RECENZIA: Danielle Paigeová - Ledová jako sníh

Žáner: fantasy, YA
Vydavateľstvo: Fragment
Séria: Stealing Snow
Diel: #1
Počet strán: 320
Väzba: tvrdá
Originálny názov: Stealing Snow

Anotácia:
Sedmnáctiletá Snow žije v přísně hlídané klinice pro duševně choré. Hluboko uvnitř ví, že tam nepatří, ale na život mimo zdi nemocnice si skoro nevzpomíná. Jediné, co má, jsou divné sny. Vlastně ne, ještě má Balea – nejlepšího kamaráda, první lásku, člověka, kterého dokázala zničit jediným polibkem. Když Bale zmizí, Snow nezbývá nic jiného, než se vydat po jeho stopách. S pomocí podivného ošetřovatele, který ji pustí ven, se ocitne v Algidu. V mrazivé zemi, která je s její minulostí spojena víc, než si myslela. Algid je nevyzpytatelný, nebezpečný, plný čarodějnic, zlodějů a osudových setkání. Vládne mu krutý a mocný král. Když Snow zjistí, že jí v žilách koluje jeho krev, je postavena před volbu. Stane se hrdinkou nebo hříšnicí? Královnou nebo chudinkou? Vybere si mrazivou bezcitnost nebo pravou lásku?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem kníhkupectvu Alterego.

   Ledová jako sníh od Danielle Paige predstavuje prerozprávanie príbehu o Snehovej kráľovnej. Knižný svet sa tak dočkal ďalšieho obohatenia v oblasti re-tellingu, teda prerozprávania klasickej rozprávky. Samotná oblasť re-tellingu sa v poslednej dobe stala veľmi populárna a žiadaná a keďže vzrastá dopyt, tak musí vzrásť aj ponuka, čo si autori veľmi dobre uvedomujú. Aj keď Ledová jako sníh nie je tak známa ako napríklad Mesačné kroniky od Marissy Meyer, zaslúži si povšimnutie. 


K dispozícií máme príbeh mladej Snow, ktorá je umiestnená v ústave pre duševne chorých. Jedného dňa však bez vysvetlenia zmizne jej láska Bale. Čoskoro sa aj ona dostáva do zvláštnych situácií, kde si myslí, že naozaj blúzni, no opak sa nakoniec ukáže pravdou. Zrkadlom sa dostane do iného sveta, kde zisťuje svoju pravú identitu a taktiež aj jej životnú úlohu.

Moja voľba siahnuť po tejto knihe nemala nič spoločné s vedomím, že sa jedná o re-telling. Na tento fakt som prišla až po dočítaní knihy, keď som si pozrela zadný obal. Keďže rozprávku o Snehovej kráľovnej tak veľmi nepoznám, nie som si istá nakoľko sa o ňu autorka opierala, no i tak dokážem povedať, že jej poňatie bolo pre mňa pomerne zaujímavým čítaním. 
Jedná sa o žáner fantasy YA, čiže zaľúbenie si nájdu predovšetkým násťroční. Pre tých starších to bude buď príjemné oddychové čítanie alebo strastiplná cesta s niekoľkými svetlými chvíľkami. Radím sa bohužiaľ k druhej kategórií. Prečo?

V prvom rade na mňa nezapôsobil príliš dlhý a miestami nezaujímavý úvod do deja. Autorka ho venovala opisu života v ústave. Nehovorím, ono to v príbehu svoje miesto má, avšak nie až také podstatné, aby si vyslúžilo toľko strán. Autorka sa k tomu v priebehu knihy nevracia a tak v tom naťahovaní nevidím význam. 
   Od okamihu ako sa Snow dostáva do sveta za zrkadlom príbeh naberá podstatne lepší smer a atmosféru. Nielenže lepšie spoznávame kým Snow skutočne je, ale taktiež spoznávame aj studenú krajinu Algidu. Príbeh sa z predchádzajúcej monotónnosti ústavu posúva k akcii a dianiu. Nič však netrvá večne. Je to príjemná zmena, avšak aj na to si po pár kapitolách zvyknete a opäť budete mať miestami pocit monotónnosti a to aj napriek tomu, že sa bude stále niečo diať. Problém je, že tie akcie na vás už nebudú pôsobiť prirodzene ale skôr nútene a tak si na to zvyknete. 

Rovnako ako pri výstavbe deja aj pri postavách sú klady a zápory. Z hľadiska postáv môžem povedať, že ich je pomerne veľa a každá má v deji miesto. Na druhú stranu však kvantita zabíja kvalitu. Niektoré postavy sú veľmi povrchne spracované a najväčšmi ma sklamalo spracovanie samotného kráľa Algidu. Autorka celý príbeh okolo neho navodzovala temnú atmosféru sofistikovaného krutovládcu. Na moje sklamanie sa však objavil len na pár stránkach v závere a aj to nezapôsobil v miere, v akej bol predstavovaný. 
   Kvalitnejšie spracovanie mala iba Snow, čo sa na hlavnú postavu patrí. Aj keď väčšinu príbehu pôsobí ufňukane a upnutá len na jeden cieľ, tak má aspoň odhodlanie a priority. Jediným neznesiteľným znakom, ktorý jej autorka vsadila, bola jej upnutosť na záchranu Balea a sleposť voči iným veciam. 

Ako som v recenzii opísala, Ledová jako sníh má svoje pozitíva aj negatíva. Myšlienka príbehu je zaujímavá, spracovanie však miestami naozaj uvádza do zúfalstva. Predpokladám však, že násťroční, či menej nároční čitatelia si príbeh užijú. Pre trošku viac náročného čitateľa to nebude to pravé. Čo mňa ohľadom tejto knihy znepokojilo neboli len vyššie uvedené nedostatky, ale aj pomerne veľká predvídateľnosť. Bohužiaľ mi vyšlo niekoľko mojich predpokladov a tak som nepocítila nadšenie z prekvapení, ktoré autorka prichystala. 

Na koniec teda asi len toľko. Vôbec knihu Ledová jako sníh neradím medzi prepadáky. Náročný čitateľ si ju neužije, no niekto iný určite áno. V konečnom dôsledku by sa dalo povedať, že je to taká oddychovka, ktorá nikomu neublíži. :)

HODNOTENIE: 3/5

-Smiley