RECENZIA: Veronika Danajová - Aj smrť má srdce

Žáner: triler
Vydavateľstvo: Moderné Romány
Počet strán: 303
Väzba: tvrdá väzba s prebalom

Anotácia:

Keď sa Michaela, spolu s kamarátkou ocitne v opustenej budove bývalej psychiatrickej liečebne, netuší, že jej život už nikdy nebude ako predtým. Medzi črepinami a injekčnými striekačkami sa na zemi povaľujú aj stránky z chorobopisov. Opatrne zodvihne jednu z nich. Z toho čo si prečíta ostane v šoku!
Jej meno, osobné údaje, diagnóza, pokus o vraždu, predpísané lieky, dátum hospitalizácie...
Vôbec tomu nerozumie.  
Ako môže byť hospitalizovaná až o niekoľko mesiacov? 
A prečo za sebapoškodzovanie a ubližovanie druhým? 
Ona, ktorá má strach dotknúť sa noža, keď si chce nakrájať jablko?  
Po návrate domov sa zaprisahá, že sa tam viac nevráti. No desivá predstava jej budúcnosti ju prinúti zmeniť svoje rozhodnutie. A práve to, sa jej stáva osudným...

Za poskytnutie výtlačku ďakujem Moderné Romány.

Literatúra od slovenských autorov nepatrí medzi moje najčítanejšie knihy. Skutočne málokedy sa ku mne dostanú knihy od slovenských spisovateľov. Ono to nie je ani tak spôsobené tým, že by som sa im vyhýbala alebo že by na Slovensku knihy nevychádzali, no bohužiaľ som sa už veľakrát stretla s autormi, ktorých štýl mi nesadol. Taktiež nevidím zmysel venovať čas niečomu, o čom vopred viem, že ma nazaujalo. A písať o tom neskôr negatíva mi v tomto prípade nepríde správne. Každý rok sa však ale nájde niekoľko titulov, ktoré ma zaujmu a vložím do nich svoju dôveru. Niekedy sa to vyplatí, niekedy nie. Aj smrť má srdce je prvotina mladej, iba 19-násť ročnej Veroniky Danajovej. A aj keď obsahuje niekoľko prvkov, ktoré nie sú práve vydarené, ako autorkina prvá kniha sa vcelku vydarila a ponúka príjemné čítanie.

Námet pozostávajúci z návštevy starej uzavretej psychiatrickej liečebne s následnými záhadami, ktoré sa v živote hlavnej postavy začnú diať, zaujme. Ukrýva v sebe tajomstvá, ktoré čitateľ rozhodne chce odhaliť. Už od prvej kapitoly je zrejmé, že čítanie sa bude zamotávať, no nie je jasné akým smerom. Situácia sa ustáli, keď sa Miška dostane na psychiatrické oddelenie, pričom nerozumie prečo. Od toho momentu sa pomaly začína odkrývať pointa celého príbehu. Takéto napredovania deja ma navnadilo, no miestami som sa v deji začala strácať a nerozumela som mu. Podľa môjho názoru až príliš dlho čaká čitateľ na hlavnú zápletku. Tá je v konečnom dôsledku originálna a zaujímavá, no jej podanie akoby nevyvoláva to správne prekvapenie. Zmätok som v deji mala pri niekoľkých veciach, hlavne vo vzťahoch. Miestami boli také intenzívne, až som nevedela, ako sa k nim postavy dopracovali, keď sa stretli len niekoľkokrát. Nepôsobilo to mňa uveriteľne ani reálne, stále som si myslela, že mi čosi v deji ušlo. Týkalo sa to predovšetkým vzťahu Mišky s ošetrujúcim doktorom. Ich vzťah niekedy prekračoval medze vzťahu doktor-pacient. Príliš familiárne a blízke. Na druhú stranu vzťahy, ktoré sú automatické ako napríklad rodinné, tie dotiahnuté neboli akosi vôbec. Rodičia do deja vôbec nevstúpili a to počas celého pobytu v nemocnici, čo mi prišlo trošku divné. Veď nech by na tom moje dieťa bolo akokoľvek a vzťahy medzi nami akékoľvek, predsa len by som aspoň na jednu návštevu zavítala. Ďalšia vec, ktorá ma dokázala zmiasť bol vek hlavnej postavy Mišky. Miška na mňa pôsobila ako 15-ročný tínedžer, no v skutočnosti bola dospelá, jej chovanie či zmýšľanie mi tak ale nepripadalo. Nie každá myšlienka v deji bola dotiahnutá do detailov a zostalo veľa nezodpovedaných otázok. 

Ku postavám som si nedokázala vytvoriť silnejší cit. Nedokázala som s nimi sympatizovať. 

Napriek tomu nehodnotím knihu zle. Keď na knihu hľadím ako na prvotinu, ktorou v skutočnosti aj je, sú isté nedostatky pochopiteľné a odpustiteľné. Autorka väčšinu času dokáže udržať pozornosť čitateľa. Dokázala vytvoriť v potrebných situáciach napätie a zahltila tajomstvami. Mňa osobne nútili tieto záhadnosti čítať ďalej a chcela som vedieť ich zmysel. Motív je originálny a príbeh sa číta ľahko. Záver knihy mi prišiel zvláštny, nevyvoal vo mne želané reakcie. Rozhodne je do budúcna na čom popracovať, no na prvýkrát čitateľné dielo. :) 

Smiley