RECENZIA: Sarah E. Ladd - Guvernantka z Penwythe Hallu

Žáner: historický román
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
Séria: Romány z Cornwallu
Diel: #1
Počet strán: 392
Väzba: tvrdá väzba

Anotácia:
Delii Greythornovej osud uštedril nejednu ranu. Po manželovej násilnej smrti utečie z Cornwallu a prijme miesto guvernantky v nádeji, že začne nový život. Päť detí, ktoré vzdeláva, však po čase osirie. A keďže Delia dala ich otcovi pred jeho smrťou sľub, že ich neopustí, musí sa spolu s nimi presťahovať k ich strýkovi a poručníkovi. Ten žije práve v Cornwalle, na ktorý sa Delia zúfalo pokúša zabudnúť.
Jac Twethewey nevie, čo skôr – stoj čo stoj chce obnoviť zanedbané jabloňové sady na svojom panstve a prinavrátiť Penwythe Hallu zašlú slávu. O svojom staršom bratovi nepočul celé roky, a tak keď sa uňho znenazdajky zjavia jeho ratolesti s ich guvernantkou, bojuje nielen so žiaľom nad stratou brata, ale aj s bremenom novej zodpovednosti. Ba čo viac, guvernantka je veľmi uzavretá a Jac má pocit, že niečo tají, niečo temné, nedobré... Nevyspytateľná hra osudu prevráti Delii i Jacovi život naruby, nadobro zmení ich postoje a názory. Kto bude napokon komu oporou a ako sa vyvinie vzťah strýka k synovcom a neteriam a k ich záhadnej guvernantke?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

    Už samotná obálka na mňa pôsobí veľmi jemne, milo a romanticky. Nič dramatické, prehnané alebo búrlivé. A tak ako pôsobí na mňa obálka tak rovnako na mňa pôsobí aj celý príbeh, ktorého čítanie bolo veľmi príjemné a osviežujúce. 

    Táto kniha boAjla pre mňa prvá, ktorú som od autorky čítala a tak som zo začiatku mala obavy čo ma čaká. Ostala som milo prekvapená, pretože príbeh bol veľmi pekne napísaný. Povedala by som, že sa tam nachádzalo o čosi viac opisu, no neviem prečo jednoducho na mňa nepôsobil rušivo, práve naopak, utvrdzoval vo mne dojem že tam má byť. Ale je to asi aj tým, že by som tento román neprirovnala k moderným historickým romanciam, ale skôr ku klasikám ako Malé ženy alebo Ďaleko od hlučného davu a tam teda toho opisu je požehnane. Taktiež ma milo potešilo, že príbeh je napísaný v tretej osobe, čo ja veľmi obľubujem.

    V príbehu sa nám objavuje, pre mňa, silná hlavná hrdinky, Delia, ktorá to nemá a nikdy ani nemala ustlané na ružiach. Po smrti svojho manžela netúži po ničom len odísť od manželovej rodiny, ktorá by spravila všetko pre to len aby ju zničila. A tak sa Delia ocitá v Yorkshire ako guvernantka, kde má na starosť výchovu piatich detí. No vyzerá to tak, že smrť ju prenasleduje na každom jej kroku. Po nešťastnej smrti otca jej zverencov sa ich novým poručníkom stáva ich strýko, otcov mladší brat, Jac. A keďže Delia dala sľub umierajúcemu, že deti neopustí opäť sa ocitá vo svojom rodisku v Cornwalle. 

 Jac Twethewey je odhodlaný oživiť kedysi prekvitajúce jablkové sady Penwythe Hall a nezastaví sa pred ničím, pretože chce získať pre Pennwythe Hall jeho zašlú slávu a obnoviť majetok. O svojom bratovi nepočul už roky, preto keď neohlásene prídu jeho netere, synovci a ich vychovávateľka, bojuje so smútkom nad bratovou smrťou a so zmätením z tejto náhlej zodpovednosti. Jacove priority sa menia v okamihu, keď sa deti usadia v jeho domove. 
    Veľmi oceňujem vývoj Jacovej postavy, ten bol od príchodu detí priam hmatateľný. Aj keď mal veľa práce a povinností okolo sadov a svojho chátrajúceho majetku snažil sa deťom poskytnúť bezpečie, domov a oporu. Aj keď to spočiatku nešlo úplne ideálne neprestával sa snažiť. Ocenil som hlboké pocity náklonnosti, ktoré Delia prechovávala k deťom. Jac a Deliah majú spoločný cieľ v láske k deťom a v úsilí o ich najlepšie záujmy. No čo sa týka chémia medzi nimi, tak tá sa tam len sem tam mihla v nežnom pohľade či váhavom pohladení. Ak hľadáte knihu a príbeh plný chémie medzi hlavnými postavami tak táto vás veľmi nenadchne. No o to viac sa mi kniha páčila. Autorka nám ukázala, že sadá príbeh napísať aj bez toho aby v každej druhej kapitole boli opisy milostných aktov medzi postavami. Práve preto by som povedal, že tento príbeh bol veľmi jemný a milý. Autorka sa skôr zamerala na lásku, ktorú Delia a Jac cítili voči deťom a tá zo  dňa na deň len a len rástla. A aby som nezabudla, aj keď bol dej plynulý a postupne sa vyvíjal tak Deliina minulosť a tajomstvá okolo nej dodávali  deju nádych tajuplná, ktorý čitateľa držal v strehu.

@natlenhart