RECENZIA: Sebastian Fitzek - Mimika

Žáner: triler/krimi
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran

Počet strán: 296
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia:

Stačí jej drobný zášklb v kútiku úst, nepatrná zmena v zreničke, aby prečítala myšlienky obvineného. Hannah Herbstová je najskúsenejšia odborníčka na mimickú rezonanciu, ktorá sa špecializuje na tajné signály ľudského tela. Ako policajná poradkyňa už pomohla usvedčiť množstvo násilných zločincov.
Hannah stojí pred ťažkou úlohou – musí rýchlo analyzovať video, v ktorom sa priznáva, že vyvraždila svoju rodinu. Video natočila pred operáciou, lebo vedela, že anestetiká u nej vyvolajú dočasnú stratu pamäti. Netuší, prečo sa k vražde priznala, ale chce zistiť pravdu. Krok za krokom odhaľuje celý rozsah katastrofy a získané poznatky konfrontuje so svojimi spomienkami, ktoré sa jej postupne vynárajú z vracajúcej sa pamäti. Z priateľa sa vykľuje nepriateľ, ale u Fitzeka nikdy netušíme, ako je to v skutočnosti.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Vždy keď má výjsť nový Fitzek, som plná očakávania. Inak to nebolo ani v prípade Mimiky, ktorá ešte získala aj neobyčajnú obálku. 

Sebastian Fitzek vie pri každej novinke niečím zaujať. Prináša originálne námety a častokrát sa inšpiruje neobyčajnými odbormi. Ako hovorí už samotný názov, v tomto prípade ide o mimiku.

  

Hannah je odborníčkou na mimickú rezonanciu, čiže vie rozlúštiť nepatrné signály, ktoré ľudia často i nevedomky vydávajú. Jej slabinou sú anestetiká, po ktorých stráca dočasne pamäť. Preto sa ešte pred operáciou priznáva ku vražde svojej rodiny. So stratenou pamäťou, s políciou v pätách a s presvedčením, že vraždu nespáchala, sa snaží neskôr rozlúštiť svoje priznanie a dostáva sa pritom do nezávideniahodných situácií.

Pri Fitzekových dielach sa mi páči, že si problematiku naštuduje a informácie získava od odborníkov. Tým pádom sú jeho príbehy uveriteľné a postavené na reálnych postupoch či faktoch, čím sa čitateľovi dokážu viac dostať pod kožu. A ako to býva pri Fitzekovi zvykom, ani v Mimike nemáte poňatia, akým smerom sa príbeh vydá a ktoré z postáv budú tie dôveryhodné a ktoré naopak zase nie. 

Krátke kapitoly stupňujú zvedavosť a od istého momentu aj napätie. Atmosféra v Mimike je vycibrená do detailov a nedovolí vám knihu odložiť. Neustále náznaky, nové zistenia a zvláštne udalosti vás držia v strehu. Nenechajte sa zlákať úspechom, ak si počas čítania budete myslieť, že už čosi tušíte, pretože autor vám na následujúcich stránkach vždy dokáže, že sa mýlite.

V Mimike vystupuje široká škála postáv, no ani pri jednej nebudete mať pocit, že ju poznáte. Autor sa pri postavách s čitateľom zahráva. Ich charaktery závisia od uhľa pohľadu a sú zahmlené takmer až do finále. Až v závere môžete sledovať ich skutočnú tvár a to považujem za jednu z mnohých autorových kvalít.

Od začiatku som nikomu nedôverovala, pretože mi každá jedna z postáv pripadala divná a podozrivá. V odhadovaní páchateľa som mala ihneď niekoľko tipov a motívov no a jeden z nich sa nakoniec ukázal ako ten správny. Prvýkrát sa mi asi podarilo odhadnúť zločinca v knihách tohto autora, no napriek tomu mi to ale že vôbec neskazilo celkový dojem. Jeho odhalenie a objasnenie motívu bolo aj tak nadmieru zaujímavé a pohlcujúce. 

Mimika je mrazivý triler v ktorom veľkú rolu zohráva aj psychológia. Jednotlivé časti príbehu do seba krásne zapadajú a prinášajú napäté čítanie, ktoré vrcholí dychberúcimi odhaleniami. 

P.S.: Počkajte si na toho ⛄, ten vás dostane!

@terezickka