RECENZIA: Sebastian Fitzek - Zlodej duší

Žáner: psychotriler

Vydavateľstvo: Tatran

Počet strán: 224

Väzba: pevná s preobalom

Originálny názov: Der Seelenbrecher

Anotácia:

   Neboli znásilnené. Neboli mučené. Neboli zabité. Prežili niečo omnoho strašnejšie. Tri pekné mladé ženy plné života zmiznú bez stopy. O týždeň nato sa objavia zúbožené a psychicky zlomené. Padli do rúk psychopata, ktorého prezývajú Zlodej duší. 
Pred Vianocami sa Zlodej duší znovu prihlási o slovo. Vyberie si luxusnú psychiatrickú kliniku. Lekári a pacienti sú zdesení, pretože zloduch sa nepozorovane dostal do budovy krátko predtým, ako snehová víchrica odrezala kliniku od okolitého sveta. Vystrašení obyvatelia kliniky sa zúfalo snažia navzájom chrániť – až kým v noci hrôzy, ktorá sa nezadržateľne blíži, nepochopia, že pred Zlodejom duší niet úniku.
   Sebastian Fitzek namixoval svoj triler z odstrašujúcich správ a z charakteristiky muža, ktorý psychicky zlomí každého, keďže nemá vlastnú pamäť. Rafinovaný psychotriler upúta svojskou zvláštnosťou, záznamy zo starých zdravotných kariet pacientov sa striedajú s postrehmi mladých adeptov medicíny. Čitateľ je chtiac-nechtiac vtiahnutý do deja, stojí po boku protagonistov, cíti ich dych, vníma ich strach a po chrbte mu behajú zimomriavky.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Psychotriler Zlodej duší z pera spisovateľa Sebastiana Fitzeka prináša opäť napínavé, trošku creepy, čítanie plné neočakávaných zvratov a psychologických motívov.

Vždy keď sa púšťam do ďalšieho Fitzeka, nesie sa to v znamení veľkých očakávaní a zároveň s pocitom zvláštnej neistoty, čo si autor prichystal pre čitateľov tentokrát. Naučila som sa nespoliehať na anotácie, ktoré skutočne prezrádzajú čo najmenšie množstvo informácií. O to lepší je ale samotný zážitok po prečítaní.

Ako už hovorí samotný názov knihy, dej sa opiera o prípad vyčínajúceho psychopata, ktorý síce svoje obete nepripravuje o životy, no dostáva ich do stavu akejsi kómy. Prečo si ako svoj cieľ vybral psychiatrickú kliniku zostáva záhadou, ktorej rozlúsknutie prináša mnohé prekvapenia.

Zlodej duší je charakteristický svojim štýlom rozprávania, pri ktorom príbeh je čitateľovi predostretý vo forme lekárskych záznamov a iba niekoľko kapitol je situovaných do prítomnosti. Práve uvedené záznamy vytvárajú tú správnu atmosféru, ktorá udržiava čitateľovu pozornosť. Do deja totižto vnášajú napätie, ktoré je citeľné až po úplneho záveru. Mňa osobne spomínané napätie sužovalo a pri čítaní som niekedy mala stiesnený pocit. 

Spolu s autorovým citom pre gradovanie deja, prekvapenia a nečakané zvraty vzniklo napínavé čítanie, ktoré púta, ale predovšetkým udržuje pozornosť. Sebastian Fitzek potrápi aj čitateľov mozog a to niekoľkými návnadami či hádankami, ktoré je potrebné rozlúštiť spoločne s postavami. Tých je v deji hneď niekoľko a jedná sa o pomerne uzavretý kruh postáv, pri ktorých je dobré dávať si pozor. Prostredníctvom záznamov je hlavným protagonistom Caspar, pacient s amnéziou, ktorého spracovanie je zvládnuté do detailov a jeho charakter ako i celkové vystupovanie sú uveriteľné a sympatické. Ďalej do deja zasahuje personál a pacienti nemocnice. Prezrádzať o nich viac by bol hriech, takže o nich len takto v skratke. 

Pri Zlodejovi duší vystupuje do popredia psychológia. Je dôležitá nielen pre postavy ako také, ale aj pre celkový dej a vyvrcholenie. Taktiež sa podpisuje na dotváraní atmosféry. 

-Smiley