RECENZIA: Kerri Maniscalco - Kráľovstvo hriešnych

Žáner: YA

Vydavateľstvo: Pandora

Séria: Kingdom of the Wicked
Diel: #1
Počet strán: 320
Väzba: pevná väzba s oriezkou

Originálny názov: Kingdom of the Wicked

Anotácia:

Dve sestry. Jedna brutálna vražda. Cesta za odplatou, ktorá rozpúta peklo.
Emilia a jej dvojča Vittoria sú streghe – čarodejnice, ktoré žijú potajomky medzi ľuďmi a vyhýbajú sa tomu, aby vzbudili pozornosť. Jedného dňa však Vittoria nepríde na večeru do známej sicílskej reštaurácie. Emilia čoskoro nájde zohavené telo svojho milovaného dvojčaťa. Zničená Emilia sa vydá hľadať sestrinho vraha, ktorému sa chce pomstiť za každú cenu, aj keby to malo znamenať použitie zakázanej temnej mágie.
Emilia sa zoznámi s jedným z pekelných princov, pred ktorým ju varovali už v detstve. Ten tvrdí, že je na jej strane a bol poverený svojím pánom, aby vyriešil sériu vrážd na ostrove. Ak však ide o princov z pekla, nič nie je také ako sa zdá…

Kto by nepoznal Kráľovstvo hriešnych akoby ani nežil v knižnom svete. Kniha, ktorá pohltila knižné bookstagramy, titulky všetkých kníhkupectiev a vlastne všetky sociálne siete. Na túto knihu sa nedočkavo čakalo a to nielen kvôli sľubnej anotácii. Takmer každý knihomoľ túžil ihneď vlastniť výtlačok s nádhernou farebnou oriezkou. 

Kráľovstvo hriešných prináša originálne fantasy vyšetrovanie odohrávajúce sa vo svete, v ktorom žijú čarodejníci a v ktorom sa na zem dostávajú démoni z podsvetia a samotní pekelní princovia. Idea princov z pekla je nápaditá a originálna. Podsvetie tvorí sedem ríš, ktoré sú symbolmi smrteľných hriechov a každé má svojho temného princa. Takýto koncept je zaujímavý a ponúka veľký priestor na výstavbu celého príbehu. Autorka prináša niečo neobohraté a v konečnom dôsledku veľmi pútavé. Príbehu na pútavosti však dodáva aj autorkin štýl písania, ktorý dokáže čitateľa pohltiť. Nie sme vťahovaní do zbytočných opisov či nepodstatných detailov, Kerri Maniscalco ide rovno k veci. 

Ako uvádza anotácia, Emilia podniká vyšetrovanie smrti svojho dvojčaťa a zamotáva sa do veľmi nebezpečnej hry, v ktorej za nitky ťahajú aj pekelní princovia. Do popredia sa dostáva predovšetkým princ Wrath, s ktorým má Emilia svoje plány. 

Atmosféra príbehu je zvládnutá na jednotku. Už od prvej chvíle z príbehu vyžaruje temnota dopĺňaná nádychom strašidelnosti. Keby môže mať príbeh farbu, patrila by mu ponurá sivočierna, v mojich očiach rozhodne. 

Pri Kráľovstve hriešnych si ma získalo aj prostredie. Talianska dedinka, pravé talianske jedlo a rodinná reštaurácia. V kombinácii s ponurou atmosférou dokonalé. 

Príbeh sa odohráva vo svete ľudí, čím nám autorka ukrátila exkurziu po podsvetí. O jeho fungovaní a celkovom výzore sme sa z prvej časti série dozvedeli len málinko, čo mňa osobne síce mierne zamrzelo, no predpokladám, že druhý diel nám na tento svet vrhne podrobný rozbor, nakoľko by sme sa do neho mali naplno ponoriť. Napriek tomu, že sme sa teda s postavami pohybovali len v ľudskom svete, to príbehu neubralo na záživnosti, práve naopak, navnadilo to na pokračovanie. Ľudský svet v tomto prípade bol viac ako postačujúci. 

Pri časovom období, v ktorom sa tento príbeh odohráva si nie som taká istá. V príbehu sa totiž spomínajú vrstvené sukne a dokonca svetlo prinášajú svietniky či sviečky, čo mi trošku skreslilo časovú predstavu, nakoľko som si myslela, že je príbeh zasadený do prítomnosti a tieto veci mi to neevokovali. No aj nádych starších čias pre mňa atmosféru iba viac dokreslil. 

Dej posúvajú dopredu poznatky hlavných postáv a je to vyšetrovanie v pravom slova zmysle. Do hry stále vstupujú noví podozriví a voľba vraha je stále ťažšia a ťažšia. Autorka u čitateľa vyvoláva neustálu neistotu. Do deja vstupuje postupom času akcia, napätie a prekvapenia. 

Kráľovstvo hriešnych vás od seba nepustí a svoj podiel na tom majú aj hlavné či dokonca aj vedľajšie postavy. Chémia medzi Emily a Wrathom je viditeľná, niekedy však pokulháva. Vo všeobecnosti ako dvojica ale vyznievajú sympaticky a rozhodne ich čitateľ ihneď dáva do vzťahu. 

Emilia je cieľavedomá, odvážna a neraz je ochotná riskovať. Vo svojej podstate je to sympatická postava, ktorá však má aj svoje slabé chvíľky. Jej odvaha niekedy hraničí s hlúposťou, nakoľko v niektorých prípadoch ide hlavou proti múru. 

Wrath je princ pekla a to ho skutočne ako postavu definuje. Záhadný, temný, arogatný, až človek nevie, čo si o ňom niekedy myslieť. Vie prekvapiť a vie pohoršiť. Jeho čaru a tajomnosti sa ťažko odoláva. 

V príbehu sa mihnú, ale doslova len mihnú, aj iní princovia, no ich vstupy sú spestrením, ktoré vedia pritiahnuť zvedavosť a pozornosť. 

Záver prináša niekoľko prekvapení a navnadí čitateľa na pokračovanie. Priznám sa, že pre mňa bol záver mierne mätúci a nielenže som ho musela prečítať asi trikrát, ešte som ho musela aj konzultovať s viacerými ľuďmi, nakoľko mi nie úplne docvaklo, čo to malo znamenať. Zostáva mi už len tešiť sa na druhý diel. 

@terezickka