RECENZIA: Philip Reeve - Pekelné vynálezy

Žáner: scifi, fantasy
Vydavateľstvo: CooBoo
Séria: Mortal Engines Quartet (The Hungry City Chronicles)
Diel: #3
Počet strán: 336
Väzba: paperback
Originálny názov: Infernal Devices

Anotácia:
Motory povesťami opradeného mesta Anchorage sa zastavili v nekonečnom tichu Mŕtveho kontinentu, kde sa kedysi rozkladala prosperujúca veľmoc menom Amerika. Tom Natsworthy a Hester Shawová si po dobrodružstvách vo vzduchu, pod hladinou i na rozheganých palubách mobilných miest užívajú zaslúžené chvíle šťastia a pokoja na pevnej zemi. Ich dcéra Wren však dňom i nocou sníva o vlastných dobrodružstvách. Jej chvíľa nastane, keď sa na brehu mesta vynorí záhadný pirát so žiadosťou o pomoc s hľadaním vzácneho artefaktu. Wren chytí príležitosť za pačesy – netuší však, že tým len rozdúcha nový plameň v neutíchajúcom konflikte, ktorý by mohol nadobro spáliť celý svet na popol.


Za poskytnutie výtlačku ďakujem AlbatrosMedia. 

Pekelné vynálezy predstavujú tretie pokračovanie série Smrteľné stroje. Tentokrát si však autor pre čitateľov prichystal zmenu a zmenil obsadenie hlavných postáv. Tom a Hester, ťahúni prvých dvoch častí, sa dostávajú do vedľajšej časti deja. Príbeh je pre zmenu o ich dcére Wren, ktorá má vzhľadom na rodičov, veľký potenciál stať sa odvážnou hrdinkou vo svete mobilných miest a antimobilistickej ligy. 

Pekelné vynálezy sa pre mňa stali istou záležitosťou zvedavosti. Ak si pozriete moje recenzie na prechádzajúce dva diely, zistíte, že ma séria síce milo prekvapila prvým dielom, ale zároveň som (hlavne v pokračovaní) v nej videla aj veľa nedostatkov, ktoré mi čítanie znepríjemňovali. Predovšetkým Zlato predátora (druhé pokračovanie) pre mňa bolo už miestami utrpením. Prečo som sa teda púšťala aj do tretej časti? Chcela som zistiť, ako si autor poradí s napredovaním série. 

Philip Reeve sa v tretej časti vrátil k pútavosti. Dej sa už od začiatku rozbieha nádejne. Wren sa nudí v stabilnom meste, túži po dobrodružstvách a zmieta sa v tínedžerských náladách. Podniká utajené výlety po nociach a v nádeji dobrodružstva naletí Stratenému chlapcovi. Vtedy odhodí všetky svoje zábrany a ide proti všetkému, čo bolo pre ňu dôležité. Prostredníctvom Wren autor navodzuje, ba až vnucuje sympatie k postavám. Wren si niečo o niekom myslí a autor to tak presadzuje, aby ste to ako čitateľ cítili aj vy, že to je až prehnané, umelé a nasilu. 

Wren k tomu nenávidí svoju matku Hester a dokonca sa za ňu hanbí kvôli jazve...tu nastal prvý kameň úrazu. Vzťah Wren k jej matke je čudný a priatiahnutý za vlasy. Vôbec si svoju matku neváži, vníma ju ako tyranku a najradšej by takú matku ani nemala... Príde mi, že sa autor až príliš zameral na Hesterinu jazvu a odvíja od nej už naozaj pritiahnuté veci. 

Na druhú stranu ani vzťah Hester k svojej dcére nie je ideálny. Hester aj po 16tich rokoch stále trpí komplexom menejcennosti a stále sa upiera na svoju jazvu. Ako keby na nej záleží, keď má svoju lásku Toma a dcéru. No to by asi svoju dcéru nemohla vnímať ako nechcený tovar. Žiarli na ňu, nechce ju a niekoľkokrát sa v deji vyjadrí v zmysle, že najlepšie by bolo keby sa jej Wren ani nenarodila...No ja neviem, opäť pritiahnuté za vlasy.

Aspoň Tom sa nezmenil. Stále ten istý utiahnutý chlapec, aj keď v tele dospelého. Opäť si nepresadzoval svoje názory a len slepo poslúchal Hester. 

Ale späť k deju. Príbeh bol pútavý a veľa sa počas neho udeje. Objavia sa nové zákutia sveta a uzavrú sa príbehy starších postáv. 

Myslím si, že sérií pomohlo prestriedanie postáv. Wren ako postava (okrem hore uvedeného) pôsobí sympaticky. Je pravdepodobne opakom povahy svojej matky a je naozaj milá, vľúdná, myslí na druhých, snaží sa robiť to správne. Aj vďaka nej som si príbeh užila. Je plný akcie, napätia a tajomstiev. Moju pozornosť si kniha držala aj vďaka striedajúcim sa pohľadom, takže sa menili prostredia, postavy, situácie a malo to dobrý efekt pre zvedavosť a zaujatie.  

Otvorený koniec v tomto prípade chválim a opäť som zvedavá na pokračovanie. :D

Jedna vec mi však naozaj prekáža. Nachádzala sa hneď v úvode a potom aj v ďalšej etape knihy. Autor by si už mohol odpustiť neustále sa vracajúce postavy. Keď už sa ich predtým zbavil, nech im dá aj pokoj. Je to miestami otravné. Najradšej by som po ďalšom pokračovaní kvôli tomuto už nesiahla, ale myslím si, že po ňom predsa len siahnem...ten otvorený koniec mi nedá. 

-Smiley