RECENZIA: Kristen Ciccarelli - Nebeská tkáčka

Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: CooBoo
Séria: Iskari
Diel: #3
Počet strán: 368
Väzba: paperback
Originálny názov: The Pirate Thief

Anotácia:

Dávne príbehy dokážu prilákať draky či stvoriť bohov. No čo ak hovoria o zabudnutej minulosti, ktorá môže rozorvať svet prítomnosti? 

Eris cestuje medzi svetmi vďaka magickému vretenu, ktoré z nej robí nepolapiteľnú zlodejku. V područí pirátskeho kapitána je však pre ňu vreteno ako zlatá klietka. Aby Eris získala vytúženú slobodu, musí uniesť princeznú Ashu, posledného Namsaru. Veliteľka kráľovskej armády Safire sa zaprisahá dolapiť ju. Okolo Eris sa však ako slučka ovíja príbeh zabudnutých čias, ktorý ju každým švihom magického vretena privádza bližšie k záchrane alebo skaze sveta.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem AlbatrosMedia. 

Na záverečný diel série Iskari som čakala s nemalými očakávaniami. Hlavne po druhej, z môjho hľadiska nie tak vydarenej časti, som očakávala návrat ku kvalitnému príbehu a spracovaniu. Dočkala som sa.

Nebeská tkáčka ponúka pohľad na dve dejové linky, ktoré na seba časom plynule nadviažu. Prvá dejová linka sa zameriava na postavu Eris, ktorá je dokonalou zlodejkou a to aj vďaka magickému vretenu, ktoré jej umožňuje zmiznúť bez stopy. Čoraz častejšie krádeže však rozhodne netoleruje veliteľka armády, Safire. Pri ich stretnutí nastane niekoľko komplikácií a ani sa nenazdajú a osud ich spojí na zvláštnu cestu. 

Druhú dejovú linku tvoria mýtické príbehy, ktoré nadväzujú na starých Bohov a spočiatku čitateľ tak úplne nerozumie ich zmyslu. No časom sa nitky začnú spájať a tieto dve dejové linky do seba krásne zapadnú. 

Mňa osobne záverečný diel trilógie príjemne prekvapil a to nielen dejom ale aj samotnými postavami. Príbeh obsahuje niekoľko zaujímavých aspektov, ktoré na mňa pôsobili originálne a prinášali príjemné sprestrenie v žánre fantasy. Po dlhej dobe som sa mohla začítať do príbehu, v ktorom majú svoje postavenie piráti či ich životný štýl. Eris totiž s nimi udržiava pravidelný kontakt. Vďaka tomu som sa ako čitateľ mohla s postavami plaviť po neskrotných vlnách mora a popritom si užiť aj postavy s pokrivenými charaktermi. 

Vždy som obľubovala mýty a tak som sa potešila aj dejovej linke o starodávnych bytostiach, ako napríklad príbeh Nebeskej tkáčky a podobne. Tieto príbehy v sebe nesú rôzne symboly či motívy. Autorka ich dokázala uveriteľne a zmyselne prepojiť s hlavnými postavami a tak ich význam v deji nie je spochybniteľný. 

Nebeská tkáčka sa nesie v znamení akcie. Už od prvých kapitol sa postavy dostávajú do problémov a následne pred nimi utekajú, čím dej napreduje rýchlym tempom. Kristen Ciccarelli má snahu udržať čitateľa v napätí za každej situácie, no niekedy to nie je na mieste. Ako čitateľ na základe prečítaného jednoducho viete, že postavy vždy čosi vymyslia a nútené napätie skôr irituje. 

Samotný dej je obalený hneď niekoľkými tajomstvami či záhadami. Môžem povedať, že mňa ich odhalenie dokázalo prekvapiť a moja schopnosť predvídať sa tentokrát neprejavila ako správna. 

Nebeská tkáčka prináša do popredia opäť nové postavy, no autorka zároveň zostáva verná aj postavám z predošlých dielov. Charaktery postáv prechádzajú viacerými zmenami a ich progres je v závere uveriteľný. Aj keď niekedy nekonajú podľa predstáv čitateľa, tak to vedia ospravedlniť svojimi zásadami, čo im skutočne nemožno vyčítať, pretože sa držia svojej osobnosti. 

Ku postavám sa nevytvára také jednoduché puto. Spočiatku vlastne nesympatizujete alebo necítite nič ku žiadnej postave. Časom a hlavne v závere však nastane zmena, teda u mňa nastala rozhodne a zrazu som si želala, aby sa postavám všetko podarilo. 

Úplný záver Nebeskej tkáčky mi úplne nesadol, neladil mi s príbehom a bol až príliš presladený, no napriek tomu mi nepokazil celkový dojem.

Smiley