RECENZIA: Georgette Heyer - Diabolský únos

Žáner: romantický historický román
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 288 strán 
Väzba: pevná väzba s prebalom
Originálny názov: Devil's Cub

Anotácia:
Rozvážna a bystrá Mary Challonerová je presvedčená, že skazený, zlomyseľný Dominic Alastair, markíz z Vidalu, sa s jej sestrou Sophiou napriek matkiným intrigám nezamýšľa oženiť. Rozhodne sa, že zachráni sestrinu povesť a dá rozmaznanému markízovi poriadnu príučku. Ani vo sne jej však nenapadlo, že sa jej rozzúrený šľachtic pomstí únosom! Keď sa v ňom konečne prebudí zodpovednosť a uvedomí si, že uniesol nevinné, počestné dievča, navrhne jej sobáš. Ale čo sa stane, ak si Mary dovolí hrdého a očareného markíza odmietnuť?

Asi už väčšina z vás, ktorí nás pravidelne sledujete, viete, že pre romantické historické príbeh mám jednoducho slabosť. A keď som si prečítala anotáciu k tejto knihe, hneď mi bolo jasné, že práve vďaka ženskej hlavnej hrdinke, ktorá vyzerala, že sa nedá len tak hodičím rozhodiť,  si tento príbeh veľmi rýchlo obľúbim. 

     Vždy keď čítam po prvýkrát knihu od pre mňa neznámej autorky, som veľmi zvedavá a napätá čí sa mi bude štýl akým je kniha napísaná páčiť. Pretože veľakrát sa mi stalo, že príbeh bol viac než skvelý, no celý dojem z čítanie mi práve pokazil spôsob akým bola kniha napísaná. A musím sa priznať, že už po pár stranách mi pri tejto knihe niečo nehralo. Spôsob akým bola kniha napísaná bol akýsi zvláštny. Kniha bola totiž napísaná v roku 1932, čo z nej je aj cítiť. Ale po prečítaní ďalších pár kapitol som si na to zvykla a príbeh som si užila. Nebolo to nič hrozné. O čosi viac opisov, ale ako som už napísala nejedná sa o nič hrozné a ja sama som knihu prečítala za dva dni. A to aj napriek opisom, s ktorými sa veľmi nepriatelím. Celý príbeh je písaný v tretej osobe a tak máme prehľad o všetkých dôležitých postavách, o tom čo si myslia a čo cítia. Pre mňa samotnú je toto najvhodnejší spôsob, akým môžu byť knihy napísané, takže ma to veľmi milo potešilo. 

     Úvodná časť knihy bola trošku pomalšia a zdĺhavejšia, no dalo sa to očakávať. Práve v úvode sa autorka zamerala na to aby nás oboznámila s postavami, s ich rodinami, prostredím a všetkými možnými klebetami. Spočiatku som sa v postavách strácala. A to hlavne keď trojica pre mňa úplne nepodstatných postáv na plese rozoberala najnovšie klebety a ja som nemala poňatia o kom sa to vôbec bavia a ku komu patria. Ale postupne som v tom mala čoraz viac a viac jasno. Vôbec by mi neprekážalo, keby práve tento úvod bol skrátený, pretože som mala dojem, že jedna udalosť bola podrobne rozobratá asi trikrát tromi rôznymi ľuďmi a každý mal potrebu k tomu vyjadriť ešte aj svoje stanovisko. 

    Avšak konečne som sa dočkala stretnutia Mary a Dominica, ktorého nazývali Vidal (markíz z Vidalu). A práve od tohto okamihu to bolo len a len zaujímavejšie. Mary, aj keď nebola vychýrená krásavica (ako napríklad jej sestra Sophia), no aj tak vytŕčala z davu. A to práve tým, že si až tak nepotrpela na svojom vzhľade, oblečení a podobných pre ňu nezmyselných vecí. Bola vzdelaná, úprimná, dobrosrdečná, inteligentná a hlavne nebola naivná ako všetky ostatné ženy v jej okolí - hlavne jej sestra a matka. A aj keď nikdy netúžila byť v centre pozornosti a vyhýba sa spoločenským udalostiam, nikdy sa nebojí povedať svoj názor. Mary som si obľúbila od prvej stránky na ktorej sa objavila až po tú úplne poslednú. (Poprosím viac takýchto hlavných hrdiniek) 

     Dominic Alastair, markíz z Vidalu sa zjavne rozhodol, že svojej prezývke "diablíča" neostane nič dlžný. A častokrát išiel až cez mŕtvoly - a to doslovne. Bol horlivý, zlomyseľný, netrpezlivý a veľmi rýchlo sa nechal vyprovokovať, čo často viedlo k množstvu potýčiek. Veľa pil, neuznával autoritu a čo si zmyslel to vždy aj dostal. Nebolo tomu inak ani pri ženách. 

Všetko sa skomplikovalo, keď si Mary zaumienila, že nedovolí aby Vidal uniesol jej sestru do Francúzska a tak zničil jej povesť. Chcela mu dať príručku a tak sa v prestrojení vydáva na cestu, ktorú mala absolvovať jej sestra. Ani za svet by jej nenapadlo, že keď Vidal odhalí túto jej lesť, sa rozzúri natoľko že sa rozhodne uniesť ju.  Avšak ani Vidal nie je imúnny voči láske. A to veci ešte viac skomplikuje. 

    Čo ma mierne sklamalo bola práve romantická línia. S radosťou by som v príbehu uvítala viac spoločných scén medzi hlavnými postavami, aby dokázali čitateľa úplne presvedčiť o svojej láske. Ale áno malé prejavy lásky sa tam samozrejme vyskytovali, ale ešte keby ich tam bolo o čosi viac bolo by to dokonalé. A ich vzťah by pôsobil reálnejšie. Lebo predsa len, aby sa človek tak rýchlo zaľúbil do niekoho, koho nemal poriadne čas ani spoznať... To mi trošku hlava neberie. Ale páčila sa mi postupná zmena, ktorú autorka zachytila práve na Vidalovi. Ten sa práve vďaka láske, postupne menil a povedala by som, že jeho srdce sa zbavovalo múrov, ktoré tam boli vystavané. Postupne sa skľudnil a zmiernil svoju výbušnú povahu a to bez toho aby si to vôbec uvedomil.
    Aj keď príbeh mal viacero chýb - ale myslím si, že to je tým, že mám načítaných množstvo takýchto kníh, ale z tohto storočia, aj tak som si príbeh užila a veľmi som ocenila, že autorka do príbehu zapojila aj množstvo vedľajších postáv, ktoré všetko len a len oživili. Už teraz viem povedať, že určite toto nebola  prvá a zároveň aj posledná kniha, ktorú som od tejto autorky čítala. A verím, že ak ste vy tiež ešte nečítali nič od Georgette Heyer tak to veľmi rýchlo napravíte. 

~𝓝