RECENZIA: Henry Oster, Dexter Ford - Koniar z Auschwitzu

Žáner: vojnová beletria, skutočný príbeh

Vydavateľstvo: Tatran

Počet strán: 288
Väzba: pevná väzba

Anotácia:

V najtemnejšej chvíli dejín našlo jedno dieťa odvahu a silu prežiť nepredstaviteľné. Toto je Henryho skutočný príbeh.
Keď sa v roku 1933 Adolf Hitler dostal k moci, Henry Oster mal len päť rokov. Bol jedným z 2 011 Židov, ktorých Gestapo odvlieklo z ich domova a deportovalo z Kolína, a jedným z 23 ľudí z tejto skupiny, ktorí prežili pobyt v koncentračnom tábore.
Napriek hladu, neľudským podmienkam a hrdlačeniu pri koňoch sa Henrymu podarilo nájsť vnútornú silu a vôľu žiť. Nezlomil ho ani brutálny pochod smrti zamrznutou poľskou krajinou do koncentračného tábora Buchenwald, kam Nemci nahnali väzňov pred blížiacou sa ruskou armádou.
Srdcervúci a inšpiratívny skutočný príbeh o odvážnom chlapcovi, ktorý prišiel o všetko a napriek tomu prežil.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Príbehy z obdobia druhej svetovej vojny sa ku mne dostávajú pomenej. Nie je to o tom, že by som sa im vyhýbala a nezaujímali ma. Ich čítanie ma však neraz donúti sa zamyslieť nad všetkým zlom, ktoré drieme vo svete. Druhá svetová vojna bola ukážkou ľudského zla, ktoré si dodnes nedokážem vysvetliť a už vôbec nie ho pochopiť. 

Každý rok si však vo svojom čítaní nájdem miesto aspoň pre jeden takýto príbeh, pretože by sme na tieto udalosti nemali zabúdať. 

Koniar z Auschwitzu je skutočný príbeh Henryho Ostera. Henry mal v začiatkoch vlády Hitlera len 5 rokov a pribúdajúcimi rokmi sledoval a na svojej koži zažíval všetky hrôzy, ktoré si pre Židov tento vladár pripravil. Každý z nás pozná všetky tie zverstvá, ktoré boli páchané na skupinách režimom nežiadaných osôb, takže nie je potrebné ich rozoberať. 

Príbeh Henryho Ostera je tak ako všetky tieto príbehy dychberúci a emočne silný. Sledovať prostredníctvom riadkov malého chlapca vyrastať v takomto svete je skutočne ťažké a prináša mnoho náročných chvíľ, pri ktorých čitateľovi neraz vhŕknu slzy do očí. Henry prežil mnoho presunov a vďaka tomu, že ovládal nemecký jazyk mal občas menšie šťastie v tomto veľkom nešťastí. Henryho cieľom bolo udržať sa pri živote a nikdy nebol presvedčený o svojom prežití. Keď čítam jeho životný príbeh, vidím v ňom obrovskú duševnú silu, ktorú možno ani on sám vtedy nevnímal.

Je tragické koľko obetí si vojna vyžiadala. Medzi tieto obete sa stále radia aj prežívší, ktorí síce mali to šťastie, že prežili, no nikdy nazabudli. A zabúdať by sme nemali ani my! 

@terezickka