RECENZIA: Annabel Pitcher - Strieborný lev na oblohe

Žáner: beletria pre mladých
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 224
Väzba: paperback

Anotácia:
Jamie sa práve nasťahoval do nového domu s otcom a staršou sestrou Jasmine. Dvojička Jasmine Rose zomrela pred piatimi rokmi pri teroristickom útoku. Rodičov zachvátil neopísateľný žiaľ a Jasmine si dala pírsing všade, kam sa len dalo, zafarbila si vlasy naružovo a prestala jesť. No Jamie celý ten čas nevyronil ani slzu. Rose je preňho len hmlistou spomienkou. Neutápa sa v smútku, radšej sa venuje svojmu kocúrovi Rogerovi, tričku Spidermana, čo dostal k narodkám, a tomu, ako pred otcom utajiť svoju novú kamošku Sunyu. Zároveň tajne dúfa, že sa k nim vráti mama, ktorá ich bez slova opustila pred pár mesiacmi. Keď natrafí na reklamu na novú reality šou, verí, že toto je jediný spôsob, ako dať rodinu raz a navždy dokopy.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. 




   Strieborný lev na oblohe alebo v originálnom znení Moja sestra žije na kozubovej rímse je debutovým dielom autorky Annabel Pitcher. S jej ďalším známym dielom Kečupové oblaky ste sa mohli stretnúť už dávnejšie, keďže vydavateľstvo Slovart sa rozhodlo začať práve s týmto jej dielom. Keďže som zmienené Kečupové oblaky nečítala, ani len trošku som nevedela čo môžem očakávať. Po prečítaní som síce zistila, že Strieborný lev na oblohe nie je až tak mojou šálkou kávy, no objektívne hodnotené ide o vydarený príbeh pre mladších čitateľov. 

      Už úryvok uvedený na obálke: "Moja sestra žije na kozubovej rímse. Teda to, čo z nej zostalo..." hovorí o tom, že sa nejedná o úplne obyčajnú knihu. Príbeh hovorí o Jamiem, jeho rodine a komplikovaných vzťahov, ktoré sa v nej vyskytujú. Jedna z jeho sestier bola obeťou teroristického útoku, jej žijúce dvojča je s ňou neustále zrovnávané, matka ich po smrti dcéry opustila a otec podľahol alkoholu. Toto všetko postihlo Jamieho rodinu a práve o tom, ako to Jamie vníma je náplňou príbehu. 

   Vnímanie detskými očami je témou viacerých knižných diel a pre mňa ako už nie násťročného čitateľa je príjemnou zmenou sledovať vývoj myšlienok v detskej mysli. Zmýšľanie je značne odlišné než moje a čo pre mňa vyznieva ako banalita, pre dieťa to môže byť najväčší problém počas jeho existencie. Intenzívne som rozdiel vnímala počas celého čítania. Na druhú stranu som si ale uvedomila, že niektoré veci netreba brať príliš vážne a aj keď som vnímala ako dieťa niektoré situácie ako najväčšie katastrofy, nikdy to nebolo až také hrozné. V tej dobe áno, teraz nie, ale hovorí to len o dospievaní, vývoji, prehodnocovaní priorít. Jamie v príbehu rieši niekoľko vecí súčasne - usiluje sa o návrat matky, ktorá mu pochopiteľne chýba. Autorka nielen týmto načrtla existujúce sociálne problémy vo svete. Rozpad manželstva a súčasne i rodiny, čo je negatívny trend doby. Druhým problémom je smrť jeho sestry, ktorú si nepamätá a nemôže pre ňu ani žialiť. Stále viac a viac narastajúci fenomén doby, kde si ľudia vo svete už nemôžu byť istý mierom i rast terorizmu. Legálna droga alkohol tiež nie je žiadnou novinkou. Prístupný a pritom nadmieru škodlivý nielen pre zdravie ale i pre život. Annabel Pitcher hrá aj na emočnú strunu. Prostredníctvom postáv vyjadruje niekoľko druhov smútku, vyrovnávanie sa ľudí so stratami alebo aj bežnými vecami. Všetko nadmieru realisticky. 

   Všetky tieto emócie majú vplyv aj na postavy vyskytujúce sa v príbehu. Navzájom sa ovplyvňujú, dopĺňajú aj keď si niekedy uvedomujete rozpor. Všetky elementy sú v príbehu svojim spôsobom poprepájané. Ako príklad možno uviesť, že Jamie má kamarátku moslimku a jeho otec pritom moslimov nenávidí. Podobných spojitostí možno v príbehu nájsť viacero. 
Samotné postavy sú taktiež vykreslené pomerne realisticky. Malý chlapec, ktorý je ešte obklopený detskou naivitou, jeho sestra v puberte so všetkým, čo k tomu patrí, emočne zničený otec. Každá z postáv má čosi do seba a ponúka široký myšlienkový záber, z ktorého si každý čosi vezme. 

HODNOTENIE: 4/5

Smiley