RECENZIA: Michaela Ella Hajduková - Draculova žena

Žáner: Historický román 
Vydavateľstvo: Motýľ 
Počet strán: 288 strán 
Väzba: pevná väzba 

Anotácia:
Kto bol Dracula? Transylvánsky vampír? Krutovládca? Stredoveký psychopat? Či sexuálny sadista svojej doby? Karolínu to nezaujíma, presne tak ako ju nezaujíma ani Rumunsko. Jej priatelia majú však na vec iný názor. Na výlet do tajomnej Draculovej zeme sa bláznivo tešia, hoci sa chystajú vziať so sebou i kladivo, kôl a cesnak. Nadšením napokon nakazia i samotnú Karolínu. Všetka sranda však končí, keď v hlbokom lese blízko hradu Poenari natrafí na svorku vlkov. V pude sebazáchovy pred nimi uteká, ale netuší, že svojím príchodom spustila niečo, čo sa už nedá zastaviť... Na zdanlivo opustenom hrade v horách, jej bude odhalený tragický osud mladej uhorskej grófky Ilony Szilágyi, ktorú v 15. storočí vydali za krutého valašského princa Draculu. Karolína dostane odpovede na otázky, na ktoré sa nepýtala a nechcela na ne poznať odpovede. Kto teda bol Dracula? Alebo ešte stále je?

Skôr ako začnem túto knihu vychvaľovať, sa chcem poďakovať autorke, ktorá mi túto knihu poskytla. Vďaka tomu som sa opäť mohla začítať, do knihy  so skvelým a pútavým príbehom a samozrejme s kvalitným spracovaním.  

    Asi ako je už zrejme z prvých slov, tak kniha sa mi páčila. Prvá kniha, ktorú som od autorky čítala bola Tanečnica - a bohužiaľ dlho bola aj jediná ktorú som prečítala a tak som nesmierne rada, že som to mohla práve touto knihou napraviť. 

Ak ste čítali recenziu práve na spomínanú Tanečnicu, tak určite viete, že sa mi už po pár stranách zapáčil spôsob ako je kniha napísaná. 

    Príbeh je napísaný v prvej osobe a to z pohľadu našej hlavnej hrdinky Karolíny,  i keď zo začiatku sa tu vyskytuje pár kapitol napísaných v tretej osobe, kedy sa príbeh zameriava na Ilonu - Draculovu ženu, no po pár kapitolách je aj táto časť príbehu napísaná v prvej osobe - ale nebudem predbiehať. Tak ako v Tanečnici, tak aj tu sa nám prelínajú viaceré časové obdobia, ktoré sa vracajú späť do minulosti a to konkrétne do roka 1466 - 1497. Práve táto časť príbehu bola v knihe napísaná kurzívou, takže v príbehu a v jednotlivých kapitolách sa skvelo orientovalo a hneď som vedela, či sa bude kapitola zameriavať na minulosť alebo na súčasnosť. Taktiež ja osobne nesmierne oceňujem, že v knihe sa nenachádzalo zbytočné množstvo opisu, ktoré by všetko len a len pokazilo. 

Pri čítaní Draculovej ženy som bola plná očakávaní, čo sa bude v príbehu skrývať, pretože anotácia toho veľa neprezrádza. Aspoň tento pocit mám teraz, keď mám príbeh prečítaný a spätne čítam anotáciu.

    Príbeh sa začína v súčastnosti, kde máme príležitosť zoznámiť sa s hlavnou hrdinkou Karolínou a jej kamarátmi - Sašou, Alexandrom, Gabom a Richardom - spolucestovateľmi do Rumunska. Od začiatku ma veľmi zaujal postoj Karolíny práve k tejto krajine, pretože cítila k Rumunsku nevysvetliteľný odpor. 

    Spočiatku pokojný, zaujímavý výlet plný zábavy, končí v momente keď sa Karolína stratí v lese v okolí hradu Peonari, kde natrafí na svorku vlkov. Počas úteku pred vlkmi sa ocitá na zdanlivo opustenom hrade Peonari a práve v tomto momente a to začína všetko perfektne zamotávať a ja som sa začala na knihu čoraz viac a viac namotávať. 

Postupne sa ocitáme v Uhorsku v roku 1466, kde sa stretáme s grófkou Ilonou Szilágyiovou a s jej tragickým osudom, ktorý začal dňom, kedy sa musela vydať za Draculu - Vlada III. 

  Avšak zdanlivo zlé manželstvo s krutým a chladným človek sa začne meniť na niečo úplné iné. 

Ani neviem ako v skratke načrtnúť príbeh, bez toho aby som vyzradila niečo podstatné a na druhej stráne poskytla nejaké informácie. A to z toho dôvodu, že to je podľa mňa nemožné, pretože neide o jednoduchý príbeh, ktorý len vyrozpráva príbeh Draculu a jeho ženy Ilony. Príbeh je do najmenších detailov, prepracovaný a popretkávaný prítomnosťou, takže sa mi veľmi ťažko o ňom píše, pretože vám nechcem skaziť ten zážitok z čítania, ktorý som mala ja pri tejto knihe.

Raz sa ocitáme v minulosti a v ďalších kapitolách zas v prítomnosti, ktorá zobrazuje Karolínu uväznenú v hrade s Peonari so samotným Draculom, lenže je to možné, keďže Dracula žil v 15.storočí...? 

    A čo ak je všetko úplne inak, ako hovoria legendy a povesti, ktoré sa viažu na Draculu a na jeho prvú ženu? Pri tejto knihe som si povedala, že už nikdy nebudem robiť unáhlené závery, pretože keď som mala dojem, že viem ako to celé nakoniec dopadne, tak opak bol pravdou a autorka si dokázala touto knihou celý čas udržať moju pozornosť. 

    Ako to bolo aj pri Tanečnici, tak aj pri tejto knihe by mi úplne stačila časť, ktorá sa zameriavala na 15. storočie, i keď v tom prípade by išlo len o obyčajný príbeh, ktorý zobrazuje Draculu. Lenže tento príbeh je všetko, len nie obyčajný.

    Taktiež som bola nadšená z doslovu, ktorý sa nachádzal na konci knihy a v ktorom boli vysvetlené určité udalosti, ktoré boli pre potreby príbehu upravené. 

Takže na záver z mojej strany už len toľko, ak ste túto knihu ešte nemali šancu prečítať tak by ste to mali čím skôr napraviť. 

Hodnotenie: 5/5

~N