RECENZIA: Jeremy Dronfield - Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu

Žáner: skutočný príbeh
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran
Počet strán: 324
Väzba: pevný s preobalom
Originálny názov: The Boy Who Followed His Father into Auschwitz

Anotácia:
Existuje mnoho príbehov o holokauste, tento je však iný. Príbeh Gustava a Fritza Kleinmannovcov, otca a syna, sa čiastočne zhoduje s ostatnými, no zároveň sa od nich výrazne odlišuje. Iba málo židov zažilo nacistické koncentračné tábory v celom rozsahu – od prvých masových zatýkaní koncom tridsiatych rokov cez obdobie konečného riešenia až po oslobodenie. Možno nikto okrem týchto dvoch neprešiel celým týmto peklom od začiatku do konca. Od života pod nemeckou okupáciou cez Buchenwald, Osvienčim, väzenskú vzburu až po pochody smrti a ešte ďalej po Mauthausen. Len máloktorí zažili toto všetko a vrátili sa živí domov. Gustav a Fritz mali sčasti šťastie a určite im nechýbala odvaha. Prežili však predovšetkým vďaka vzájomnej láske a oddanosti. Toto puto prešlo obrovskou skúškou, keď Gustava transportovali do Osvienčimu, čo sa rovnalo takmer rozsudku smrti. Fritz sa zriekol vlastného bezpečia a rozhodol sa ísť s otcom.
   Spisovateľ J. Dronfield vdýchol tomuto skutočnému príbehu život a vložil doň celé srdce. Ako rozprávač a zároveň historik nemusel nič meniť ani prikrášľovať. Základným kameňom tejto knihy je totiž denník Gustava Kleinmanna, ktorý si tajne písal v koncentračných táboroch od októbra 1939 do júla 1945, doplnený o spomienky a rozhovory s jeho synom a ďalšími členmi rodiny. Autor sa opiera aj o rozsiahly dokumentárny výskum vrátane svedectiev tých, čo prežili, o záznamy z táborov a oficiálne dokumenty, ktoré dosvedčujú vierohodnosť príbehu, hoci sa občas zdá priam podivuhodný a neuveriteľný.


Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu - skutočný príbeh z ktorého mrazí. 

Ako už anotácia uvádza, príbehov o holokauste existuje veľa. Zväčša bývajú zachytené prostredníctvom filmov, kníh či výpovedí osôb, ktoré ho prežili. Všetky tieto príbehy sú smutné a naháňajú zimomriavky po celom tele. Je jednoducho nepochopiteľné, že niečo ako holokaust sa mohlo stať. Že to viedlo ľudí k takej veľkej nenávisti, že im nebolo ľúto ľudí zabíjať a priamo vydávať na pospas smrti. A to všetko len pre jednu ideológiu, ktorú vymysleli choré a zvrátené hlavy ľudí, ktorí túžili po moci. 

Pri čítaní o toľkých obetiach by sa človek rád upokojil tým, že veď ide len o príbeh v knihe. Bohužiaľ je to však skutočný príbeh a pri tom sa človeku upokojenia nedostane. Ja osobne som pri čítaní myslela iba na jedno: Nedovoľme, aby sa niečo takéto v ľudských dejinách opakovalo! 

Príbeh rodiny Kleinmannovcov, so zameraním na Gustava a Fritza, je jedinečný. Spracovanie ich životného príbehu je obohatené o autorove vysvetlivky či doplňujúce informácie pre lepšie pochopenie situácií, ku ktorým v knihe dochádza. Objasňujú mnohé skutky a aj vďaka nim je aspoň čiastočne možné predstaviť si život v tej dobe. Rozhodne by sme nikto v takej dobe nechceli prežiť ani sekundu. 

Rodina Kleinmannová (otec, matka, dve dcéry, dvaja synovia) bola iba obyčajnou rodinou so židovským pôvodom. S nikým nemali problémy a žili si svoj (na tú dobu pomerne spokojný) život. Postupné zmeny, ktoré prinášali niekoľko obmedzení pre židovských obyvateľov, brali vzorne a riadili sa nimi. Nepáčili sa im, no čo mohli spraviť, jedine sa im podriadiť. Situácia sa však horšila zo dňa na deň, spokojnosť sa vytratila a každý deň sa stával dňom, keď bojovali o prežitie. O to horšie, že ako rodina nemohli byť spolu, keďže otca s najstarším synom vzali do táborov. Pre matku bolo prvoradé postarať sa o svoje zvyšné deti a zabezpečiť im možnosť odchodu do inej krajiny, no aj to nebolo na tú dobu také jednoduché. Každopádne to predstavovalo tú najväčšiu nádej, ktorú matka môže mať, čo sa týka osudu jej detí. 

Otec s Fritzom nachádzali nádej vo vzájomnej prítomnosti. Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je predovšetkým venovaný ich životným etapám. 

V knihe sú uvedené aj osudy ostatných členov rodiny. Vďaka dochovanej korešpondencii sa autorovi v postupnosti deja podarilo vyjadriť život a osud členov rodiny počas obdobia, kedy už Gustav a Fritz neboli doma. To, že ostatných nevzali transportom do táborov ešte nebola "výhra", pretože transporty chodili neustále a takmer nikomu nebola zabezpečená ochrana či nedotknuteľnosť. Nacisti vás mohli zastihnúť kdekoľvek a postihnúť za čokoľvek.

Emotívny príbeh otca a syna. Od úplnych začiatkov až po samý koniec. 

Príbeh, pri ktorom si človek uvedomí silu jednotlivca a uváži, že on by to asi pravdepodobne nezvládol. Čítať všetky tie zverstvá, krutosti, zvrátenosti so zaobchádzaním postavené na sadizme, to jednoduché čítanie nie je. Zo všetkých strán je však možné pozorovať neuveriteľnú silu jednotlivca a túžbu prežiť a túžbu pomôcť si navzájom. Je až neuveriteľné, čo človek dokáže zniesť.

Pri pobyte Gustáva a Fritza v koncentračných táboroch je viditeľné, že už len ich vzájomná prítomnosť ich udržovala pri živote a hnala ich vpred. Vďaka nej dokázali zdolať všetko, čo si pre nich ich väznitelia a tyrani prichystali. Bola to práve motivácia držať pokope. Bez nádeje by to však nefungovalo. A uvedenú nádej videli v sebe. Že len spolu to zvládnu a všetko sa napraví. Nezáležalo na tom či boli fyzicky spolu alebo nie. Vždy si o sebe vedeli získať informácie a vedeli si aj vďaka iným väzňom pomôcť. 

Tento príbeh láme srdce svojou tragickosťou, no zároveň je svojim spôsobom nádherný, pretože ukazuje neuveriteľnú súdržnosť a silu rodinného spojenia. 

-Smiley