streda 18. júla 2018

RECENZIA: Vi Keelandová - Egomaniak

Žáner: NA, erotický román
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 320
Väzba: pevná s preobalom
Originálny názov: Egomaniac

Anotácia:
Mladá psychologička Emerie sa práve udomácňuje vo svojej novoprenajatej newyorskej kancelárii, keď ju prepadne akýsi chlap. Emerie ho považuje za vlamača, no vysvitne, že tým nepozvaným hosťom je v skutočnosti ona. Nóbl kancelária patrí právnikovi Drewovi Jaggerovi, a kým dovolenkoval na Havaji, jeho priestory prenajal Emerie nejaký falošný realitný agent. Na druhý deň, po výsluchu na policajnej stanici, sa Drew nad ryšavkou zľutuje a dá jej ponuku, ktorá sa v jej zlej finančnej situácii neodmieta – môže zostať v jeho kancelárii, kým si nenájde iné miesto, výmenou za pomoc pri dvíhaní telefónov. Emerie by mala byť vďačná a držať jazyk za zubami, lenže keď počuje, aké rady rozdáva tento rozvodový právnik klientom, ide ju roztrhať. Emerie je totiž manželská poradkyňa a vzťahy napráva, nie rozvracia. Lenže Drew je nafúkaný, arogantný, samoľúby chlap, nadšený sám zo seba, a tak sa napätie medzi nimi stupňuje. Bože, keby aspoň nebol taký príťažlivý!



Egomaniak dostal zaradenie do žánru erotický román, no aj napriek prítomným sexuálnym scénam by som ho skôr zaradila do klasickej NA literatúry. Nposkytuje totiž len bezduchý sex so slabou hlavnou zápletkou ako poniektoré diela, ktoré sú zaradené do erotických románov. V prípade Egomaniaka sme sa od Vi Keelandovej dočkali aj pomerne kvalitne oddychového čítania, ktoré nie je náročné, no určite nie je bezduché či nudné.

Na prvý pohľad aj vďaka obálke ale aj anotácií sa môže zdať, že Egomaniak nič nové neposkytne. Sama som sa pri výbere tejto knihy obávala, že sa dočkám čítania, kde nepôjde o nič iné len sex a hlúpu hlavnú ženskú postavu, ktorá so sebou nechá narábať ako s handrou. Na moje milé prekvapenie som však už po úvodných kapitolách zistila, že v prípade Egomaniaka som sa zmýlila a že príbeh jednoznačne nebude nudný či monotónny. Pre čitateľa sú k dispozícií pohľady Drewa ale i Emerie. Spočiatku to pôsobí mätúco, keďže v štýle písania autorky nie sú také veľké rozdiely medzi oboma pohľadmi. Po určitom čase si s tým však ľahko poradíte a nebudete mať problém ich rozoznať. Drew je povestný drobnými prasacinkami a Emerie pozitívnym myslením. 


Príbeh sa posúva dopredu predovšetkým cez priamu reč a menej vyskytujúce sa flashbacky do minulosti. Vďaka nim sa čitateľ oveľa lepšie oboznámi so životom Drewa a pochopí, prečo niekedy koná tak ako koná. Dej vám doslova uteká pred očami a pri záverečnej vete si len želáte, aby ste mohli do ich života nakuknúť ešte o čosi dlhšie. Autorka vdýchla život sympatickým postavám, ktoré si obľúbite. Netýka sa to len hlavných postáv. Síce sa to v príbehu nehemží veľkým množstvom vedľajších postáv, no aj z toho mála si niektoré obľúbite a na druhú stranu na niektoré budete pozerať s nechuťou či opovrhnutím.
Charakterové vlastnosti nie sú povrchné, nie sú len autorkou tvrdené a ohýbané podľa toho, ako sa to hodí. Pokiaľ už niekto má povahu, akú má, nezbaví sa jej v príbehu len preto, aby sa to tam hodilo. Práve ohľadom tejto skutočnosti som s Vi Keelandovou nadmieru spokojná. Drew nie je prezentovaný ako najväčší sukničkár, ktorý sa zmení na milučkého medvedíka, ako to zväčša v takýchto knihách býva. Je to iba zranený muž, ktorý sa veľakrát spálil a preto veľmi nedisponuje dôverou v iných ľudí. Taktiež ani Emerie nie je prezentovaná ako hanblivá dievčina, ktorá ale pri mužskom pohlaví stráca zábrany a nechá si so sebou robiť, čo sa mu zachce. Emerie je práve naopak pomerne drzá, nenechá sa zahanbiť, bojuje a má svoje zásady, ktorých sa nezbaví. Hlavné postavy preto vyvolávajú sympatie a ich progres tiež. Drew a Emerie v závere nie sú tým Drewom a Emerie ako na začiatku. Ich vývoj pôsobí pomerne realisticky, rovnako ako pri vzťahoch v realite, aj v Egomaniakovi si postavy prešli rovnakými situáciami a vysporiadávaním sa s používaním slova "MY" namiesto slova "JA".

Egomaniak je lovestory, ktorá aj napriek tomu, že je pomerne obyčajná, upúta pozornosť a čitateľa pobaví. Slúži ako veľmi príjemná oddychovka, pri ktorej sa neraz budete usmievať od ucha k uchu. Rozhovory medzi postavami sú neraz vtipné, samé doťahovanie ale i kamarátske uťahovanie či urážanie sa. V konečnom dôsledku nečakaná láska a niekoľko problémom do toho, aby to nebolo až také jednoduché. Určite odporúčam na letné dovolenky, či len dni voľna a oddychu. 


HODNOTENIE: 5/5
Smiley

4 komentáre:

  1. Výborná recenze :) Knihu jsem četla, ještě v angličtině a taky se mi moc líbila :) Chystám se do ní teď pustit znovu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Och, ako ja zbožňujem Egomaniaka. <333
    Vi má zopár slabších kníh, no táto bude vždy patriť medzi moje top. Presne ako hovoríš v recenzii, opísala veľmi sympatické postavy a hlavne ma donútila obľúbiť si ich všetky, hoci ich tam bolo pomenej. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To úplne súhlasím, je skvelý! :)
      Ja som od Vi zatiaľ čítala len toto, ale určite sa chystám aj na iné. Naozaj sympatické postavy a príjemné dianie :) To sa nájde málokedy.

      Odstrániť

Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)