RECENZIA: Charles Martin - Dlhá cesta domov

Žáner: svetová beletria
Vydavateľstvo: Lindeni

Počet strán: 272
Väzba: pevná väzba s prebalom
Originálny názov: Long Way Home

Anotácia:

Hudobník a skladateľ Cooper O’Connor ako osemnásťročný oberie svojho otca o všetko a ujde do Nashville. Dúfa, že sa tam uživí ako gitarista. No jeho predpoklad sa čoskoro ukáže ako klamlivý. Päť rokov sa len tak potĺka, potom sa zaľúbi do Daley Crossovej, speváčky s anjelským hlasom. No keď si uvedomí, že Daley naozaj ľúbi, musí čeliť tragédii, ktorá ohrozí jeho život aj kariéru. Nemá kam ísť, tak sa napokon vráti domov do odľahlých coloradských hôr, kde hľadá odpovede o svojom otcovi a jeho viere.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem Panta Rhei. 

Cesta domov ma zaujala svojou anotáciou a rozhodne som od nej očakávala iba jednoduchý príbeh s niekoľkými komplikáciami. Preto som zostala milo prekvapená, keď som zistila, že sa toho v príbehu ukrýva oveľa viac a isté veci sú až nad rámec príbehu. 

Príbeh zachytáva tri obdobia v živote hlavnej postavy Coopera O'Connora. V prvom rade sa stretávame s jeho detskou verziou, ktorá udávala smer tomu, kým sa v dospelosti Cooper stal. Kto ho viedol k hudbe, aké mal detstvo, no a v mnohom ho ovplyvnil otec. Druhú časť príbehu tvorí tínedžerská verzia Coopera, ktorý podľahol myšlienke svojej dokonalosti a rozhodol sa presadiť v hudobnej sfére sám, bez zákazov svojho otca, čo v konečnom dôsledku bolo tvrdé obdobie. No a nakoniec je tu dospelý Cooper, so všetkými svojimi jazvami a poučeniami. 

Dlhá cesta domov je kniha, ktorá je skôr o myšlienkach a posolstvách ako o samotnom ľudskom príbehu, ktorý je ale taktiež pútavý a zaujímavý. Hlavným motívom príbehu je hudba a autor rozoberá jej rolu v živote ľudí. Ako vie byť hudba v živote dôležitá, čo pre niekoho môže znamenať. A predovšetkým sa mi páčila myšlienka vyjadrenia citov prostredníctvom hudby, pretože niekedy slová nie sú dostačujúce či ich dokonca niet ani potreba. A pre taktýchto ľudí môže strata hudby znamenať koniec sveta.

V tejto knihe je cítiť prvky náboženstva, je to naň z veľkej časti zamerané, no nie je to natoľko silné a nevyznieva to nútene. Aj keď ja osobne príbehy s touto tematikou nevyhľadávam, môžem úprimne povedať, že ma to v tomto prípade neiritovalo ani nevyrušovalo pri čítaní. Jednoducho to k tomuto konkrétnemu príbehu patrilo. Božský hlas, nadania, strážni anjeli či dokonca zvádzanie diabla. 

Skrz postavy a ich osudy sa autor snaží dávať dôraz na odpustenie, nevzdávanie sa, hriechy, poučenie sa, na očistu či na lásku v tej najčistejšej podobe. 

Odpustenie zohráva dôležitú úlohu vo vzťahu otca so synom, kde ani tie najhoršie skutky syna, otca naodradia od lásky a ochrany svojho dieťaťa. A to bola práve tá najkrajšia myšlienka, i keď v príbehu vyznievala mierne idealizovaná či skôr udalosti, za ktorých k tomu došlo, boli mierne pritiahnuté za vlasy.

Bolo zaujímavé sledovať Coopera ako ide za svojím snom a prichádza k zisteniam, že jeho otec mu vždy chcel iba dobre, aj napriek tomu, že jeho tínedžerskej verzii to pripadalo ako útlak. Veriť vo svoju dokonalost vie byť zaslepujúce. A tu autor vystihol aj problém dospievania. Deti neraz svojich rodičov berú ako utláčateľov, ktorí im všetko len zakazujú. No v skutočnosti robia presný opak. Snažia sa ich ochrániť pred pádmi, zlyhaniami a predovšetkým sklamaniami. 

Dlhá cesta domov je krásny príbeh o láske, odpustení a sebarealizácií. Sú v ňom ukryté emócie a viera v odpustenie a uzmierenie. 

Smiley