Séria: Roztříštěná ríše (The Broken Empire)
Diel: #2
Vydavateľstvo: Talpress
Počet strán: 520
Väzba: paperback
Originálny názov: King of Thorns
Anotácia:
Když
mu bylo devět, přísahal princ Honorous Jorg Ankrat pomstu vrahovi
svojí matky a bratra - a taky svému otci za to, že on sám je
nikdy nepomstil. V patnácti svoji přísahu naplnil. Teď je mu
osmnáct a musí s mečem v ruce bránit to, co sám získal zradou.
Proti jeho hradu vytáhla obrovská armáda a v jejím čele stojí
muž, jehož sny a ambice se hravě vyrovnají těm Jorgovým. Mladý
král ví, že čest mu blížící se bitvu nevyhraje. To ale ani
nemá v plánu. Podařilo se mu najít a shromáždit několik
artefaktů z dávných časů - někdo by mohl říct kouzel. V
nadcházejícím střetnutí mohou vychýlit jazýčky vah v jeho
prospěch. Otázkou ale zůstává za jakou cenu...
The Broken Empire pokračuje. Jorg Ankrat sa ocitol na druhom stupni hierarchickej stupnice. Jeden krôčik ho delí od cisárstva, ktoré pre neho predstavuje veľkú výzvu... a Jorg rozhodne výzvy miluje.
Po polroku čakania na poličke sa Trnový král konečne dočkal mojej pozornosti. Bohužiaľ, prvý diel nasadil privysokú laťku, ktorú druhý diel neprekonal, nech sa snažil akokoľvek.
Dokonca tomu nepomohli ani dve časové línie.
The Broken Empire je trilógia a Trnový král na mňa pôsobí len ako kniha do počtu. Až na drobnosti, takmer nič neposkytujúci stred. A na môj vkus aj príliš dlhý.
Začítať sa do Trnového krála trvalo istú dobu. Má vyše 500 strán, ale problém bol predovšetkým v tom, že väčšina tých strán za nič nestála. Od listov Kateřiny až po 18 - ročného Jorga stálo za zmienku len pár okamihov. Dokážem sa z hrubých kníh tešiť, no len v prípade, ak majú čo ponúknuť počas celej svojej dĺžky. Mne Trnový král prišiel ako zbytočne natiahnutý. Nehovoriac o tom, že cesta k pointe bola veľmi zdĺhavá. A pritom samotná pointa nebola nič extra.
Počas čítania som mala presne 2 problémy. Prvý z nich bol v tom, že ani v polovici som nevedela, o čom vlastne kniha je a druhý problém bol samotný Jorg. Podľa mňa tu absentovala akákoľvek hlbšia dejová myšlienka. Samozrejme, že to niekam celý ten čas smerovalo, len som očakávala niečo zmysluplnejšie. Zatiaľ čo pri prvej časti série autor opisy využíval len keď to bolo nutné, v Královi opismi nešetril. Sú prítomné aj tam, kde by byť vôbec nemuseli. Múdry ťah to určite nebol, pretože to dejovú líniu iba bezdôvodne predlžovalo.
Ešte väčším kameňom úrazu bol však Jorg. Postava, ktorá je zakomplexovaná a nevie sa pohnúť ďalej. Pri Trnovom princovi som k nemu mala veľké sympatie. Predsa len sa od ostatných knižných postáv značne odlišuje. Predovšetkým svojou aroganciou či namyslenosťou, čo je na určitý čas sympatické. No naozaj len na určitý čas. Jeho svetlé chvíľky mi dodávali nádej, no vzápätí na to sa ukázalo, že všetko čo robí, robí len pre svoj prospech. Ako 18 - ročný bol o niečo znesiteľnejší, tak uvidíme, či v Cisárovi vzbudí lepší dojem.
The Broken Empire pokračuje. Jorg Ankrat sa ocitol na druhom stupni hierarchickej stupnice. Jeden krôčik ho delí od cisárstva, ktoré pre neho predstavuje veľkú výzvu... a Jorg rozhodne výzvy miluje.
Po polroku čakania na poličke sa Trnový král konečne dočkal mojej pozornosti. Bohužiaľ, prvý diel nasadil privysokú laťku, ktorú druhý diel neprekonal, nech sa snažil akokoľvek.
Dokonca tomu nepomohli ani dve časové línie.
The Broken Empire je trilógia a Trnový král na mňa pôsobí len ako kniha do počtu. Až na drobnosti, takmer nič neposkytujúci stred. A na môj vkus aj príliš dlhý.
Začítať sa do Trnového krála trvalo istú dobu. Má vyše 500 strán, ale problém bol predovšetkým v tom, že väčšina tých strán za nič nestála. Od listov Kateřiny až po 18 - ročného Jorga stálo za zmienku len pár okamihov. Dokážem sa z hrubých kníh tešiť, no len v prípade, ak majú čo ponúknuť počas celej svojej dĺžky. Mne Trnový král prišiel ako zbytočne natiahnutý. Nehovoriac o tom, že cesta k pointe bola veľmi zdĺhavá. A pritom samotná pointa nebola nič extra.
Počas čítania som mala presne 2 problémy. Prvý z nich bol v tom, že ani v polovici som nevedela, o čom vlastne kniha je a druhý problém bol samotný Jorg. Podľa mňa tu absentovala akákoľvek hlbšia dejová myšlienka. Samozrejme, že to niekam celý ten čas smerovalo, len som očakávala niečo zmysluplnejšie. Zatiaľ čo pri prvej časti série autor opisy využíval len keď to bolo nutné, v Královi opismi nešetril. Sú prítomné aj tam, kde by byť vôbec nemuseli. Múdry ťah to určite nebol, pretože to dejovú líniu iba bezdôvodne predlžovalo.
Ešte väčším kameňom úrazu bol však Jorg. Postava, ktorá je zakomplexovaná a nevie sa pohnúť ďalej. Pri Trnovom princovi som k nemu mala veľké sympatie. Predsa len sa od ostatných knižných postáv značne odlišuje. Predovšetkým svojou aroganciou či namyslenosťou, čo je na určitý čas sympatické. No naozaj len na určitý čas. Jeho svetlé chvíľky mi dodávali nádej, no vzápätí na to sa ukázalo, že všetko čo robí, robí len pre svoj prospech. Ako 18 - ročný bol o niečo znesiteľnejší, tak uvidíme, či v Cisárovi vzbudí lepší dojem.
Objektívne je ale nutné povedať, že postavy sú prepracované. Nie je to len o povrchných informáciach. Z dlhodobého hľadiska poskytnú krok vpred, ozrejmia vám ich konanie a lepšie ich spoznáte. Je cítiť, že autorovi na postavách záleží, že sa ich nesnaží o nič ukrátiť. Majú postavenie takmer rovné s hlavnou postavou. Dovolím si tvrdiť, že dokonca si ich čitateľ viac obľúbi ako spomínanú hlavnú postavu.
HODNOTENIE: 2,5/5
Smiley
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)