RECENZIA: Vladimíra Šebová - Dcéra zimy

Žáner: YA, fantasy

Vydavateľstvo: Coo Boo

Počet strán: 352 strán

Väzba: paperback

Anotácia:

Sú len dva spôsoby, ako sa stať nesmrteľnou – narodíš sa ako bohyňa alebo sa staneš príšerou. My sme to druhé.

Večný život sa stal ich prekliatím. Keď všetkými obávaná Morena zachráni svoju sestru Vesnu pred popravou, prvý raz za celé veky má nádej na zlomenie kliatby. Na prahu dospelosti ich totiž uväznili vo svete živých. Morena sa stala nesmrteľnou a Vesna uviazla v beznádejnom kolobehu – vždy v najkratší deň roka umrie a následne sa znovuzrodí.

A teraz, po dlhých stáročiach, konečne našli niekoho, kto im dokáže pomôcť. Kým postupne odhaľujú tajomstvo, ktoré sa skrýva za ich prekliatym osudom, musia čeliť nielen samotnému vládcovi podsvetia a bájnym príšerám, ale aj obyčajnej ľudskej zlobe a vlastnej minulosti.

Podarí sa im zlomiť kliatbu alebo s nimi bohovia rozohrajú celkom inú hru?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem AlbatrosMedia.

     Po prečítaní anotácie som nebola práve dvakrát presvedčená o tom, či si chcem túto knihu prečítať. Prvý dojem na mňa bol, okej je to fantasy (po ktorom neskutočne prahnem), no či to nebude slabé a či ma to dejovo vôbec zaujme. To boli moje prvotné, nie práve lichotivé myšlienky spojené s touto knihou. No nechala som si rozhodnutie pár dní v hlave uležať a nakoniec som si povedala, že ide predsa len o fantasy (ktoré som už dlho nečítala, pretože ma akosi nič nezaujalo) a možno ma to aspoň trošku zaujme. Och, aká som len bola pochybovačná voči tejto knihe a to úplným neprávom.
     Už po prológu, ktorý na mňa pôsobil veľmi divne a mätúco, som bola zvedavá, kto bol v prológu spomínaný človek/tvor. A  tak som sa s vervou vrhla do čítania, až som sa napokon pristihla, že hltám jednu kapitolu za druhou a bola som neskutočne nedočkavá a zvedavá, čo sa ďalej v knihe odohrá. Celý príbeh bol rozdelený prioritne na dve časové obdobia a to na roky 1187 a 1775. Ja osobne mám veľmi rada, keď sa v príbehu prelínajú dve dejové línie z rôznych rokov, pretože to podnecuje moju zvedavosť. Celá kniha je napísaná z pohľadu tretej osoby (veľká vďaka za to) a zameraná prioritne na udalosti okolo Vesny a hlavne Moreny. Úlesie, bol vykreslený jednoducho, v tom najlepšom slova zmysle. Bez zbytočných a častokrát aj komplikovaných detailov, ktoré by všetko zničilo. Práve tento jednoduchý opis úplne postačil na to, aby som si vedela predstaviť miesto a svet, v ktorom sa príbeh odohrával a naďalej sa sústrediť na dej. A tým pádom opis vôbec neodpútaval pozornosť od toho dôležitého, ako sa to  často v knihách deje, kde je väčšie množstvo komplikovaného opisu všetkého možného len nie toho, čo je dôležité. Toto všetko malo za dôsledok to, že celý príbeh sa neskutočne ľahko a rýchlo čítal vez akýchkoľvek zádrheľov, alebo udalosti, ktoré by ma len v príbehu rozčuľovali. Kniha je vážne skvelo napísaná, čo len upevni zážitok s čítania.

    Príbeh hovorí o dvoch sestrách – Vesne a Morene, ktoré boli kedysi prekliate a aj po mnohých storočiach neskôr, stále chodia po svete a snažia sa zistiť príčinu ich neustálej prítomnosti na tomto svete. Čo alebo kto zapríčinilo ich neustálu prítomnosť. A keď sa naskytne príležitosť, že tentokrát by sa im už naozaj podarilo zlomiť kliatbu, Morena a Vesna sa opäť po dlhých rokoch stretávajú, aby sa spoločne vydali v ústrety svojej minulosti a konečne ju odhalili a zistili ako zlomiť kliatbu. 

      Vyššie som spomenula dva roky. V roku 1187 sa stretávame s Morenou a Vesnou, ktoré predstavujú veselé mladé dievčatá, ktoré sa či už viac alebo menej (podľa toho či ide o Morenu alebo Vesnu) tešia z úplne obyčajného života smrteľníkov. No i tak je práve tento rok plný záhad a kľúčový pre ich kliatbu. Ďalší rok je 1775, kedy sa sestry opäť spolu stretajú, keď Morena zachráni Vesnu pred upálením a spolu sa vydávajú hľadať príčinu ich prekliatia. 

     Sestry a ich povahy boli skvelo v knihe vykreslené, a to až ta, že čitateľ sa vedel úplne bez problémov vžiť do ich situácie a spolu s nimi prežívať všetky útrapy a radosti, ktoré sa im počas cesty za odhalením naskytli. Morena ako postava mi prirástla k srdcu asi o čosi viac ako Vesna, pretože je odvážna, neskutočne vtipná, no hlavne oddaná milujúca sestra, ktorá pre Vesnu neraz riskovala a bola by za ňu obetovala aj svoj vlastný život. Vesna z to na mňa miestami pôsobila, mierne naivne a budila vo mne dojem, že sa zamiluje snáď to prvého chlapca, ktorého vo svojich životoch postretá. 

Čo ma na knihe mierne sklamalo, bolo posledných pár kapitol, ktoré na mňa pôsobili dojmom, že ich autorka napísala pár rokov dozadu, keď nemala ešte žiadne skúsenosti a až potom k nim dopísala celý príbeh. Celý príbeh, až na pár týchto záverečných kapitol, na mňa pôsobil usporiadane a ani príliš zdĺhavo alebo naopak uponáhľane. A zrazu keď sa blížil záver, tak som mala pocit že sa to zrazu akosi prirýchlo všetko vyjasnilo, pritom celý príbeh sa pomaly ale isto blížil ku vyvrcholeniu, ktoré zrazu nastalo príliš rýchlo. Možno by som uvítala pár kapitol k záveru pridať a o čosi viac záver predĺžiť a možno aj detailnejšie objasniť niektoré udalosti. No i napriek tomuto záveru, môžem povedať, že kniha ma veľmi milo prekvapila a som veľmi rada, že aj napriek prvotným pochybnostiam som dala knihe šancu. 

~N