RECENZIA: Elodie Harper - Vlčí brloh

Žáner: historický román
Vydavateľstvo: Ikar 

Séria: The Wolf Den

Diel: #1
Počet strán: 440
Väzba: pevná väzba

Anotácia:

Amara bola milované dieťa, otcova smrť však uvrhla celú rodinu do biedy a spečatila Amarin osud. Matka ju predala a dievča skončilo ako otrokyňa v neslávne známom vykričanom dome v Pompejach. Jej pánom sa stáva človek, ktorého z duše nenávidí. Hoci je vzdelaná, inteligentná a vynaliezavá, vo Vlčom brlohu sa od nej očakáva len to, aby vo všetkom vyhovela zákazníkom. Ona sa však nechce dať zlomiť. So svojimi sestrami, vlčicami z Brlohu, sa navzájom podporujú a delia o radosti, strasti či sny. Ulice Pompejí pulzujú životom plným nekonečného množstva príležitostí a Amara zisťuje, že aj ten najposlednejší otrok môže zmeniť svoj osud. V starovekom meste má však všetko svoju cenu. A Amara netuší, koľko za slobodu zaplatí ona.

Vlčí brloh patrí svojim námetom medzi najoriginálnejšie knihy, ktoré som kedy čítala. Príbeh odohrávajúci sa v nevestinci v Pompejach, ktorým nás sprevádza otrokyňa Amara je plný rôznorodých emócií a odhaľuje nám neľahký život ženských spoločníčok a ich potupné postavenie v spoločnosti. 

Vlčí brloh je jedným z mnohých nevestincov nachádzajúcich sa v Pompejach. Je domovom viacerých utrápených duší medzi ktoré patrí aj naša hlavná postava Amara, ktorú do otroctva predala vlastná matka. Amara, tak ako mnohé iné, svoje postavenie prijala, no určite sa s ním nezmierila. Vo svojich myšlienkach neustále premýšľa nad spôsobom svojho oslobodenia a  inteligencia s malou mierou prefíkanosti jej dopomáhajú k tomu, aby svoj cieľ dosiahla.  

Keď som sa do Vlčieho brlohu púšťala, nemala som tak úplne predstavu, čo môžem očakávať. Na moje prekvapenie som sa do príbehu ihneď začítala a stránky mi ubiehali naozaj rýchlo. Príbeh ma zaujal hlavne svojim netradičným prostredím a lákalo ma odhaľovať osudy jednotlivých postáv. Knihu síce tvorí veľa opisov, no povedala by som, že ich množstvo je vyvážené dostatočným množstvom dialógov. A aj keď nie som zástanca opisov, pri Vlčom brlohu mi jednotlivé opisy akosi k deju sedeli a neboli pre mňa rušivým prvkom. Perfektne dopĺňajú atmosféru a podtrhávajú dôležitosť niektorých faktov. 

Dej sa člení na niekoľko častí a dalo by sa povedať, že každá táto časť dejovú linku posúva vpred, čím sa Amara približuje ku svojmu cieľu a neraz zdoláva prekážky, ktoré jej život pripravil. 

Obsahovo síce kniha nie je hodná 440 strán, no nemôžem povedať, že by som sa počas čítania nudila. Príbeh dokáže pohltiť a aj obyčajné každodenné situácie postáv vedia zaujať. Pravdou ale je, že prvá polovica až trištvrtina príbehu udržovala moju pozornosť viac ako záver. Niekoľko posledných kapitol bolo pre mňa už menej zaujímavých, nakoľko bolo úplne jasné, čo sa nakoniec udeje, no tá cesta k tomu už bola pre mňa príliš zbytočne natiahnutá. Moju upadnutú pozornosť si sčasti získali záverečné udalosti, ktoré dej spestrili napätím a menšou akciou. Záverečná dráma síce nepriniesla prevratné šokujúce udalosti, ktoré by sa nedali predvídať, no aspoň očakávaným udalostiam priniesla spestrenie.

Vo Vlčom brlohu vystupuje väčšie množstvo postáv a každá dokáže čitateľovi odhaliť svoj charakter. Väčšinu tvoria otrokyne, ktoré ukrývajú rôzne príbehy a zároveň ukazujú rôzne spôsoby, akým sa dievčatá so svojim životom pasujú. Niektoré zostali zlomené a odovzdané, iné zase živia svojho bojovného ducha. Ich príbehmi sa autorka dotýka čitateľových emócií.

Amara ako hlavná postava preukazuje veľkú silu. Život ju dostáva do neľahkých situácií, kedy si musí vybrať či uprednostní svoje túžby alebo sa ich vzdá a naplní svoju slobodu. Mať všetko nie je možné.  

Bavilo ma sledovať vzťah s jej pánom Félixom. Félix nie je kladná postava a nenazvali by ste ho ani sympatickým. Je to surovec a sebec. No medzi ním a Amarou to niekedy až iskrí a ich vzájomná chémia je síce nepochopiteľná vzhľadom na ich postavenia a charaktery, no zaujímavá. Autorka vás týmto postaví do zvláštnej situácie, pretože Félix je tyran, ktorému by ste svoje srdce asi nikdy nevenovali, no zároveň jeho pôsobenie s Amarou vyvoláva miestami až túžbu po romantike, čo je fakt mätúce. Týmto si ma autorka tiež dokázala získať. 

Vlčí brloh je vizuálne nádherný a ponúka aj pútavý príbeh. Je síce jednoduchší, ale za to originálny svojimi postavami a celkovou myšlienkou. 

@terezickka