RECENZIA: Nicolas Beuglet - Výkrik

Žáner: triler 
Vydavateľstvo: Lindeni
Počet strán: 432
Väzba: pevná
Originálny názov: Le Cri
Anotácia:
Fascinujúci triler o ľudskom šialenstve a nebezpečnosti vedy, ktorá sa v nepovolaných rukách mení na smrtiacu zbraň. 
Na prvý pohľad rutinný prípad úmrtia v psychiatrickej nemocnici v Osle sa razom zmení na sled dramatických udalostí, keď inšpektorka Sarah Geringënová zistí, že vedenie ústavu sa pokúša čosi utajiť. Prečo sa chcel mŕtvy s ústami roztiahnutými do nemého výkriku uškrtiť a čo znamená jazva 488 na jeho čele? Čo predstavujú záhadné kresby na stenách pacientovej cely? Postupné odhaľovanie temných súvislostí zavedie Sarah až k otázkam o zmysle ľudskej existencie a posmrtnom živote. Odpovede na ne, ukryté v útrobách prísne utajených laboratórií, sú však nepredstaviteľne desivé...

Za poskytnutie výtlačku ďakujem Albatrosmedia.



Ihneď na úvod sa priznám, že žáner do ktorého patrí kniha Výkrik nepatrí medzi moje najčítanejšie. Hľadali by ste v mojich poličkách dlho, kým by ste našli knihy podobného žánru. Nečítam ich často, no keď sa už na nejaké odhodlám, stojí to za to. 
Výnimkou nie je ani kniha Výkrik. 
Výkrik nie je obyčajný triler, opiera sa o skutočnú udalosť a je napísaný na motívy tejto skutočnej udalosti. Veda už od minulosti presahuje zásady spoločnosti, častokrát prináša aj obete, niekedy verejne, no niekedy majú vedci potrebu svoje pokusy skryť pred spoločnosťou. Výkrik rozpráva príbeh o pokusoch na ľudských subjektoch, v ramci ktorých sa nerešpektovala zásada humanizmu a ľudia boli využívaní ako veci, častokrát uvedené pokusy neprežili. Podstatou bolo dokázať, že duša človeka žije aj po smrti. Ak vás to zaujíma, kľudne si na internete môžete nájsť informácie aj o projekte MK-Ultra, či informácie o liečebni Gaustad.
   Autor využil ako myšlienku svojho diela tému, ktorú aj napriek tomu, že sa reálne odohrala, veľa ľudí nepozná. Uvedené pokusy uvádzajú do sveta zvrátenosti a vedeckého fanatizmu. 

Hlavnou postavou je vyšetrovateľka Sarah Geringenová, ktorá začína riešiť záhadné okolnosti dejúce sa v psychiatrickej nemocnici Gaustad. Dochádza ku zaujímavým zisteniam, ktoré ju privádzajú do nebezpečných situácií, no ako správna vyšetrovateľka musí prípad dotiahnúť do konca. 

Autorov štýl písania dokonale sedí k príbehu. Postupné nabaľovanie na základné informácie naozaj púta pozornosť. V správnej miere autor taktiež vystihol aj pomer opisov pre lepšiu predstavivosť okolia a postáv. Už od prvých udalostí sa príbeh postupne zamotavá a vytvára sa napínavosť. V súvislosti s nabaľovaním informácií využíva na správnych miestach gradáciu, pričom vždy odhaľuje aspoň kúsky utajených skutočností. Už počas čítania alebo dokonca až k záveru si uvedomíte, ako jednotlivé body do seba s presnosťou zapadajú, že to nie je len náhodné pospájanie akýchsi dokumentov do celku, ktorý nedáva zmysel. 

Síce podstatou je detektívne vyšetrovanie, z príbehu vyplývajú aj určité ponaučenia či myšlienky ohľadom životných priorít, či rizík. Prejavuje sa to predovšetkým prostredníctvom postáv, ktoré si prechádzajú určitými etapami života a pri niektorých momentoch majú naozaj ťažkú voľbu. Častokrát nevedia vykonať voľbu, pretože im to príde ako nepredstaviteľné. No v konečnom dôsledku sa vždy nájde pevný bod v ich živote, ktorý je rozhodujúci. Ohľadom postáv môžem povedať, že boli autorom naozaj veľmi sympaticky a príjemne spracované. Nesú v sebe reálnu ľudskosť, žiadne prílišne idealizovanie. Sú to jednoducho obyčajní ľudia, ktorí majú svoje poslanie. 

Výkrik sa vďaka tomuto všetkému číta pomerne rýchlo aj napriek tomu, že má vyše 400 strán. Pri každej detektívke to ku koncu býva najviac dramatizujúce a zaujímavé. Výkrik síce je najväčšmi dramatizujúci v závere, prináša vysvetlenia a všetko, ku čomu sme smerovali, no zaujímavosť akoby mierne poľavila. Ku koncu som mala s čítaním problém, pretože mi to prišlo ako príliš zdĺhavé, opisy mi už nevyhovovali, chcelo to jednoducho ukončenie. 

Som rada, že som sa po knihe Výkrik rozhodla siahnuť. Je to milé osvieženie po toľkých romantických či fantazy knihách. Napívané, gradujúce a ešte na základe skutočnosti. Určite sa mi rozšíril obzor a dozvedela som sa niečo nové. Obohatené myšlienky ohľadom nesmrteľnosti ľudskej duše boli zaujímavé, sú podnetom na premýšľanie. Druhá vec boli zase pokusy, ktoré považujem za proti ľudskosti a určite by som ich nepodporovala. 

HODNOTENIE: 5/5

Smiley