RECENZIA: Adalyn Grace - Belladonna

Žáner: YA, fantasy

Vydavateľstvo: Ikar

Séria: Belladonna

Diel: #1

Počet strán: 376
Väzba: paperback

Anotácia:

Devätnásťročná Signa nie je obyčajné dievča. Ešte ako dieťa osirela, vidí duchov a rozpráva sa so smrťou. Vychovávali ju viacerí tútori, no všetci sa viac zaujímali o bohatstvo, ktoré má zdediť, než o jej dobro. A všetci zomreli záhadne a priskoro. Signinými poslednými žijúcimi príbuznými sú Hawthornovci, výstredná rodina obývajúca sídlo Thorn Grove. Hoci je jej nový domov veľkolepý, obklopuje ho pochmúrnosť. Otec rodiny zaháňa zármutok za zosnulou manželkou na divokých večierkoch, kým jeho dcéra trpí záhadnou chorobou a syn sa snaží napraviť pošramotenú rodinnú povesť. Vtedy sa Signe zjaví zo záhrobia ich matka a tvrdí, že ju otrávili. Uvedomí si, že rodine hrozí veľké nebezpečenstvo a že vraha vypátra len vtedy, ak spojí sily so smrťou. Signa nesmie dovoliť, aby jej osobná kliatba opäť niekoho pripravila o život. No zväzok so smrťou má takú silnú moc, o akej sa jej ani len nesnívalo.
A ona jej nedokáže odolať.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. 

Nevyhradzujem si pri knihách obdobia, v ktorých ich chcem čítať. Pri Belladonne som ale urobila výnimku a veru nemohla som urobiť lepšie. Jeseň dodala knihe tú správnu atmosféru. 

    Hlavná hrdinka Signa vidí duchov a spoločnosť jej neraz robí samotná Smrť. Signa si zo Smrti urobila úhlavného nepriateľa, no časom prichádza na to, že ich mnohé spája a predsa len takéto spojenectvo môže byť na osoh. Treba totiž vypátrať vraha svojej príbeznej a zistiť, kto stojí za všetkými pochmúrnymi udalosťami odohrávajúcimi sa na sídle Thorn Grove. 

    Belladonna dokáže vtiahnuť do deja už od prvých kapitol a to vďaka viacerým faktorom. Autorkin štýl písania je pomerne jednoduchý, čím sa kniha ľahko číta a tým aj rýchlejšie napreduje. V dejovej linke sa dostávame na rôzne miesta, pribúdajú nové postavy a s tým aj rôzne tajomstvá či záhadnosti. Príbeh tak svižne ubieha a nevytvárajú sa v ňom hluché miesta. 

    Hlavná hrdinka už začiatku ukazuje, že nie je len tak obyčajnou postavou, ale že si zaslúži pozornosť a jej schopnosti toho môžu veľa ponúknuť. Jej odhodlanie a snaha boli naozaj sympatické a taktiež aj to, že dokázala uznať svoje prešlapy a poučiť sa z nich. Teda až na tých chlapcov, s ktorými si akosi nevedela dať rady a neustále prelietala z jedného na druhého, čo miestami bolo otravné a niekedy to pôsobilo až nasilu. 

    Najviac pútavým prvkom sa pre mňa v knihe stala postava Smrti. Tajuplnosť, ktorá sa okolo nej držala dodávala príbehu čarovne temnú atmosféru, ktorá dokonale sedela s dejovou linkou i ostatnými postavami. Osobne som si ju zamilovala, nakoľko cez ňu autorka opísala krásne myšlienky spojené so svetom mŕtvych a zároveň poukázala aj na jej osamelosť. Autorka vytvorila Smrť, s ktorou som vedela súcitiť a to aj preto, pretože jej dala ľudskú tvár. 

Vzťah Signy a Smrti poháňal moju zvedavosť a to niekedy až tak, že túžbu odhaliť vraha som  odstavila na vedľajšiu koľaj. 

Že je kniha pútavá nie je zásluhou iba hlavných postáv. I tie vedľajšie majú čo ponúknuť. Síce nie sú spracované do najmenších detailov a ich vystupovanie je niekedy poňaté povrchne, no aj napriek tomu je ich miesto v príbehu opodstatnené. 

    Záhadné sídlo Thorn Grove obostiera pochmúrna atmosféra a vyšetrovanie hlavnej hrdinky dokázalo udržať moju pozornosť až do úplneho finále. Príbeh sa neustále zamotáva a malé posuny vo vyšetrovaní umožňovali vytvárať si vlastné závery a tipy. Autorka má v talóne niekoľko menších i väčších prekvapení, ktorých odhalenie je správne načasované. 

Záverečné vety navňaďujú na ďalšie pokračovanie a ja sa ho už teraz neviem dočkať. 

@terezickka