Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 440
Väzba: pevná väzba s prebalom
Anotácia:
Viedeň 1894:
Hrobára Augustina Rothmayera požiada inšpektor Leopold von Herzfeldt o nezvyčajnú láskavosť. Čudák z hlavného viedenského cintorína, ktorý sa vyzná vo všetkých podobách smrti, mu má porozprávať o konzervovaní zosnulých. Leopold totiž dostal nový prípad. Vo Viedenskom umeleckohistorickom múzeu sa našiel sarkofág s mŕtvolou, no nejde o múmiu starú tisíce rokov. Mŕtvym je známy profesor egyptológie, ktorého telo niekto zabalzamoval podľa starovekého rituálu len nedávno. Okamžite sa objavia špekulácie, že sa stal obeťou starobylej kliatby. Rothmayer ani von Herzfeldt však neveria v nijaké nadprirodzené vysvetlenie. Sú presvedčení, že šlo o vraždu.
Hrobára Augustina Rothmayera požiada inšpektor Leopold von Herzfeldt o nezvyčajnú láskavosť. Čudák z hlavného viedenského cintorína, ktorý sa vyzná vo všetkých podobách smrti, mu má porozprávať o konzervovaní zosnulých. Leopold totiž dostal nový prípad. Vo Viedenskom umeleckohistorickom múzeu sa našiel sarkofág s mŕtvolou, no nejde o múmiu starú tisíce rokov. Mŕtvym je známy profesor egyptológie, ktorého telo niekto zabalzamoval podľa starovekého rituálu len nedávno. Okamžite sa objavia špekulácie, že sa stal obeťou starobylej kliatby. Rothmayer ani von Herzfeldt však neveria v nijaké nadprirodzené vysvetlenie. Sú presvedčení, že šlo o vraždu.
Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Ešte doteraz si pamätám ako milo ma prekvapila kniha Hrobárov almanach. Pokračovanie som si teda rozhodne nemohla nechať ujsť a som rada, že ani pri Hrobárovi a dievčine neprišlo sklamanie.
V knihe sa stretávame s postavami, ktoré sú nám známe a ktoré sme mali možnosť spoznať v Hrobárovom almanachu. Objavuje sa nová záhada a podivuhodné úmrtia, ktoré treba vyriešiť. A kto iný by sa do toho púšťal ak nie Leopold von Herzdeldt, ktorého cesty sa opäť skrížia s čudným hrobárom Augustinom Rothmayerom.
Ak máte radi detektívky odohrávajúce sa v minulosti, kedy ešte neexistovala moderná kriminalistika, tak toto bude vaša voľba. V Hrobárovi a dievčine je radosťou sledovať, ako sa postavy púšťajú do vyšetrovania a aké obmedzené sú ich možnosti pátrania či skúmania dôkazov. Práve postava Leopolda sa snaží do vyšetrovania priniesť moderné prvky, no tie nevyvolávajú v profesionálnych radoch veľkú dôveru. Čo na tejto knihe pohltí najviac je podľa mňa jej atmosféra. Človek si dokáže na základe autorových opisov do detailov predstaviť prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva. V spojitosti s vraždami sa mi v mysli vynáralo ponuré mesto, v ktorom vládne chudoba a ako päsť na oko pôsobia koče bohatej smotánky.
Príbeh tvoria viaceré zápletky, ktoré nie sú vôbec prvoplánové. Každá z nich je zvládnutá do detailov a vo finálnom odhalení poskytujú plnohodnotný zážitok. To ako autor prepája jednotlivé dieliky skladačky a mätie čitateľa som si zamilovala. Isté situácie som si dlhšiu dobu nevedela spojiť, no je pravdou že ku koncu sa isté veci zase stali predvídateľnými. Nepokazili však celkový dojem, pretože ich prevedenie bolo pútavé a ponúkalo dokonalé objasnenie.
Postavy so svojimi charaktermi zapadajú do deja a niekedy vyvolávajú mnohé nezrovnalosti, ktoré ich robia ešte o to viac pútavými. Taký hrobár Augustín je skutočne podivuhodnou postavou, ktorá príbehu dodáva správnu atmosféru a zaujímavé prvky. Je ale pravdou, že niektoré postavy tu skôr hrajú druhé husle a ich prevedenia akoby v istých momentoch naozaj stagnovalo. Napríklad postava Julie sa pre mňa stala miestami až zbytočnou a jej romantická linka s Leom pôsobila rovnako. Nadbytočná romantická zápletka, ktorá z môjho hľadiska nemala hlbší zmysel a vôbec neupútala ani moju pozornosť.
Oliver Pötzsch je nápaditý a jeho miestami zvrátené a originálne vraždy či okolnosti úmrtí vedia zaujať.
@terezickka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)