RECENZIA: Winter Renshaw - P.S. Nenávidím Ťa

Žáner: NA, erotický román 
Vydavateľstvo: Ikar 
Počet strán: 272 strán 
Väzba: tvrdá väzba 
Originálny názov: P.S. I Hate You

Anotácia:
Milý Isaiah, 
pred ôsmimi mesiacmi si bol vojak odchádzajúci na misiu a ja iba čašníčka, ktorá Ti priniesla palacinku navyše. Dívala som sa na Teba trochu dlhšie než na iných a dúfala, že si to nevšimneš. 
Ale Ty si si to všimol. Pred Tvojím odchodom sme spolu strávili týždeň, ktorý nám zmenil život. Na ôsmy deň sme sa rozlúčili a na poslednú chvíľu si vymenili adresy. 
Schovala som si všetky Tvoje listy. 
Pred pár mesiacmi si sa však odmlčal. Neskôr si sa sčista-jasna objavil u nás v kaviarni a správal si sa, akoby si ma v živote nevidel. Takmer som sa do Teba a Tvojej nádherne komplikovanej duše zaľúbila.
Takmer. 
Dúfam, že si mal na to dobrý dôvod. 
čašníčka Maritza
P.S. Nenávidím Ťa a tentoraz... to myslím vážne.

     P.S. Nenávidím Ťa. Pre mňa v poradí druhý román, ktorý som mala možnosť prečítať si od autorky Winter Renshaw. Knihu som prvýkrát objavila v českej verzií a už vtedy ma anotácia zaujala a jednoducho som vedela, že knihu si musím prečítať minimálne z dvoch dôvodov. Prvý: jednoducho som vedela, že štýl knihy akým je napísaná bude minimálne tak skvelý ako tomu bolo pri knihe Absint   a druhý: predstava hlavného hrdinu ako vojaka... Áno priznám sa, veľmi som sa tomuto faktu potešila alebo minimálne aspoň moje ženské márnivé ja. 

     Kniha začína prológom, ktorý je zhodný s anotáciou knihy, takže čitateľ sa v podstate dozvedá hneď na začiatku zápletku a v nasledujúcich kapitolách sa postupne k tejto zápletke dostávame.

Ako aj pri knihe Absint tak aj v tejto knihe sa nachádzajú oba pohľady hlavných postáv - čašníčky Maritzy a vojaka Isaiaha (čomu sa samozrejme maximálne teším). A inak k tým menám. To len ja mám pocit, že autorka vyberá menej bežné mená? Pri Absinte som sa pozastavovala nad menol Halston a teraz zas Maritza. Množstvu opisu v príbehu sa nedá jednoducho čo vytknúť, čo bola pre mňa ďalšia potešujúca vec, i keď miestami som mala pocit, že čítam prázdne strany, na ktorých sa pomaly nič neodohráva, alebo príbeh mierne stagnuje a na druhej strane som čítala o kľúčových udalostiach, ktorým by sa patrilo "obetovať" viac ako jednu stranu.

     Prvé stretnutie hlavných postáv bolo, povedzme, nie práve najlepšie. Maritza stretla Isaiaha v Brentwood Pancake and Coffee, kde Maritza pracuje ako čašníčka. A už pri tomto prvom stretnutí sa dostávajú do konfliktu, kedy si Isaiah chce objednať viac ako jednu palacinku, čo je v rozpore s pravidlom: JEDNA PALACINKA PRE JEDNÉHO KLIENTA - BEZ VÝNIMKY. 

     Ani ich druhé stretnutie nebolo práve najideálnejšie, kedže na seba narazili - a to doslova, na križovatke, kedy Maritza nedávala pozor a spôsobila nehodu na 2 autách a jedno z nich patrilo práve Isaiahovi. 

     Tretie stretnutie skončilo ľadovou vodou na Isaiahovi - a vôbec to nebolo nechtiac. 

     Nakoniec to skončilo zaujímavou dohodou  "Týždeň sobôt" - teda každý deň v týždni bude sobota, kedy budú Maritza spolu s Isaiahom túlať po meste, spoznávať nové miesta atď počas jedneho celého týždňa, kedy na jeho konci Isaiha odíde do služby.

     A tak skoro 100 strán čítame o priebehu jednotlivých sobôt, kedy sa stále deje ničo iné, no po pravde po detailnom opisovaní udalostí asi počas tretej soboty ma to prestalo baviť. Toto bola presne tá časť, knihy kde mohla autorka, pár strán (dobre, väčší pár strán) ušetriť ich na dôležitejšie udalosti. 

     Postavy samé o sebe boli pre mňa zvláštne a akosi som sa nevedela rozhodnúť, či sa mi páčia alebo nie. Isaiah celý čas tvrdil ako Maritza nie je jeho typ, a ako nechápe prečo sa dal nahovoriť na týždeň sobôt, a ako s ňou nechce mať nič spoločné a ako mu lezie miestami na nery, no na druhej strane sa stále spolu stretávali a trávili spolu čas, prečo? Pre jej atraktivitu alebo prečo? A Maritza v ničom nezaostávala. Hneď pri prvom stretnutí bola vytočená z jeho správania, no i tak sa rozhodla, že bude riskovať a priniesla mu jednu palacinku navyše a prečo? Pre to že je vojak a slúži vlasti, tak sa zľutovala? 

     Prvá (väčšia) polovica knihy bola pre mňa ako húsenková dráha, raz hore a potom zas dole, kedy sa nič v knihe nedialo. No od okamihu, kedy sa Isaiah odmlčal so svojími listami, sa mi vývoj deja začal o čosi viac pozdávať. Udalosti sa mierne urýchlili a nabrali tú správnu rýchlosť a už som nemala pocit, že čítam síce popísané, no nič nepovediace strany. 

     Na jednej strane námet na príbeh, bol podľa mňa skvelý, no mestami jeho spracovanie nebolo to práve a tak v konečnom dôsledku sa v knihe nachádzajú miesta príbehu, ktoré som hltala, no i také ktoré som brala ako nutné zlo a pretrpela som ich.

Hodnotenie: 3/5

~N