RECENZIA: Sebastian Fitzek - Pozvánka

Žáner: psychotriler

Vydavateľstvo: Tatran

Počet strán: 312
Väzba: pevná väzba s oriezkou

Anotácia:

Pozvánka: Beda tomu, kto ju prijme.
Marla Lindbergová sa už nevie dočkať predĺženého víkendu v Alpách, kde prijala pozvánku na stretávku zo školy. Krátko po príchode si však uvedomí, že len jedna vec je smrteľnejšia, ako opustiť odľahlý horský hotel – zostať v ňom.
Marline dávne spomienky na zvláštny odkaz, ktorý ju vylákal do starej nepoužívanej pôrodnice, sú krištáľovo čisté. Na postavu, ktorá sa ju pokúsila zabiť. Na zvláštny pískavý kašeľ psychopata počas boja na život a na smrť. Po rokoch psychoterapie sa však dozvedá, že sa nič z toho nestalo a všetko sú iba falošné spomienky.
Marla je inteligentná mladá žena a má pozoruhodné vlastnosti, všetko si pamätá a všíma si podrobnosti, ktoré ostatným väčšinou uniknú. Keď sa ako-tak dá do poriadku, začne pracovať ako externistka pre Spolkový kriminálny úrad. Je to však pre ňu veľká psychická záťaž – analyzuje filmy a fotografie v najhlbších stokách internetu, aby pomohla nájsť zneužívané a týrané deti a zachrániť ich.
Keď dostane pozvánku na školskú stretávku v Alpách, dúfa, že si bude môcť zaspomínať s bývalými spolužiakmi. Keď však dorazí do zasneženého horského hotela, všetky izby sú už obsadené. Na jedálenskom stole leží použitý riad, v kozube plápolá oheň, ale nikto tam nie je. Marla začne hľadať ostatných. A potom to počuje znova. Vonku v ľadovej tme niekto pískavo kašle…

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Dostať Pozvánku od Fitzeka a neprijať ju? To by bol hriech! 

Nemôže sa stať, aby mi ušla novinka z pera tohto autora. Musím sa ale priznať, že posledné autorove knihy na mňa moc nezapôsobili a začínala som mať dojem, že som sa Fitzeka už presýtila, pretože som dokázala isté veci už aj predvídať a pri veľkolepých odhaleniach som skôr sklamane krútila hlavou.

Pozvánku som si išla prečítať ako povinnú jazdu a nakoniec som z nej spadla na zadok. 

Maria dostáva pozvánku na stretnutie spolužiakov na Chate v hmle. S pochybnosťami ale predsa pozvanie prijíma a berie to ako možnosť vyrovnať sa s nehodou a udalosťami, ktoré sa jej počas školských čias udiali. Znie to ako dobrý nápad, no narýchlo opustená chata vo vysokohorskom prostredí, kde sa blíži fujavica, čudné odkazy - to už je trošku priveľa. Stretnutie s bývalými spolužiakmi nakoniec tiež nedopadne podľa predstáv. 

Začítať sa do príbehu ani tentokrát nebolo obtiažne. Nejasné prvé kapitoly s rôznymi náznakmi a čudnými udalosťami, ktoré lákajú na spletitý príbeh sú jednoducho autorovým dobrým know-how. Zase raz nebolo ľaké uhádnuť, ktorým smerom sa autor vyberie a čo bude pravým zmyslom jednotlivých situácií. Užívala som si, ako Fitzek prepája jednotlivé dejové linky a vytvára z nich príbeh, ktorý je do detailov premyslený a nepredvídateľný. Pri Pozvánke som sa absolútne nechytala a nemala som ani len odvahu si tipnúť, čo sa z toho všetkého vyvinie. Záver ma na plnej čiare odrovnal a mala som potrebu neustále premýšľať nad tým, čo som to práve dočítala. 

Môžem povedať, že pri Pozvánke ma v prvom rade zaujala hlavná hrdinka Maria, konkrétne jej neobyčajné zamestnanie. Sledovať a analyzovať videá zachytávajúce vraždy či iné zavrhnutiahodné skutky vyvoláva zimomriavky a aj u hlavnej hrdinky si to vyberá svoju daň - psychická záťaž vie byť neúnosná. Postupom času som si Mariu skutočne obľúbila a získala si moje sympatie. Ako dieťa si zažila hrôzy a pritom vyrástla v ženu, ktorá chce poriadne žiť a snaží sa so všetkým vyrovnať a popri boji so svojimi démnmi sa snaží zachrániť iných. 

Pri vedľajších postavách som mala rada to tajomno, pretože nebolo jasné, čo od koho možno očakávať. Moja neistota ma do deja stále viac a viac vťahovala a robila ho pre mňa neuveriteľne pútavým. 

Pozvánka bola po dlhej dobe opäť knihou, ktorá nakopla moje Fitzekovské nadšenie. 

@terezickka