RECENZIA: Tom Mead - Vražedné koleso

Žáner: detektívka
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Séria: Joseph Spector

Diel: #2
Počet strán: 296
Väzba: tvrdá väzba

Anotácia:

Londýn 1938. V celom meste vyvolá rozruch prípad podivuhodnej vraždy: ktosi zastrelil muža na vrchole ruského kolesa. V kabíne s ním bola iba jeho manželka, tá však trvá na svojej nevine. Senzácie sa chytí bulvárna tlač a ponúkne odmenu tomu, kto tento prípad vyrieši ako prvý.

Objasniť záhadnú vraždu v lunaparku sa usiluje aj mladý ambiciózny, no trochu naivný právnik a amatérsky kúzelník Edmund Ibbs, ktorý zastupuje obvinenú vdovu. Nechtiac sa však zapletie do pavučiny klamstiev a zločinných konšpirácií a čoskoro sa stane hlavným podozrivým z ďalších dvoch bizarných vrážd, ku ktorým dôjde v divadle Granátovník. Najprv sa na javisku počas vystúpenia slávneho iluzionistu z ničoho nič objaví mŕtvola, druhú obeť nájdu krátko nato v zákulisí - zastrelenú v zamknutej šatni.

Edmund sa iba ocitol v nesprávny čas na nesprávnom mieste, no inšpektor Flint zo Scotland Yardu je presvedčený o jeho vine. A tak sa jedinou nádejou mladého muža stáva kúzelník na dôchodku Joseph Spector, ktorý sa našťastie nachádzal v divadle, keď tam došlo k vraždám. Spector má výnimočný talent riešiť nevysvetliteľné záhady, postačia však jeho deduktívne schopnosti na rozlúsknutie tejto neuveriteľne zamotanej série vrážd?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR.

Pokračovaniu Vyšetrovania Josepha Spectora som sa potešila. Už Smrť a kúzelník

bola pre mňa milým prekvapením.

    Vo Vražednom kolese je ihneď niekoľko záhad. Všetko odštartuje zvláštne úmrtie na

ruskom kolese, neskôr nájdeme mŕtvolu na divadelnom kúzelníckom predstavení

a týmto sa dej ešte len rozbieha. Pri Vražednom koleso bolo skvelé, s akou

ľahkosťou sa doň dalo začítať. V jednoduchosti je krása a toho sa 

    Tom Mead rozhodne drží – krátke vety, podstatné fakty a minimum knižnej vaty.

Jednotlivé udalosti mi síce spočiatku narobili poriadny zmätok v hlave, ale od istého

momentu sa začali spájať dieliky a obraz sa začal rozostrovať. Či až natoľko, aby

bolo možné rozlúsknuť páchateľov, to už najskôr závisí od vyšetrovateľských

schopností toho, kto knihu číta. Akonáhle autor odkryje všetky karty, na základe

ktorých možno odhaliť páchateľa, dáva ešte čitateľom priestor na vlastné závery a to

upozornením pred vyvrcholením. Vyvrcholenie som síce zhltla raz dva, no premýšľať

som nad ním musela ešte niekoľko minút, pretože je tam nad čím premýšľať.

    V príbehu vystupuje veľké množstvo postáv, takže aj z nich som bola miestami

zmätená. Čím viac som ale z knihy prečítala, tým lepšie som si utriedila ich miesto

v deji. Nemožno pri nich hovoriť o nejakej hlbšej prepracovanosti, no príbeh si to

popravde ani nevyžaduje, takže im stačí tých niekoľko charakterových čŕt, ktorými

disponujú. Medzi hlavnými postavami to funguje a ich spoločné vyšetrovanie je tak

pútavé, dramatické a miestami dokonca úsmevné.

@terezickka