RECENZIA: Rebecca Yarros - Železný plameň

Žáner: YA, fantasy

Vydavateľstvo: Ikar

Séria: Fourth Wing

Diel: #2

Počet strán: 784
Väzba: pevná väzba

Anotácia:

Všetci čakali, že Violet Sorrengailová neprežije prvý ročník na Basgiathskej vojenskej akadémii, vrátane nej samej. Kresanie však bolo len prvou skúškou, ktorá vyradila tých slabých a nehodných. Pravý výcvik sa ešte len začína a Violet musí zistiť, ako ho prežije. Nielenže je vyčerpávajúci a vytvorený s cieľom pripraviť jazdcov na neznesiteľnú bolesť, skutočnú výzvu predstavuje nový viceveliteľ. Ten sa rozhodol Violet ukázať, aká je bezmocná – pokiaľ nezradí muža, ktorého miluje.Po fyzickej stránke je Violet možno slabšia a krehkejšia než ostatní, pomáha jej však dôvtip a železná vôľa. Veliteľstvo navyše zabúda na najdôležitejšiu lekciu, ktorú sa naučila: dračí jazdci si píšu vlastné pravidlá. No aj s týmto odhodlaním môže byť nový rok na akadémii fatálny. Violet totiž pozná tajomstvo skryté medzi jej múrmi a nič, dokonca ani dračí oheň, ich tentoraz nemusí zachrániť.

Na pokračovanie Štvrtého krídla som nedočkavo čakala. Akože ten vizuál hovorí za všetko a celkovo som bola veľmi zvedavá, kam autorka posunie príbeh. 

Železný plameň pokračuje tam, kde Štvrté krídlo skončilo. Violet so svojimi priateľmi po dramatických skúškach pokročili do ďalšieho ročníka a tak sledujú Kresanie nových prvákov. Nič však nepôsobí tak ako predtým a vo vzduchu visí napätie a neistota. Čo sa ukrýva za bránami Akadémie a je realita skutočné taká, akú ju dospelí vždy vykresľovali? 

Nerada to priznávam, ale Železný plameň sa mi rozčítaval ťažko. Kniha pre mňa nemala energiu. Nepomáhala tomu ani Violet a jej neustály súboj s vlastnou naozaj hlúpou logikou. "Neuveriteľne moc Xadena chcem a milujem, ale on mi neverí a nepovie mi celú pravdu, tak ho budem ignorovať a tváriť sa, že mi lezie na nervy a nepotrebujem ho." Toto bola akási Violetina mantra, ktorú som spočiatku síce tolerovala, no po niekoľkých stranách sa stala neznesiteľnou. Celý čas to na mňa pôsobilo veľmi núteným dojmom. Nedostatok drakov a predovšetkým Tairna a Andarny v prvej polovici som tak úplne nepochopila. Violet s nimi akoby ani nemala spojenie a bola to skutočne škoda, lebo aspoň oni mohli napraviť atmosféru príbehu a možno do toho vniesť niečo svieže.

Prvá polovica bola pre mňa teda miernym utrpením. Vďakabohu sa to ale postupne rozbehlo. Konečne pribudli draci, autorka vytiahla niekoľko prekvapení, všetko sa začalo komplikovať a postupne prišla aj akcia či napäté scény. Príbeh sa prestal vliecť, nabralo to svižnosť a konečne sa to k niečomu posúvalo. Veľkým plusom je, že sme spoznali viac svet tejto série a nakukli hlbšie aj do vnútra mnohých postáv. Postavy mi prirástli k srdcu a mala som o ne obavy. Rozhodne som si užívala chémiu medzi Violet a Xadenom a taktiež aj interakciu s drakmi. Draci samotní toho ešte mnoho skrývajú, takže potenciál tam stále je. Postavy sa dočkali vývinového skoku a tak sme sa o mnohých veľa dozvedeli, čo hodnotím naozaj kladne.  

 Stále mám mnoho otázok a viacero vecí mi doteraz nedáva úplny zmysel, takže verím v pokračovanie. 

Nebudem ale klamať, záver ma dostal a poriadne som si ho užila. Bola som zdesená, bola som prekvapená, zvedavá a bála som sa o postavy. Záverečné udalosti priniesli aj pekné zvraty.  Na posledných stranách som mala skôr dojem Upírskej akadémie (kto čítal, tak asi vie), ale tak som zvedavá, čo s tým Rebecca narobí v ďalších dieloch. 

@terezickka