RECENZIA: Kristen Ciccarelli - Uväznená kráľovná

Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: CooBoo
Séria: Iskari
Diel: #2
Počet strán: 352
Väzba: paperback
Originálny názov: The Caged Queen

Anotácia:
Pokračovanie skvelého YA románu Posledný Namsara.

Sestry Rou a Essie spájalo puto silnejšie než krv. Až do dňa, keď Essie zomrela a jej dušu uväznili v tomto svete. Roa sa zaprisahala, že sestru pomstí a princovi nikdy neodpustí. Ani keď sa za ňou priplazí so žiadosťou o pomoc pri zvrhnutí tyranského kráľa. Roa súhlasí, ale s jednou podmienkou: musí ju vyhlásiť za kráľovnú! Ale napriek všetkému, čo obetovala, jej rod naďalej trpí. Potom sa jej naskytne šanca všetko napraviť – zbaviť sa manžela a zachrániť sestru. Musí len zabiť kráľa.

Za poskytnutie výtlačku ďakujeme AlbatrosMedia. 

Uväznená kráľovná predstavuje druhé pokračovanie série Iskari. Séria pútala už pri prvej časti krásnou obálkou a rovnako je tomu aj pri pokračovaní. Kto čítal prvý diel, tak je samozrejmé, že chce vedieť ako príbeh bude napredovať. Tentokrát je hlavnou hrdinkou Rou, manželka kráľa Daxa, ktorá uzavrela manželstvo z rozumu za účelom ochrany a podpory svojho národa Bušanov. 

Napísať recenziu na Uväznenú kráľovnú pre mňa predstavuje tvrdý oriešok. Zatiaľ čo prvý diel ma uchvátil a nemohla som takmer nič vytknúť, druhý diel som čítala nasilu a skutočne mi to narušilo moje pevné nervy. Ale poďme na to postupne. 

Dejová linka nadväzuje na finálne udalosti prvej časti a vývoj vyzerá spočiatku nádejne. Autorka čitateľa vťahuje do mocenskej stránky príbehu, rieši vládu oslobodenú od tyranie a možné nezhody nového kráľa s bohatým obyvateľstvom. Tento aspekt deja sa mi páčil a bola som veľmi zvedavá, ako si s tým postavy poradia a či to bude ľahká cesta alebo sa ukážu intrigy, pomsty, sprisania ako to býva zvykom. Rozhodne som bola rada, že si autorka vybrala skôr ťažšiu cestu, aj keď niekedy nie ľahko uveriteľnú a s niekoľkými zádrhelmi či predstieranou ľahkosťou. 

Príbeh sa rozbieha pomalšie a mala som dojem, že sa autorka viac sústredila na postavu Roy než na dejovú zložku. Akoby to bola kniha len o nej a v niektorých momentoch akoby Kristen Ciccarelli zabudla aj na dianie v okolí. Práve to bola jedna z vecí, ktorá mi počas čítania prekážala. Svet sa príliš sústredil na Rou a nie na dej ako celok. 

Z dejovej zložky mi vadila aj akási predstieraná ľahkosť. Všetko sa jednoducho dialo tak, aby to hlavnej postave vyšlo. Postava sa príliš ani nemusí namáhať, niekedy nevyvinie žiadnu námahu a príde na kľúčové veci v správny okamih a úplnou náhodou. Pôsobilo to na mňa dojmom, že namiesto toho aby sa autorka vnorila viac do spracovania postavy, tak aby na to prišla sama istým úsilím, sa radšej zamerala na prispôsobenie deja tejto postave. 

V podstate to kazí celkový dojem, pretože aj tak viete, že postava sa dostane k tomu čo potrebuje a tak chýba napätie, neočakávané zvraty, prekvapenia a celkovo aj akási väčšia gradácia. Ako pozitívum možno ale povedať, že dej ubieha pomerne rýchlo (síce monotónne), nachádzajú sa tu zaujímavé situácie. Bohužiaľ, niekedy je to predvídateľné až príliš. 

Ďalším problémom boli samotné postavy. Ich spracovanie bolo veľmi povrchné. Kráľ Dax by si zaslúžil detailnejšie spracovanie, aby dokázal vyvolať sympatie či antipatie. Jeho miesto v deji je okrajové, ovešaný tajomstvami bez hlbšieho zmyslu či vysvetlení. Nehovoriac o tom, že sa vôbec nepodobá na Daxa, ktorého poznáme z prvej časti. 

No ale tou najhoršie vydarenou postavou je rozhodne Rou. Už v úvode vystupuje ako rozdvojená osobnosť. Na tom by nebolo nič zlé, poviete si, že veď postavy prechádzajú zmenami a bude lepšie...no v tomto prípade, nebude. Rou si odporuje každou vetou, myšlienkou či konaním. V jednej vete je o niečom tuho presvedčená, no v následujúcej vete to neguje. Rozumiem, že niekedy takéto postavy majú svoj zmysel, ale v tomto prípade to nepôsobilo dobrým dojmom, jednoducho sa to autorke nedá uveriť. Príliš okaté zmeny myslenia, časté osvietenie postavy, no neprirodzené, iba čo budete počas čítania krútiť hlavou, búchať si po hlave a nervy vám prasknú. Najhoršie bolo práve to, že Rou bola skutočne zaslepená nenávisťou a autorka čitateľovi až vnucuje jej presvedčenie, aj keď sám čitateľ si už z kontextu vie domyslieť, že situácia vôbec nebudete taká, ako Rou tvrdí a že sa za konaním iných postáv skrýva niečo viac a niečo úplne iné. Len Rou to nechce proste pripustiť! Nehovoriac o tom, že v priebehu deja je zreteľná honba za niečím, o čom ani nie je úplne presvedčená. 

Čo sa týka zvyšných postáv, no k nim toho veľa povedať nejde. Slabé spracovanie, bez akýchkoľvek emócií. 

Samozrejme sa v deji objavia aj známe postavy z prvého dielu, no bez akéhokoľvek zmysluplného zásahu do deja. Ako by som s jednoduchosťou povedala, proste odveci. Len aby sa objavili. 

V rovnakom zmysle, ako celý dej, je spracovaný aj záver. Príliš jednoduché rozuzlenie, veľká dokonalosť pre každého, všetko podľa vzoru šťastného happyendu, ale s nedomyslenými časťami. Autorka jednoducho niektoré veci nedovysvetľovala, prehliadla ich a mne zostali v hlave iba otázky bez odpovedí. 

   Uväznená kráľovná sa stala pre mňa sklamaním. Zatiaľ čo prvý diel bol pre mňa zaujímavým pútavým čítaním, druhý diel bol pre mňa miernym utrpením. Mohlo za to predovšetkým spracovanie postáv, nesúvislé dejové linky, nedovysvetľované udalosti a celkovo plytké spracovanie deja. 

-Smiley