RECENZIA: Saara El-Arifi - Férske puto

Žáner: fantasy

Séria: Faebound

Diel: #1

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán: 416

Väzba: paperback s oriezkou

Anotácia:

Dve elfské sestry padnú do zajatia v utajenom svete férov, kde na ne číha nebezpečenstvo aj láska. Nenechajte si ujsť knihu nominovanú ako najlepšia romantasy za rok 2024 podľa hlasovania čitateľov na najväčšej knihomoľskej sieti, Goodreads. 
Pred tisíc rokmi obývali svet tri druhy bytostí: féri, elfovia a ľudia. Féri a ľudia však už dnes patria len do mýtov a legiend, zatiaľ čo elfovia uviazli v nekonečnej vojne o zvyšné územia.
Yeeran, plukovníčka elfskej armády, pozná iba život plný násilia a utrpenia. Jej sestra Lettle je veštkyňa, ktorej mágia sľubuje obom sestrám inú budúcnosť, no jej proroctvá sa ešte nenaplnili.
No potom Yeeran spraví osudnú chybu, za čo ju čaká trest v podobe doživotného vyhnanstva, a Lettle sa ju rozhodne do neprebádanej oblasti za hranicami Elfskej ríše nasledovať. V divočine narazia na obrovského obeaha, zázračného tvora, ktorého elfovia využívajú pri výrobe zbraní. A práve počas lovu obeaha sa stane nemožné - sestry zajme skupinka férov.
Yeeran s Lettle čaká neľahká úloha: poradiť s politikou férskeho dvora, vymyslieť, ako utečú, a najmä zvoliť si medzi vernosťou svojej elfskej vlasti a opojným férskym svetom. Medzi tým, čo káže povinnosť a čo im našepkávajú srdcia.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem Slovart.

Po Podivnom prílive ďalšia vizuálna bomba. Na Férske puto je radosť sa pozerať a človek sa miestami až nevie vynadívať. Stojí za to ale aj príbeh? 

Férske puto si vyslúžilo nomináciu na  najlepšiu romantasy za rok 2024, takže som to od nej aj trošku čakala. Úprimne? Takmer do konca som stále premýšľala nad tým, čím si to práve táto kniha zaslúžila a vlastne ani po prečítaní som na to tak úplne neprišla.

Knihe skutočne dlho trvá, kým sa dostane k niečomu zaujímavému a v prvom rade strhujúcemu. Dalo by sa povedať, že asi polovicu knihy sledujeme nejaké základné udalosti a spoznávame svet, ale mne tam chýbal proste akýsi prvok pútavosti. Príbehová linka má pomalý a zdĺhavý rozbeh, čo trošku uberá na zážitku. 

Za svet ako taký ale autorku chválim, pretože je skutočne pestrý a ukrýva mnoho kultúrnych záležitostí, ktorých skúmanie ma ako jedno z mála bavilo. 

Z hľadiska postáv nemám až tak veľké výhrady. Postavy majú čo ponúknuť čo do počtu tak aj do charakterov. Majú svoje silné i slabé stránky, čomu som sa potešila, pretože neboli dokonalé. Nervy mi dokázala žrať iba Lettle, ktorá sa často chovala ako malé dieťa, ktoré si dupe nohou a trieska dverami. 

Už od začiatku autorka mierne načrtávala romantické linky a snažila sa medzi postavami kresať iskry. Niekedy to do deja sedelo, niekedy to bolo zbytočné a mala som dojem, že mi to autorka nasilu vnucuje. Isté veci pôsobili až detinsky, vzhľadom na to, že postavy už nepatria medzi násťročných, ale ich skutky tak vyzerali. 

Druhá polovica, ba takmer až záver ale knihu stavajú do úplne iného svetla. V istom bode sa príbeh začína hrotiť a je to plné akcie, napätia, intríg a odhalení, pri ktorých som až nechcela knihu pustiť z ruky. Cítila som sa, akoby som začala čítať úplne inú knihu. Preto sa cítim pri Férskom pute mierne podvedená či zmätaná. Akoby sa ma autorka snažila opiť rožkom - celé sa to tiahlo a môžem povedať, že to bolo slabé a tak aspoň záverom si chcela získať moju plnú priazeň, čo sa jej aj podarilo, pretože rozhodne chcem vedieť, čo bude ďalej! 

Takže ako to je s tou najlepšou romantasy? Romanca za mňa určite nie, ale fantasy stálo za to. A aj keď som pochybovala, či knihu vôbec dočítam, tak teraz viem, že sa rada pustím aj do pokračovania. 

@terezickka