RECENZIA: Sarah MacLean - Búrlivák a netýkavka

Žáner: Historický ľúbostný román 
Vydavateľstvo: Ikar 
Počet strán: 368 strán
Väzba: pevná väzba 
Originálny názov: Wicked and the Wallflower

Anotácia:

Neobľúbenému vojvodovi sa v jeden deň narodia traja synovia. Všetci nemanželskí a každý inej žene. V rovnakom čase porodí aj vojvodova manželka, ale na svet príde dievča. Mocnému a bohatému aristokratovi tak osud nedopraje to jediné, po čom túžil ? vhodného dediča. Roky plynú a nevlastní súrodenci uzavrú dohodu. Jeden z nich, Ewan, môže používať titul vojvoda pod podmienkou, že sa nikdy neožení a nesplodí potomka. Aké však vyvolá pobúrenie, keď sa v novinách objaví klebeta, že si hľadá nevestu? Zradu nemožno odpustiť. Jeden z bratov, kráľ londýnskeho podsvetia zvaný Diabol, sa rozhodne Ewanovi všetko spočítať a vyberie sa za ním do honosného sídla. Tam natrafí na Felicity Fairclothovú, sivú myšku, ktorá je pre dávny poklesok stále slobodná. V hlave mu skrsne zákerný plán. Felicity však ani zďaleka nie je utiahnutá a už vonkoncom nie hlúpa, a tak Diabol svoje kroky čoskoro oľutuje.

     Ja ako dosť neromantická duša v reálnom živote sa niekedy sama sebe čudujem, prečo väčšinou čítam romantické príbehy. Nebolo tomu inak ani pri knihe Búrlivák a netýkavka ( i keď, ten názov knihy je podľa mňa hrozný). A dokonca nešlo len o romantický príbeh, ale o moje asi najobľúbenejšie príbehy, ktoré sa odohrávajú v 19. storočí v Anglicku, pretože na tie mám vážne slabosť. 

     A ako to býva pri nových a pre mňa neznámych autorov, mala som mierne obavy z príbehu a z jeho spracovania, i keď anotácia ma zaujala. Celý príbeh bol písaný z pohľadu tretej osoby a jednotlivé kapitoly sa zameriavali na hlavné postavy Felicity a Diabla (áno bohužiaľ čítate správne, Diabla), ktorého pravé meno bolo Devon. Spôsob akým bola kniha napísaná mi maximálne vyhovoval, pretože v ňom neboli zbytočné opisy ako vyzerali honosné plesové šaty hlavnej hrdinky a v akých krásnych tanečných sálach sa konali plesy. Toto je totiž najčastejší opis, ktorý sa nachádza v knihách tohto žánru, a ktorý mne osobne v knihách prekáža. 

      Čo ma mierne zarazilo, boli prvotné rozhovory medzi hlavnými postavami, pretože mi akosi nedávali hlavu a pätu. Boli zbytočné dlhé a v podstate o ničom. Ale našťastie tento prvý dojem zo zle spracovaných rozhovorov zo mňa postupne opadol a rozhovory sa mi zdali postupne lepšie spracované. 

      Celá zápletka je vystavaná na pozadí udalosti, ktoré sa odohrali v čase, keď sa vojvodovi v jeden deň narodili traja synovia a jedna dcéra. No ani jeden syn nemohol byť jeho skutočným dedičom, pretože išlo o nemanželské deti. Krutosť ich otca po rokoch aspoň na čas spojila životné cesty všetkých súrodencov do jednej. A práve na tejto spoločnej ceste vznikla dohoda, že ten kto prevezme titul po otcovi sa nikdy neožení a nebude mať dediča, ktorý by pokračoval v rodovej línií. 

      Po rokoch sa však po meste roznesie, že vojvoda z Marwicku (Devonov brat Ewan) si hľadá manželku. V tom čase sa do príbehu zamotá Felicity, ktorá na plese pred svojimi bývalými priateľmi vyhlási, že ona je nastávajúca vojvodu z Marwicku, i keď ide o klamstvo. Práve počas tohto plesu na tmavom balkóne na seba narazia Devon a Felicity a je úplné jasné, že aj ich cesty sa nakoniec prepletú a splynú do jednej, aj keď ich cesty budú sprvu veľmi kľukaté a vzdialené od seba. 

Bolo zaujímavé sledovať ako sa vyvíja situácia okolo Devona a Felicity, pretože Devon rozhodne nebol najvhodnejší muž pre Felicity. Jeho miesto bolo v tme a nie medzi spoločnosťou na plesoch. 

    Felicity bola veľmi zaujímavá postava, ktorá počas príbehu prešla určitou transformáciou a postupne sa zo sivej starej dievky stala úžasná, sebavedomá žena, ktorá vie čo chce od života, aj keď jej ten život a aj samotná rodina hádzali pod nohy len a len samé prekážky a snažili sa skaziť jej cestu za šťastím. 

     Príbeh pre mňa ponúkal všetko od lásky, tajomstiev a intríg. I keď miernym sklamaním pre mňa bol záver, pretože počas príbehu bol naznačený konflikt medzi Ewanom a zvyšnými súrodencami, avšak akosi som sa nedočkala jeho hlbšieho vysvetlenia a objasnenia určitých udalostí a už vôbec ma v závere príbehu nečakalo jeho rozuzlenie a v konečnom dôsledku to na mňa pôsobilo nedokončene. Avšak ako oddychové čítanie, ktoré u mňa fungovalo ako odreagovanie sa od diplomovej práce, bol príbeh pre mňa uspokojivý, pretože nad niečím zložitejším by som zjavne nevedela rozmýšľať. 

Hodnotenie: 4/5

~N