RECENZIA: Sebastian Fitzek - Osemnoc

Žáner: psychotriler

Vydavateľstvo: Tatran

Počet strán: 416
Väzba: pevná väzba s oriezkou

Anotácia:

Predstavte si, že by ste mohli v jednu určenú noc beztrestne zabiť človeka, ktorého nenávidíte, a dostať za to desať miliónov eur.

Obeť sa 8. augusta o ôsmej večer stane štvanou zverou a bude ho prenasledovať 80 miliónov nepriateľov. Toto nie je hra, ale holá skutočnosť. Ide o masový psychologický experiment, ktorý sa vymkol spod kontroly. Ktokoľvek môže na webstránke uverejniť meno človeka, ktorého nenávidí, a organizátori každý rok 8. augusta vyžrebujú v lotérii smrti jedno meno. Vybraný jedinec je postavený mimo zákon a hocikto v Nemecku ho môže zabiť a získať za to vysokú odmenu.

OsemNoc je akčný román obľúbeného autora psychotrilerov Sebastiana Fitzeka, pri ktorom sa zamyslíte, akou silou vládnu médiá a predovšetkým sociálne siete, ktoré dokážu i falošnými správami rozpútať priam peklo…

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Ako samotný autor uvádza, Osemnoc je inšpirovaná myšlienkou filmu Očista. Jeden deň v roku sa môžete stať milionárom, stačí zabiť vylosovaného človeka. Ide v podstate o naozaj morbídnu lotériu, po ktorej sa z ľudí stávajú divosi bažiaci po bohatstve a po ukojení svojich zvrátených násilných chúťok.

Vylosovanou dvojicou sa stáva Ben s Arezu, ktorý sa dostávajú do chaosu a bojujú o prežitie. 

Ak máte autora načítaného, neprekvapí vás s akou ľahkosťou sa dostanete do deja. Prvá ničnehovoriaca kapitola zamotávajúca hlavu je niečo, čo k autorovi nerozlučne patrí. Aj vďaka tomu si ma vždy ihneď získa ktoroukoľvek knihou, pretože ma pripúta k príbehu ako závisláka, ktorý nutne potrebuje vedieť, čo bude ďalej. 

K dispozícií sú viaceré pohľady rozprávania, pričom každý odhaľuje nové súvislosti, stále pribúdajú nové nezrovnalosti a tým sa s každou prečítanou stranou stupňuje napätie. Autor sa postupne dopracováva aj k odhaleniam, ktoré vedia pomotať hlavu, vyvolať prekvapenie či nedôveru voči postavám. Fitzek dokáže svoje postavy dokonale ohýbať, nikdy prosto neviem na čom som. Pretože aj tie najmilšie postavy dokážu zradiť a tie najzlovestnejšie milo prekvapiť, pričom akákoľvek zmena v ich charakteroch nepôsobí nasilu. Pri Osemnoci som ale so samotnými postavami mala menší problém. Nemôžem povedať, že by mi boli ukradnuté, ale nedokázala som si k nim vybudovať hlbší vzťah. Držala som im palce, no o ničom ma nedokázali presvedčiť a aj ich záverečný osud som prijala, ale neohúril ma ani neuspokojil.  

Čo sa týka dejovej linky, tak tá je plná akcie a napätia. Postavy sa neustále dostávajú do nebezpečných situácií a prijímajú rýchle rozhodnutia, aby prežili a posunuli sa ďalej. Príbeh tak beží o preteky a číta sa rýchlo. Záverečné udalosti na mňa pôsobili trošku unáhlene. Všetko sa narýchlo objasnilo a prišiel koniec, takže som nemala čas to ani poriadne spracovať. 

Osemnoc mňa osobne neohúrila. Stále som mala pocit, akoby mi v príbehu niečo chýbalo a nebolo to ono. Stále je to síce kvalitné čítanie od Fitzeka, no viem, že autor dokáže aj viac.

@terezickka