RECENZIA: Sarah J. Maas - Kráľovstvo z popola

Žáner: YA, Fantasy 
Séria: Trón zo skla 
Diel: 7.diel 
Vydavateľstvo: Slovart 
Počet strán: 720 strán 
Väzba: brožovaná väzba 
Originál názov: Tower of Dawn

Anotácia:
Aelin Galathynius sa zaprisahala, že zachráni svoj ľud, aj keď cena, ktorú za to treba zaplatiť, je nepredstaviteľne vysoká. Keď ju kráľovná férov Maeve uväzní v starodávnej železnej truhle a niekoľko mesiacov mučí, jedinou nádejou na prežitie je len Aelinina ohnivá vôľa a strašná istota, že ak ju Maeve zlomí, bude to znamenať skazu pre jej milovaných. S každým ďalším dňom však jej pevné odhodlanie nepoddať sa čoraz viac slabne... Kým je Aelin v zajatí, jej priateľov a spojencov osud zaveje na všetky svetové strany. Niektoré putá sa posilnia, iné sa spretŕhajú naveky. A keď sa ich cesty znovu spoja, všetci musia bojovať, ak Erilea nemá padnúť. V napínavom záverečnom diele svetového bestselleru od Sarah J. Maas bude musieť Aelin zviesť posledný, najťažší boj pre záchranu seba samej – a pre prísľub lepšieho sveta.
Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. 

   Poznáte ten pocit keď, sa neskutočne tešíte na knihu, no zároveň vám je aj do plaču, lebo viete že práve toto je tá kniha, ktorá ukonči vašu najobľúbenejšiu fantasy sériu? Tak presne tieto pocity sa vo mne bili od prvého okamihu, kedy som knihu chytila do ruky. Najradšej by som čítanie príbehu predĺžila ako by sa len dalo no na druhej strane moja zvedavosť bola taká obrovská, že som sa nevedela dočkať, aký záver si pre nás autorka pripravila. 

   Podľa mňa je kniha, a nie len táto, prepracovaná zo všetkých možných a aj nemožných strán. Autorka má neskutočne, pre mňa, perfektný štýl písania a podľa mňa sa vyžíva v dramatických odhaleniach a veľkolepých vstupov postáv, ktoré ešte viac zamiešajú karty než sú. Ako je už o mne asi známe, tak neobľubujem opisy v knihách, no tu akosi mi príde že sú v tom správnom pomere a ak náhodou ich tam je aj viacej, vôbec mi to nevadí a nemám nutkanie nejaký ten odsek s opisom preskočiť. Autorka v príbehu detailne rozpracovala udalosti okolo postáv a hlavne ich pocity, takže veľakrát som sa vo svojej fantázií ocitla priamo na bojisku. A čo je pre mňa neskutočne osviežujúce, tak to ako je do deja nenápadne a nenásilne pretkaný humor aj v tých najhorších situáciach a postavy si vedia zo seba uťahovať a doberať sa. Takže áno, neraz som sa pristihla pri tom ako sa prihlúplo usmievam na strany knihy. 

     Počas čítania bolo pre mňa asi najťažšie odolať pokušeniu a prečítať si pár posledných strán, aby som uspokojila svoju zvedavosť a zistila, ktoré postavy prežijú tu dlho očakávanú bitku, ku ktorej sa už nejeden diel schyľovalo. A taktiež som chcela vedieť a uspokojiť moju romantickú dušičku, ktoré vzťahy sa ako vyvinú.

   Čo sa týka samotného deja, tak neustále sa tam niečo dialo, i keď prvotných pár strán bolo pre mňa maximálne nezáživných a taktiež som mala pocit, že až do oslobodenia Aelin sa v knihe nič až tak závažné nestalo. Áno, udalosti sa stále hýbali smerom dopredu, no akosi som asi svoju pozornosť zamerala na tento jeden moment v deji a akosi som sa od toho nevedela odpútať a tak mi nič iné do tohto momentu asi neprišlo až tak zaujímavé. Myslím si, že akýmkoľvek spôsobom načrtnúť dej je samovražda, takže sa o to nejdem ani len snažiť, pretože len by som sa tu v tom zamotala a nakoniec by som prezradila niečo dôležité, takže nie. 

   Pri tejto knihe som mala miestami pocit, že niektoré strany boli trošku navyše a to napríklad neustále presúvanie armád, ktoré sa mi časom zunovalo a mala som pocit, že sa to akosi opakuje a chcela som, aby sa ich presun uskutočnil rýchlejšie.

Veľmi sa mi ľúbilo, že aj keď všade zúrila nejedná vojna, autorka do tejto situácie i tak dokázala pretlačiť nejednu scénu, ktorá určitým spôsobom posunula ďalej vzťahové opletačky, ktorých v knihe veľa, kedže je nesmierne bohatá na postavy. Aelin ako silná, smrtiaca, inteligentná postava a zo všetkého najviac čo som na nej obdivovalo bolo to, že sa nikdy nevzdá. Jej vzťah s Rowanom, ktorého mimochodom zbožňuje, si už čo to odžil a prešiel nejednou strastiplnou cestou a táto, ktorá sa im črtala v poslednom diely nebola o nič jednoduchšia. 

   Manon bola pre mňa ďalšia ženská postava, ktorú som si neskutočne obľúbila a veľmi som bola zvedavá ako sa vyvinie jej vzťah k Dorianovi a taktiež aj všetky tie udalosti ohľadne okolo jej dedičstva a či sa nakoniec stane kráľovnou Crochaniek a Železnozubých. Lysandra a Aedion, Elide a Lorcan boli spolu s Manon a Dorianom dvojice, o ktorých som si želala aby boli spolu a ani jedna z týchto postáv nezomrela. 

    Počas čítania boli chvíle, kedy som nemala ďaleko od toho, aby som preronila nejednu slzu a aj tak sa nejaká tá zblúdila slza predsa len na líci objavila. Príbeh bol do poslednej chvíle nabitý všetkým možným. Bitka. Láska. Nenávisť. Neskutočne silné priateľstvá. Spojenectvo. Odvaha. Intrigy. Vývoj postáv. A bitka, teda tú som už spomínala ale tej tam bolo vážne dosť. Takže ak ste ešte nečítali posledný diel tejto neskutočne skvelej série a neviete, či sa skončí happy-endom alebo vaše srdce zostane zlomené tak to treba čím skôr napraviť. 

~N