RECENZIA: Louisa May Alcott - Malé ženy

Žáner: Historický ženský román 
Vydavateľstvo: Ikar 
Počet strán: 600 strán 
Väzba: pevná väzba s prebalom
Originálny názov: Little Women

Anotácia:

Príbeh štyroch sestier prvý raz uzrel svetlo sveta v druhej polovici 19. storočia, ale jeho obľúbenosť prekročila hranice času. Stále ďalším generáciám matiek a dcér ukazuje hodnotu rodiny, priateľstva, odpustenia a života v pravde a láske. 

Príbeh sa odohráva v časoch americkej občianskej vojny v rokoch 1861 – 1865, do ktorej narukoval aj otec rodiny Marchovcov. Jeho manželka a dcéry prežívajú neľahké obdobie sprevádzané chudobou, chorobami a mnohými inými problémami. Bezstarostné dievčatá sa za krátky čas menia na skutočné malé ženy schopné čeliť aj ťažkým výzvam s odvahou a odhodlaním. Romantická Meg, neskrotná Jo, krehká Beth a rozmaznaná Amy sú hrdinkami z mäsa a kostí, ktoré inšpirovali milióny čitateľov.

Klasiku akou je kniha Malé ženy, asi netreba ani len predstavovať, kedže ju asi pozná každí. Keď aj nie z knižnej podoby, tak aspoň z tej filmovej. Ja som príbeh rodiny March poznala najskôr z filmovej podoby a veľmi sa mi zapáčil, takže keď som mala možnosť prečítať tento príbeh v kompletnej neskrátenej podobe a dokonca oba diely v jednej knihe, hneď bolo rozhodnuté i keď určité obavy tam boli. 

Tieto obavy sa práve týkali toho, či mi bude vyhovovať ako je kniha napísaná, predsa len nie je z nášho storočia. Zo začiatku sa kniha pre mňa niesla v akomsi rozprávkovom duchu, kde pomaly z každej jednej strany na čitateľa vyskočilo nejaké ponaučenie no postupne sa tieto ponaučenia o čosi stiahli do úzadia a ja som si viac užívala príbeh. Celý príbeh je napísaný z pohľadu tretej osoby a tak máme poskytnutý komplexný pohľad na udalosti a pocity rodiny March. Mierne mi v knihe prekážalo množstvo opisov, ale po pár kapitolách som si na to akosi privykla, kedže sa v opisoch autorka zameriavala skôr na pocity postáv. Celkovo sa v príbehu nič dramatické a zvratové nedeje. Autorka svoj príbeh zamerala na útrapy mladých dievčat, ktoré sa postupne menia, rastú, dospievajú, menia svoje hodnoty, priority a názory až sa nakoniec stanú malými ženami. A aj napriek tomu musím povedať, že čítanie tohto príbehu bola pre mňa dokonalá očista po tých všetkých erotických a nič nehovoriacich románoch, ktorým je knižný trh, podľa mňa, presýtený. 

Ako som už vyššie spomenula, tak v knihe sa nachádzalo nejedno ponaučenie a i keď mi to zo začiatku prišlo nezáživné, každé jedno ponaučenie stojí za popremýšľanie nad ním, pretože v dnešnom svete už berieme určité veci ako samozrejmosť a nič si nevážime, no tento príbeh vám ukáže, čo je na svete najdôležitejšie a čo by sme si mali najviac vážiť a prejavovať to. Láska k rodine. Práve tá bola v knihe na prvom mieste a aj keď sa rodina nachádzala nie práve v najlepšej situácií, láska bola pre nich najdôležitejšia. Celý príbeh začína vetou: „Vianoce bez darčekov nie sú Vianoce.“ a sťažovaním si sestier aké je nespravodlivé, že sú chudobné a každá vraví, čo si chceli za svoje ušetrené peniaz pre seba kúpiť, pretože si to údajne zaslúžia, lebo každá jedna sestra sa počas dní stretáva s útrapami.  

A čo sa týka sestier, tak tie hádam už ani len nemohli byť povahovo rozdielnejšie, no o tom zaujímavejšie, no stále majú jedno spoločné - lásku. Lásku k matke a otcovi, lásku k dobrodružstvám a k sebe navzájom. 

Margaret, alebo Meg je najstaršia a najkrajšia zo štyroch sestier. Na prvé miesto stavia vždy rodinu. I keď je krásna nepotrebuje desiatky nápadníkov, potrebu len jedného - ale len ak je ten pravý. 

O rok mladšia Jo je jednoducho radikálna divoška a ctižiadostivá autorka. Po odchode otca do vojny sa vyhlasuje mužom ich rodiny. Sledovať vývoj Jo bol pre mňa najzaujímavejší a ako postavu som ju mala najradšej, pretože akosi sa vymykala "normálu".

Elizabeth/Beth je asi tá najláskavejšia postava s akou som sa stretla. Je milá, dobrosrdečná, no je aj plachá, no žije vo svojom vlastnom šťastnom svete, ktorý sa odváži opustiť len v prípade, že sa chce stretnúť s ľuďmi, ktorým dôveruje a má ich rada. 

Amy je najmladšia a zároveň aj najrozmaznanejšia zo všetkých sestier. Sama o sebe si myslí, že je najdôležitejšou osobou z celej rodiny a vždy sa nesie ako mladá dáma, ktorá si potrpí na vyberané spôsoby.

    Autorka si pre čitateľov pripravila nejednu ťažkú situáciu, v ktorej sestry ocitli a nenechala podľa mňa ani jedno oko suché. Mňa osobne aj vytočila, určitými rozhodnutiami, ktoré vybrala pre hlavné hrdinky, kedže ja sama som si to predstavovala inak. No napísala to tak skvelo, že jednoducho máte pocit, že to je to najlepšie riešenie aké môže byť. 

Ak ste ešte nedali šancu tejto klasike a ostávate stále len pri filmovej verzií, myslím si, že je ten správny čas to prehodnotiť a siahnuť aj po knihe.

~N