RECENZIA: Alice Broadway - Tinta

Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: CooBoo
Séria: Skin
Diel: #1
Počet strán: 304
Väzba: paperback
Originálny názov: Ink

Anotácia:
V Saintstone neexistujú tajomstvá. Každý člen spoločenstva má svoje úspechy aj pády zaznamenané na pokožke. Niektoré znaky sú prejavom čestnosti a lojálnosti, iné celému svetu vykričia, kto je zlodej a zradca.
Leora nachádza po smrti svojho otca útechu v nepredstaviteľnom príbehu, ktorý rozprávajú otcove tetovania. Až kým na šiji neobjaví v tinte znak, ktorý je dôkazom najstrašlivejších zločinov, aké v Saintstone poznajú. Leora je presvedčená, že ide o omyl, a jej život sa razom ocitá v nebezpečenstve.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem 
AlbatrosMedia. 



Alice Broadway vo mne svojim dielom Tinta vyvolala zvláštne pocity, ktoré spôsobujú, že knihu nedokážem tak úplne zhodnotiť ani po uplynutí niekoľkých dní od prečítania. Príbeh o životných tetovaniach, ktoré iným ukazujú kto ste, je naozaj nápaditý. Dostávame sa do života mladej Leory, ktorá prichádza o otca a nielenže sa musí starať o rozhodnutia pre svoju budúcnosť, ale musí sa zaujímať aj o osud svojho otca, ktorého váženie duše neprebieha tak ľahko a skrýva niekoľko tajomstiev, ktoré by možno radšej nikdy nebola zistila.

   Lákavá anotácia prinútila aj mňa po Tinte siahnuť. Jedná sa o príbeh, ktorý sa neradí medzi tie "otrepané, obyčajné a všadeprítomné". Poňatie tetovaní do roviny životných rozhodnutí určujúcich vašu identitu je niečo neobyčajné a keď sa nad tým zamyslím, rovnako by tomu malo byť aj v reálnom svete. To, čo máme raz na koži sa nedá tak ľahko zmeniť a preto by sme si mali každé tetovanie premyslieť, či stojí za to a bude pre nás hodnotné, aj keď sa naň pozrieme v starobe. Vo svete Tinty ale nemusíte mať pochybnosti, pre nich sú tetovania rovnako dôležité ako dýchanie kyslíku. A keď ho nemáte, tak ste persona non grata, čiže nežiadaná osoba.

Ako som už vyššie spomínala, Tinta je pre mňa zvláštne dielo. Jeho idea je naozaj veľmi nápaditá, avšak jeho spracovanie v mnohých miestach zaostáva. Hovorí sa, že pokiaľ vás kniha nechytí za srdce do polovice, asi to nebude čítanie pre vás. Toto mi nie raz napadlo pri čítaní a takmer som sa dostala do bodu, v ktorom by som knihu zavrela a nikdy sa k nej nevrátila. Ani na 70 strane som nevedela, čo bude pointou celého príbehu a absolútne som nevedela, akým smerom sa to bude ďalej uberať, pretože som sa vlasne nič nedočítala. 
V čítaní som pokračovala len vďaka jednej osobe, ktorá mi garantovala, že Tinta naberie lepší smer a budem s prekvapením pozorovať, čo sa tam udeje. No a ono sa tam naozaj toho udialo... avšak až v druhej polovici. Akonáhle som prekonala 150-tú stranu, príbeh akoby písal niekto iný a nie autorka prvej polovice. Dej ale i štýl písania nabrali úplne iný smer. Príbeh začal prekypovať akciou, napätím, prekvapeniami ale i nečakanými zvratmi, ktoré dovtedy boli len zbožným prianím. Vďaka tempu, ktorý Tinta nadobudla som si ani neuvedomila, že som sa dostala na záver a čítam poslednú vetu. Akcia čitateľa pohltí a vytvorí pre neho naozaj kvalitný zážitok, že dokáže autorke odpustiť aj prvotné vlečúce sa plynutie deja. 

   Autorka pre Tintu zvolila mne vyhovujúci štýl písania. Neorientuje sa na siahodlhé opisy prostredia či pocitov, ale stavia dej predovšetkým na dialógoch. Pravdou je, že nie vždy spomínané dialógy boli pre dej prínosné. V prvej polovici boli často bezduché, dokonca by som radšej privítala opisy ako dialógy, ktoré len hlucho vypĺňali priestor. Opäť hovorím zväčša o prvej polovici. 

   Tintu z hľadiska môjho hodnotenia zachránila jej radikálna zmena. Predovšetkým zvraty, ktoré sa udiali. Aj keď musím povedať, že som mala spočiatku pochybnosti, či autorke žeriem jej náhlu zmenu príbehu. Všetko sa mimoriadne rýchlo zdramatizovalo, až som mala ťažkosti to autorke uveriť. Nielenže príbeh sa zmenil, ale aj hlavná postava akoby dostala elektrošok a stala sa niekým iným zo sekundy na sekundu. Leora si v druhej etape v niektorých veciach odporovala so svojim skorším ja a to mi nepridávalo na dôveryhodnosti. Na druhú stranu ako postava spravila veľký posun vpred a predpokladám, že práve to sa stane dôležitým podkladom pre pokračovanie. Mrzí ma, že reformačný starosti nedostal viacej priestoru, pretože práve jeho postava v sebe nesie záhadnosť a môže priniesť ešte mnohé prekvapenia. 

Ako vidíte, moja recenzia je tentokrát veľmi subjektívna. Moje pocity z Tinty nie sú jednoznačné a tak som otvorená pokračovaniu, ktoré mi môže pomotať hlavu a úplne autorke odpustiť taký biedny rozbeh. Ak vám námet Tinty príde zaujímavý, určite po nej siahnite, no zároveň vám dám radu - nenechajte sa odradiť prvou polovicou. 

HODNOTENIE: 3,5/5

Smiley