RECENZIA: Viktória Dominová - S úctou, Priateľ

Žáner: thriler
Vydavateľstvo: Naše vojsko
Počet strán: 317 strán
Väzba: pevná väzba s prebalom

Anotácia:
Andrea od života nečaká veľa. Za najdôležitejšiu považuje fľašu s alkoholom, vďaka ktorej nemusí čeliť démonom minulosti. Po zmiznutí dcéry jej skrachovalo manželstvo a zostala úplne sama. Polícia pátranie dávno ukončila, pretože chabé stopy nikam neviedli. To všetko sa však zmení, keď na nočnom stolíku jedného dňa nájde jednoduchý odkaz. Slová, ktoré osamote veľa neznamenajú, no vo vetách majú obrovskú silu. Neznámy, ktorý sa nepozorovane dostal k Andrei domov, jej napíše, že vie, čo sa stalo s jej jedinou dcérou a pomôže úbohej žene odhaliť pravdu. Andrea vsádza všetko a vydáva sa na nebezpečnú cestu za poznaním pravdy. Získa naspäť stratenú nádej a postaví sa opäť na nohy?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem autorke Viktórii Dominovej.

     Žánrovo je táto kniha úplne mimo toho, čo čítam. No keďže som od autorky čítala jej prvú sériu - Nepriatelia Urdisu, tak som neváhala ani minútu a dala som šancu aj tejto knihe aj napriek žánru. Ja osobne čítam skôr YA, romantické a fantasy. Dokonca u mňa v poličke sa nenachádza ani jedena kniha, ktorá by sa žánrovo radila ako thriler alebo krimi. Dokonca dokážem na prstoch jednej ruky zrátať, koľko kníh som z tohto žánru prečítala.

 Tým pádom to neviem až tak úplne porovnať s inými knihami tohto žánru a možno, niekto kto má z tohto žánru načítaných viacej kníh sa mu to bude zdať slabé a možno nie. Vážne to neviem porovnať. 

     Keby som to zhrnula komplexne, bez toho aby som sa zamerala na niektoré veci, ktoré ma trošku miatli alebo prekážali, tak musím povedať, že kniha ma zaujala a prečítala som ju za pár dní bez toho, aby som sa musela do čítania nútiť.

    Príbeh je napísaný veľmi pútavo a aj keď som mala miestami pocit, že niektoré veci mohli byť o čosi kratšie opísané, neprekážalo mi to až tak, že by mi skazili pôžitok s čítania. Všetky kapitoly boli napísané v tretej osobe a zameriavali sa na udalosti, ktoré súviseli s viacerými postavami čo som ja veľmi ocenila, pretože takto som mala ucelený pohľad na všetky dôležité udalosti a nie len na udalosti, ktoré by súviseli len s Andreou, keby bol príbeh písaný v prvej osobe z jej pohľadu. Takto máme možnosť čítať aj o Marcelovi a Terezke. Priznám sa, že prvé kapitoly boli pre mňa trochu mätúce, kým som sa v tom celom zorientovala a upratala si jednotlivé postavy a vzťahy medzi nimi. Aj keď je kľúčovou postavou Andrea, tak ma asi viac zaujal práve Terezkin život. Ale k tomu sa ešte vrátim.

     Hlavná hrdinka Andrea už akosi od života nečaká veľa. Jej šťastie zmizlo v momente ako sa stratila jej osem ročná dcérka Nina, ktorú mala so svojím manželom Marcelom. Ten sa cez to akosi preniesol a smútok potlačil do úzadia a založil si novú rodinu s Emou a majú spolu malého synčeka. A Andrea medzitým zaháňala smútok fľašou alkoholu. Andrea je v prvých kapitolách doslova životná troska a alkoholička, ktorá od života nič neočakáva a ani už nechce. To sa však zmení, keď raz vo svojom malom byte nájde list od neznámeho Priateľa, ktorý údajne vie, čo sa stalo jej dcére.

      A potom tu je Terezka, ktorej detstvo nebolo práve najlepšie, keďže ako malá bolazneužívaná. A miesto toho aby sa jej rodičia snažili porozumieť jej správaniu tak ju len obviňujú, že klame, že jej priateľ ma na ňu zlý vplyv, pretože je potetovaná a prefarbila si vlasy, no pritom nevedia a nevidia, čo za jej správaním je. Niekedy som mala sto chutí jej rodičov poriadne prefackať a nakričať na nich a nakričať na nich, aby sa konečne spamätali a otvorili oči a hlavne zistili, že s ich dcérou sa niečo deje. Miesto toho len po nej štekali a nepekne sa k nej chovali. Toto ich správanie mi prišlo mierne prehrotené a tak pôsobilo trošku nereálne. Možno trošku ubrať a spraviť z nich síce zlých no zato o čosi viac ľudských rodičov a boli by úplne vierohodní. 

     Počas čítania jednotlivých kapitol o Andrey a Tereze som si stále kládla otázku, či a ako ich osudy spolu súvisia a bola som veľmi zvedavá. No postupne sa udalosti okolo nich začali prelínať a dopĺňať 

     Celý príbeh bol veľmi zaujímavý a popretkávaný tajomstvami, ktoré sa začali pomaly drať na povrch a boli odhalené. Prvá polka knihy bola mierne zdĺhavá a bola skôr takým úvodom do celej situácie, len to bolo na môj vkus akosi príliš zdĺhavé, hlavne s porovnaním druhej polovici knihy alebo skôr s porovnaním poslednej štvrtiny. Tá bola priam až presýtená udalosťami a zrazu pomalý nábeh na vyvrcholenie nabral príliš rýchli spád a zrazu bol koniec. Asi by som bola radšej keby bol záver o čosi viac prepracovaný a detailnejšie opísaný. Radšej ubrať a skrátiť prvú polovicu knihy a pridať pár kapitol navyše ku koncu knihy a bolo by to pre mňa ideálne.

     Ale inak bola kniha dobre napísaná a držala čitateľa v nevedomosti skoro do samého začiatku. Ja sama som podchvíľou menila svoju domnienku kto je únosca alebo vrah. Raz to sedelo na jednu postavu potom na druhú a až do samotného záveru som nevedela kto je to.  Takže za to rozhodne chválim, pretože čitateľ bol stále v nevedomosti a v napätí.  A taktiež v knihe sú perfektné spracované veľmi citlivé a náročné témy. Takže určite klobúk dole za to. Takže suma sumáru to môžem zhrnúť tak, že aj keď nie ste čitateľ, ktorý by preferoval krimi a thrilery, tak i napriek tomu sa oplatí po tejto knihe siahnuť aj keď má nejaké tie malé mušky. No i napriek nim má kniha čo poskytnúť. 

~N