Seven Deaths of Evelyn Hardcastle

Anotácia:
Román Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej vyniesol dovtedy neznámeho autora na prvé priečky rebríčkov predajnosti a zožal obrovskú chválu kritikov i čitateľov. Tento vskutku nevšedný debut bol doteraz preložený do vyše dvadsiatich jazykov a ovenčený množstvom prestížnych literárnych cien. 
Mala to byť oslava, no večer sa skončil tragédiou. Nad hlavami hostí vybuchuje ohňostroj a Evelyn Hardcastlová, mladá a krásna dcéra majiteľov panstva, padá mŕtva k zemi. 
Evelyn však nezomrie iba raz. Až kým Aiden – jeden z hostí na večierku v Blackheathskom panstve – nevyrieši zločin, ten deň sa bude opakovať znova a znova. A zakaždým sa skončí osudným výstrelom. 
Existuje iba jediný spôsob, ako vystúpiť z tohto začarovaného kruhu - odhaliť vraha. Vyriešiť túto záhadu však nebude také jednoduché. Aiden sa každé ráno prebudí v tele iného hosťa a udalosti prežíva nanovo, vždy z iného uhla pohľadu. A niekto na Blackheathskom panstve sa rozhodol, že mu už nikdy nedovolí odísť. ..

Za poskytnutie výtlačku ďakujem Panta Rhei



Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej vtrhla do knižného sveta ako víchrica. Dostala sa na každú stránku a cestu si taktiež našla hádam ku každému. Prekvapila nielen svojou obálkou ale aj netradične znejúcou anotáciou, ktorá sľubovala síce klasickú anglickú detektívku no s niekoľkými zaujímavosťami. 

Stuart Torton priniesol skutočne neobyčajnú detektívku, ktorá čitateľa pohltí. Hlavná postava spolu s čitateľom odhaľuje tajomstvá vraždy Evelyn, ktorá vyzerala ako samovražda. Na prvý pohľad to môže navodiť pocit, že by kniha mohla upadnúť do miernej monotónnosti, veď riešiť udalosti jedného dňa s jednou postavou nemusí byť také pútavé. Práve v tejto oblasti sa autor priam brilantne vynašiel. Hlavný protagonista ostáva, no každý deň sa budí v tele iného hosťa v sídle a tak má čitateľ k dispozícií viacero odlišných charakterov a menia sa aj denné udalosti. To dodáva knihe šmrnc a v súvislosti s príbehom a udalosťami, o monotónnosti nemôže byť vôbec reč. S každou postavou sa atmosféra príbehu dokresľuje. Je temná, mučivá a ťaživá. Na druhú stranu však ponúka aj nádej pre vykúpenie. Postupná gradácia atmosféru dotvára a dodáva to správne napätie. Správne načasované preskoky medzi pohľadmi niekedy napínajú nervy na maximum. 
Zvláštnosťou tejto detektívky sú aj prvky fantasy príbehu. Tento prvok sa prevažne dotýka záveru a preto nebudem zachádzať do podrobností, no musím konštatovať, že takéto zakomponovanie fantasy malo svoje miesto a vôbec nepôsobilo nemiestne.
Dej knihy je prepracovaný do najmenších detailov. Obsahuje rôzne zákutia, veľa tajomstiev, nezrovnalostí a keď si už možno aj myslíte, že ste bližšie k odhaleniu, verte mi, vždy ste o kúsok pozadu. Pri knihe Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej som si užívala postupné skladanie príbehu. Každá postava prináša nové zistenia, nový pohľad na vec, čo pôsobí vo výsledku osviežujúco.
Čo sa týka postáv, som milo prekvapená. Každá postava má svoj charakter a navzájom nemajú nič spoločné. Sú to rozmanité charaktery a každý dokáže pohltiť. Ani jeden nepokrivkáva.

Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej v závere prináša prekvapenia. Tento príbeh je oveľa viac zamotaný ako si myslíte. A práve to udržuje stálu pozornosť. Mne samej sa rozuzlenie odhadnúť nepodarilo, pri všetkých tých detailoch, ktoré ľahko môžu uniknúť pozornosti. 
Ak máte chuť na neobyčajnú detektívku plnú rôznych charakteroch a mnohých zauzlení, Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej je jasná voľba! 

Smiley