RECENZIA: Michaela Ella Hajduková - Tanečnica

Žáner: Historický román 
Vydavateľstvo: Motýľ
Počet strán: 344 strán 
Väzba: pevná väzba

Anotácia:
Bohémske 20. roky 20. storočia v Paríži. Geraldine de Laffont tancuje vo vzduchu na čiernych stuhách. Jej životom je divadlo Folies Bergére a jeden nemecký muž. Je mladá a bezstarostná, až kým pritvrdo nedopadne na zem – jej stuhy sa zmenia na nacistické vlajky a milovaný muž má odrazu nacistickú uniformu. 
Zdrvená Geraldine poznačená príchodom vojny stráca viac ako len vlastné ilúzie. Osud jej vracia lásku, ale berie viac, ako je človek schopný uniesť. Jej mrazivý príbeh je ako zostup do neznámeho podzemia. Začnete v krásnom zámku a pôjdete hlbšie... chodby času vás prevedú životom odvážnej ženy a vzápätí vás nepripravených hodia z pompéznych divadelných dosiek do zbombardovaných Drážďan. Okázalé chodby Reichstagu v Berlíne i šesť mŕtvych detí vo vodcovom bunkri. Ako hlboko sa dá ukryť pravda?
O mnoho rokov neskôr prichádza do Paríža Júlia rozhodnutá vypátrať svoje korene. Skutočnosť, že zdedila zámok, však zďaleka nie je takým šokom ako to, že otvorí Pandorinu skrinku a vypustí z nej všetky hrôzy, ktoré musela prežiť jedna nešťastná... Tanečnica.



Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ.

   344 strán plné úžasného príbehu z obdobia druhej svetovej vojny, čo viac si priať? Myslím si, že ak máte v obľube príbehy s vojnovou tématikou tak táto kniha nesklame. 

Jediné čo ma mrzí, je že na túto knihu som dlho nemala čas a až pri 10 hodinovej ceste autom domov z dovolenky táto kniha padla za obeť.

  V podstate by sa dalo povedať, že kniha sa skladá z 3 dejových línií, ktorá sa zameriava na 3 generácie žien, pričom najmladšia generácia predstavuje súčasnosť a tá najstaršia zas obdobie pred a počas druhej svetovej vojny. Nesmierne ma potešilo na príbehu, keď som sa dozvedela počas jeho čítania, že samotný dej sa nezameriava len na udalosti počas druhej svetovej vojny ale zameriava sa aj na obdobie pred a po, takže v knihe je zaznamenané pomerne dlhé časové obdobie. 

 
Ako už samotná - rozsiahla anotácia naznačuje, príbeh sa zo začiatku zameriava na Júliu, ktorá nečakane zdedí nemalý majetok v podobe zámku a bytu v Paríži. No samotný zdedený majetok Júlií prinesie niečo oveľa viac - a to celú pravdu o jej rodine.  Samotný príbeh bol veľmi dobre napísaný, i keď zo začiatku som z knihy nebola až také nadšená, pretože celý tento začiatok bol úplne zdĺhavý a nezaujímavý no po príchode do Francúzska sa konečne začal dej čoraz viac zamotávať a začala sa do popredia dostávať minulosť Júliinej rodiny. 

Okrem zdĺhavého začiatku mi na knihe prekážalo spracovanie, akým sa autorka rozhodla prejsť z prítomnosti do minulosti - a to z toho dôvodu, že si na to vybrala určité nadprirodzené schopnosti - ak sa to tak dá nazvať. Júlií sa raz v noci zjaví jej prastará mama, aby aspoň jej stihla vyrozprávať svoj príbeh, keďže to nestihla povedať Júliinej mame. Ja osobne by som si vedela samotný príbeh predstaviť bez dejovej línie, ktorá sa odohráva v prítomnosti a celý dej nechať len v minulosti, pretože to bolo celé to gro tohto príbehu.

   Z prítomnosti sa zrazu ocitáme v 20. rokoch 20. storočia, kde sa zoznamujeme s mladou Geraldine de Laffont, ktorá prišla o svojich rodičov a žije so svojou tetou. Geraldine som si od prvých strán hneď obľúbila. Bola jednoducho neskrotná, živá a užívajúca si svoju mladosť. Všetci milovali jej vystúpenia na čiernych stuhách. Ako je aj v anotácií napísané: jej životom je divadlo Folies Bergére a nemecký priateľ, ktorý sa neskôr stane nacistom.        

    Nejakým spôsobom sa pokúsiť zaznamenať život Geraldine je absolútne nemožné, pretože od nevinnej lásky až cez krutú zradu sa po bombardovaní Paríža ocitá v nacistickom Nemecku so svojou životnou láskou - Nemcom v nacistickej uniforme. Lenže čo ak nie je všetko tak ako sa zdá?

"Milujem Nemca, ktorý denne riskuje svoj život falošnou tvárou."

Geraldine sa ocitá v cudzej krajine, bez svojej rodiny a všetko začína naberať na obrátkach. Ocitá sa v blízkosti Josepha Goebbelsa i samotného Hitlera. Prežila smrť vlastného dieťaťa, ktoré jej pre jeho chorobu zobrali, prežila bombardovanie Drážďan, prežila smrť 6 mŕtvych detí Josepha Goebbelsa v Hitlerovom bunkri...

Myslím si, že opísať postavy je jednoducho nemožné, pretože tie sa vyvíjali  počas celého príbehu ovplyvnené okolím, spoločnosťou a samotným politickým dianím. 

    No príbeh je do najmenších detailov rozpracovaný. Zameriava sa na výskumy na ľuďoch, na koncentračné tábory - i keď tieto témy nie sú primárne v príbehu rozpracované. Taktiež tu je opísané politické dianie v krajine a to všetko vôkol toho... Ako som už napísala, tak príbeh má jednoznačne čo ponúknuť. Detailne rozpracovaný príbeh, plný silných emócií, dojímavá a jednotlivé pasáže vedeli vohnať do oka nejednu slzu. 

Hodnotenie: 4,5/5

~N