RECENIZA: Valerie Bowman - Grófove lekcie

 Žáner: historický román
Vydavateľstvo: Ikar
Séria: Klub lokajov
Diel: #5
Počet strán: 264
Väzba: tvrdá väzba

Anotácia:
Ona ho učí pravidlám, on ju, ako ich porušiť.
 Kapitán David Ellsworth sa vrátil domov z bojiska a zistil šokujúcu správu – stal sa novým grófom z Elmwoodu. So sestrou sa teraz musí pohybovať v neľútostnej londýnskej smotánke. Vie, ako sa má správať vojak, dôstojník a brat, ale netuší, čo znamená byť grófom. Pomôcť mu môže len niekto, kto pozná svet elegantných plesových sál ako vlastnú dlaň.
Lady Annabelle Bellhamová, mladšia sestra markíza, priťahuje pozornosť džentlmenov všade, kde sa objaví. Nemá však v úmysle podľahnúť mužskému šarmu. Videla, akú skazu dokáže spôsobiť manželstvo, a rozhodla sa vyhnúť podobnému osudu.
Našťastie, Annabellin starší brat na ňu s vydajom netlačí, preto súhlasí, keď ju požiada, aby naučila novopečeného grófa z Elmwoodu dobrým manierom. Nemalo by to byť ťažké, musí len stráviť nespočetné hodiny v prítomnosti príťažlivého, zádumčivého bývalého vojaka, ktorý ju núti spochybňovať všetky spoločenské pravidlá. S Davidom ju nespája nič okrem silnej príťažlivosti a niekoľkých nepríjemných pocitov. Stačí to však na lásku?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

    Piaty diel zo série Klub lokajov, aj keď ja s musím priznať, že pre mňa to je len druhá kniha, ktorú som od autorky čítala. A zatiaľ dojem, ktorý vo mne tieto dve prečítané knihy zanechali je taký rozpačitý a neurčitý. Na jednej strane sú príbehy pre mňa milé, predvídateľné a oddychové, no na druhej strane stále by som tam ocenila niečoho viac - možno viac akcie alebo dejových zvratov, ktoré by príbeh oživili. 

 

   No čo musím autorke nechať je to, že so slovami jej to vážne ide. Príbehy má skvelo napísané a jej štýl písania sa skvelo, priam až sám číta. Nie sú tam žiadne hluché miesta, či množstvo opisov, ktoré by len dej spomaľovali. Dokonca pri tejto knihe by som povedala, že som mala až pocit, že som knihu nejak rýchlo prečítalo ako keby to skôr bola poviedka a nie román. Dej sa posúva vpred prostredníctvom skvelých dialógov, ktoré sú doplnené potrebným množstvom opisu. A za mňa najlepšia vec je tá, že príbeh je písaný v tretej osobe a poskytuje nám pohľad na obe hlavné postavy. Vďaka za to!

    Ako som už vyššie spomenula mala som pocit, že som príbeh prečítala nejak rýchlo ako keby to bola poviedka a nie román. No môže za to ešte jedna vec a nie len to, že bol príbeh skvelo napísaný. Tento dojem vo mne vzbudzovala aj absencia vedľajších postáv alebo aj komplikovanejší dej. Stále som mala pocit, že sa tam deväťdesiat percent príbehu objavujú len naši hlavní hrdinovia a sem sem tam sa na pozadí na pár vzácnych chvíľ objaví nejaká vedľajšia postava. No tá, ako sa rýchlo objavila, tak rovnako rýchlo, ak aj nie rýchlejšie, zmizla. 

    Čo sa týka hlavných hrdinov, tak medzi tými to iskrilo už od ich prvého stretnutia, kedy nemali ani jeden potuchy kto vlastne sú.  David Ellsworth sa po návrate z bojiska dozvie, že sa stal 29. grófom z Elwoodu. Avšak pre neho to je niečo nové, niečo na čo vôbec nebol pripravený. Vôbec netuší ako sa má v spoločnosti správať a, bohužiaľ, je to aj patrične vidieť, pretože už sa párkrát v spoločnosti zosmiešnil. Je to pre neho niečo nové, niečo v čom nevie chodiť a preto to je pre neho stresujúce. A to je aj dôvod, prečo sa z jednej spoločenskej udalosti nenápadne vykradne von, aby si chvíľu užil kľud a nemusel rozmýšľať čo smie a čo nie. No na terase nie je sám. Nachádza sa tam lady Annabelle, ktorá má pre zmenu po krk nežiadúcej spoločnosti jednotlivých nápadníkov, ktorí ju prenasledujú na každom kroku a pritom ona sama o sobáš nemá záujem, aj keď už má dvadsaťtri rokov. Aj práve preto, že ju všade prenasledujú nápadníci, obviní Dávida, že ju špehuje a prenasleduje, len aby ju skompromitoval alebo aspoň ukradol nejeden bozk. Ten však obvinenie razantne odmieta a vyhlási, že o ňu nemá absolútne žiaden záujem. 

    Davida čaká nemilý šok, keď zistí, že lady Annabelle je budúca švagriná jeho sestry a práve ona mu má pomôcť s Davidovým začlenením do spoločnosti prostredníctvom lekcií etikety. Počas lekcií etikety sta neprehlbujú len Davidove novo nadobudnuté znalosti, ale aj vzájomná príťažlivosť medzi postavami. Tá je sprevádzaná so žiarlivosťou, keď David dvorí dámam, ktoré mu samotná Annabelle vybrala a naopak, keď David vidí Annabelle s jej novým nápadníkom. Samozrejme aby nebolo také rýchle tak ani jeden si nechce priznať čo k tomu druhému cítia a dokonca keď k tomu konečne príde, tak Annabelle sa pre mňa zachovala iracionálne. Dokonca odmietla Davidovu žiadosť o ruku. No za všetko môžu jej strašiaky z minulosti. Tým sa mohla podľa mňa autorka o čosi viac povenovať, prehĺbiť ich a viac spomenúť v deji a potom by správanie Annabelle nevyznelo tak neopodstatnene. 

    No napriek všetkému, čo mi mierne v príbehu prekážalo stále si myslím, že to bol veľmi milý príbeh s perfektným hlavným hrdinom a s uspokojivou hlavnou hrdinkou, s ktorou som sa síce nestotožnila, no na druhej strane mi vôbec neprekážala. Bolo veľmi príjemné sledovať ich cesty životom, ktoré sa postupne ale isto preplietali až sa spojili v jednu.

@natlenhart