RECENZIA: Carsten Henn - Starec a more príbehov

Žáner: spoločenský román

Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran
Počet strán: 323

Väzba: pevná väzba s prebalom
Originálny názov: The Dressmaker's Gift

Anotácia:

Veľmi citlivý a hlboký príbeh o tom, čo spája ľudí a prečo sú knihy také výnimočné. Kníhkupec Carl Kollhoff osobne nosí knižky svojim klientom pri podvečernej prechádzke romantickými uličkami starého mesta. Sú to výnimoční klienti, časom sa stali jeho dôverníkmi a priateľmi a on zasa pre nich najdôležitejším spojivom s okolitým svetom. Carl však začína byť unavený a prekvapivo už nevidí zmysel svojich potuliek. A práve v tom čase stretne deväťročné dievčatko Sašu. Carl spočiatku jej spoločnosť odmieta, ale jej nákazlivý detský šarm ho nakoniec obmäkčí. Dialóg Carlovej skúsenosti a múdrosti so Sašinou živou detskou opovážlivosťou prináša očarujúce čítanie, ktoré bude čitateľovi dlho rezonovať v mysli.

Za výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Starec a more príbehov je knižka, ktorá je taká útla, že ju dokážete prečítať aj na jeden dych a pritom je myšlienkami tak plná a tak krásna, že ju budete mať stále na pamäti. 

Knižka rozpráva príbeh starého kníhkupca, ktorý svojim zákazníkom nosí knihy priamo ku dverám. A nielen nosí, on ich pre nich aj vyberá na základe ich preferencií. V dnešnej modernej dobe nepredstaviteľné a vlastne až zvláštne, veď všetko môže ísť cez poštu, kuriérov a iné donáškové služby. Carl Kollhoff však ostáva verný starej rutine, ktorá pre neho má zmysel. 

Priznám sa, myšlienka takéhoto kníhkupca ma skutočne očarila. Človek, ktorý pozná toľko kníh a toľko príbehov, že vám jednoducho vyberie knihy podľa vašich požiadaviek. Nebolo by to kúzelné? Nikdy by ste nevedeli, do čoho idete a vždy by to pre vás bolo prekvapenie. Ja v tom rozhodne vidím kúzlo!

Carl je starý pán samotár a zmyslom života je pre neho jeho práca, ktorá ho nielen zamestnáva ale i napĺňa. Pri svojich donáškach prichádza do kontaktu s malým dievčatkom, ktoré mu búra jeho stereotyp a rutinu. Je jeho presným opakom a aj keď si to Carl spočiatku nechce priznať a Sašu si pripustiť k telu, uvedomuje si, že prítomnosť inej osoby v jeho živote je príjemnou zmenou a spestrením. Saša je skutočne neodbytná a tak Carla začne sprevádzať. Pomaly sa učí jeho remeslu a detskou energiou pretvára nielen Carlove jednotvárne dni, ale často ovplyvňuje aj jeho zákazníkov. Carl sa nikdy nestaral do života ľudí, ktorým knihy doručoval, aj keď sú to jeho dlhoroční klienti. Saša je preto takým malým spojivom medzi nimi a Carlom vo vzťahovej rovine. Otvára im všetkým oči a vytvára putá, ktoré sú v živote človeka dôležité. Priateľstvá, známosti, vzájomná starostlivosť. Pretože malé dieťa je plné nevinnosti a tej najväčšej úprimnosti, ktorej človek dôveruje. 

Príbeh je nádherný všetkým, čo ukrýva. Poukazuje na pocit nepotrebnosti starých ľudí, ktorí už sami seba vnímajú ako príťaž. Osamelí ľudia, ktorí sa upínajú na to čo majú a ich svet padá, ak im to niekto chce vziať, pocit, že už niet pre čo žiť. 

Autor dáva dôraz aj na ľudské vzťahy a priateľstvá. V dnešnej dobe väčšina ľudí odvracia pohľad od krívd, ktoré sú páchané na druhých. Jednoducho odvrátia zrak a tvária sa, že nič zlé sa vo svete a ich okolí nedeje. Hlavne nech sa to nedotkne ich. A možno že keby tomu tak vo svete niet, tak žijeme úplne iné životy. Ľudia sa navzájom veľmi odcudzujú a starostlivosť o druhých či dokonca cudzích je niekedy až ojedinelá, čo je skutočne smutné. A práve v tomto príbehu je krásne ukázané, aké by to bolo, keby sa ľudia o seba viac zaujímajú a keby je všetko ideálne. Je to taký malý kúsok idealistického sveta, ktorému počas čítania radi uveríte. 

Pri čítaní čitateľ zažíva momenty radosti, momenty smiechu ale i momenty plaču. Tento príbeh dokáže dojať a odštartovať emócie. 

Starec a more príbehov nie je len o knihách, ale je aj o ľudských vzťahoch a spoločnosti. Nebuďme zaslepení, s klapkami na očiach. Buďme otvorení a to nás zachráni aj v tých najťažších chvíľach.  Samota totiž ešte nikoho nepovzniesla k radosti, zato priateľstvá nás povznášajú.  

Smiley