Vydavateľstvo: Tatran
Počet strán: 416
Väzba: pevná s prebalom
Anotácia:
Piati šli do lesa, vrátili sa iba štyria. Pyšní rodičia Andy a Laura dovolia synovi ísť s priateľmi osláviť úspešné skúšky. Netušia, že zakrátko prežijú nočnú moru každého rodiča. Connor nedodrží stanovenú večierku. Čo je však horšie, niečo skrýva, klame a jeho lži nezvratne zmenia život piatim rodinám. Priznať však pravdu by znamenalo prísť o všetko.
Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.
Do polnoci doma ma nalákala svojou anotáciou, ktorá naznačuje príbeh plný tajomstiev, napätia a určite prekvapivých rozuzlení.
Príbeh začína v nočných hodinách a v pomerne kľudnej atmosfére. Všetko zmení nadchádzajúce ráno, ktoré odštartuje sériu zvláštnych udalostí, zmiznutí a prebdených nocí.
Začítať sa do príbehu je skutočne jednoduché a ide to samo. Autor zvolil chytľavý štýl písania, pri ktorom sa venuje hlavne dialógom a aj vďaka tomu dej zväčša plynulo napreduje, aspoň teda v prvej polovici. Už po niekoľkých stranách príbeh naberá tempo a miestami sa v knihe odohráva rýchly kolotoč udalostí. To čo platí na jednej strane, už nemusí platiť na ďalšej. Udalosti sprevádza napätie a stále sa objavujú nové a nové nejasnosti. Ja osobne som jednotlivé zmeny v dejovej linke uvítala a čakala som na ďalšie zvraty, ktoré by mohli priniesť kopu prekvapení. Veľkou súčasťou deja je vyšetrovanie a to nielen polície, o vlastné zistenia sa usiluje aj rodina Connora.
Ako som vyššie spomenula, dej v prvej polovici napreduje plynulo. Od istého momentu ale naberá na monotónnosti či dokonca absurdnosti. Postupné vyšetrovanie polície má mnoho medzier a celkovo pôsobí zaujato a bez hlbších logických postupov. Autor sa rozhodol čitateľovi predostrieť len jedného podozrivého, na ktorého sa polícia upla. A aj keď mnohé poznatky či zistenia poukazovali aj na iné postavy, o tie polícia akoby nemala ani záujem a zostali bez povšimnutia. Priznám sa, že to ma pri čítaní iritovalo, nakoľko to príbeh uzamklo na jednom bode a nevytváralo to možnosť poriadneho špekulovania o tom, čo sa vlastne v skutočnosti mohlo udiať, pretože jednotlivé podozrenia sa síce objavili, ale rýchlo sa na ne aj zabudlo, respektíve neznamenali pre príbeh nič podstatné.
Ďalším kameňom úrazu sa pre mňa stali samotné postavy, ktoré boli priam až toxické. Prišlo mi úplne absurdné, že rodičia podozrivého dieťaťa pri prehľadávaní jeho izby uvažujú o tom, ako mu tým narušujú súkromie a ako im to nikdy neodpustí. Celkovo sa v príbehu neraz objavia situácie, kde rodičia ku Connorovi pristupujú s akousi prehnanou opatrnosťou. Akoby oprávnená otázka rodiča o tom, čo robilo dieťa v noci zmiznutia jednej z postáv bolo neodpustiteľným narušením jeho súkromia.
Ani ostatné postavy však nepreukázali veľkú mieru rozumnosti. Akoby ani nevedeli, o čo v skutočnosti ide. Ich konanie pôsobilo neuveriteľne a áno, opäť sa opakujem, ale absurdne.
Moje sympatie si v príbehu získala jedine Connorova mladšia sestra, ktorá bola malou intelektuálkou so zmyslom pre vyšetrovanie. Dalo by sa povedať, že má zo všetkých postáv najviac rozumu... viac ako vyšetrovatelia, čo je poľutovaniahodné.
Do polnoci doma v závere ale prináša niekoľko prekvapení či zvratov, ktoré príbeh opäť spestria. Na mňa nemali šokujúci účinok, nakoľko som podobné rozuzlenie udalostí z časti očakávala, ale vniesli do deja príjemnú zmenu a pomohli príbeh uzavrieť.
@terezickka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)