RECENZIA: S.J. Kincaidová - Diabolik

Žáner: YA
Vydavateľstvo: Fragment
Séria: The Diabolic
Diel: #1
Počet strán: 376
Väzba: pevná s preobalom
Originálny názov: The Diabolic

Anotácia:
Vypadá jako člověk, ale není člověk. Je nemilosrdná, je neporazitelná, je oddaná. Jmenuje se Nemesis a je diabolik. Bytost, jejíž existence má jediný smysl: zabíjet či zemřít pro tu, jejíž život má ochraňovat: Sidonii – dceru galaktického senátora… Nemesis a Sidonie jsou spolu od malička a jsou na sebe napojené jako sestry. Když se Sidoniin otec přidá na stranu rebelů a je Imperátorem žíznícím po moci prohlášen za kacíře, přichází odplata. Sidonie je povolána na galaktický dvůr jako rukojmí. Její přítomnost má zajistit senátorovu poslušnost a držet ho tak v šachu. Je jisté, že Sidonii hrozí smrt a proto existuje jen jediná možnost: Nemesis se musí stát Sidonií a odjet na dvůr místo ní. Nemesis, stroj na zabíjení bez emocí a schopnosti citu, se ocitá uprostřed politických intrik a úskoků. Musí hrát roli člověka, kterým ale není. Nesmí dát najevo, kým vlastně je. Jenže nepokoje v různých částech Impéria nepřestávají. Imperátor nemíní tolerovat neposlušnost a tak je čas zapojit do hry své rukojmí…



Za poskytnutie výtlačku ďakujem Albatrosmedia. 


Diabolic je označovaný ako senzácia roku 2016 v žánri young adult. V českom preklade vyšiel na konci roku 2017 a zaujal určite veľké množstvo čitateľov. Pútavá anotácia a zaujímavá obálka sú vždy veľkým lákadlom. Ale je naozaj Diabolik takou senzáciou? 

Kniha svojou anotáciou láka na príbeh, ktorý vôbec nemožno považovať za otrepaný. Ponúka sa nám vyhliadka na nové vražedné bytosti, ktoré sú ochotné pre ochranu určenej osoby urobiť čokoľvek - zabíjať, obetovať sa ale aj iné nebezpečné veci. Diabolici sú v podstate stroje, ktoré ľudia civilizovali na svoju ochranu. Aj napriek tomu, že boli zakázaní a všetci do jedného mali byť vyhubení, rodina Imperyan si svojho potajomky ponechala na ochranu svojej dcéry Sidonie. Nebezpečenstvo hrozí Nemesis no aj Sidonii a Nemesis je schopná dokonca predstierať ľudskosť len aby Sidonia zostala v bezpečí. 

S.J.Kincaidová prišla s naozaj netradičným príbehom, avšak jeho spracovanie už také vydarené nie je. Každému sa páči niečo iné, no tentokrát musím povedať, že som zostala sklamaná. Dôvody?
   Ako prvú chybičku krásy vnímam štýl písania a spôsob spracovania - na môj vkus príliš jednoduché vetné skladby, ktoré sa na jednu stranu veľmi rýchlo a ľahko čítajú, avšak neponúkajú ten pravý čitateľský zážitok. Krátke vety, jednoduché slovné spojenia a využívanie slov zo základnej slovnej zásoby. Niekto sa v tom možno nájde, no mne takýto štýl písania nesedí. Čo sa týka spracovania, čakala som mierne pokročilejšiu myšlienku. Stroj správajúci sa ako človek môže byť veľmi podozrivý, no Nemesis to išlo pomerne jednoducho. Dokonca som ju prestala vnímať ako stroj, čo miestami nebolo uveriteľné. Akoby stratila svoju podstatu a slúžila príbehu podľa potreby autorky. Na môj vkus jej identita nebola spracovaná presne, detailne a napevno. Autorka ju  ohýbala ako sa jej pre príbeh hodilo a to ma sklamalo. 
   Postup deja - takmer celú prvú polovicu príbehu sa nič závratné nedeje. Nemesis sa  snaží stať človekom a dostáva sa na Imperátorov dvor. Všetko ide opäť bez ťažkostí. Keď už sa aj nejaká ťažkosť objaví, vyrieši sa pomerne okamžite. 
   Čo častokrát nedokážem prehliadnuť sú neprepracované postavy. Neviem ako vy, no nemám rada, keď si k postave nedokážem vytvoriť vzťah z dôvodu, že ju dobre nepoznám. Aj pri Diabolikovi som si nemohla plne vytvoriť sympatie či akékoľvek iné vzťahy k postavám. Ich povrchné spracovanie mi to neumožnilo. Ako tak som sa dokázala orientovať na Nemesis, no vyššie uvedené negatíva mi to miestami kazili. Nemesis bola obetavá, bola svojim spôsobom múdra, dokázala sa rýchlo prispôsobiť, no jej chovanie niekedy akoby popieralo všetko, čo som vymenovala. Sidonia síce bola odhodlaná, no stále som z nej mala pocit rozmaznaného dievčaťa, ktoré si nie vždy všetko uvedomovalo. O iných postavách príliš rozprávať nechcem, aby som neprezradila to, čo má zostať skryté. 

Aby som však nebola len negatívna, musím pochváliť samotnú myšlienku diabolikov. Stroje určené na ochranu, psychicky priviazané k osobe, ktorú majú chrániť - to je niečo, čo tu ešte nebolo. Prostredie taktiež púta pozornosť. Príbeh sa odohráva v inom svete ako poznáme. Vzdelávanie nie je vítané a trestá sa ako kacírstvo. V konečnom dôsledku Diabolic nie je taký zlý, no zaslúžil by si lepšie spracovanie. Mňa bohužiaľ neuchvátilo. 

HODNOTENIE: 3/5

Smiley