RECENZIA: Eva Hrášková Všetko, čo (ne)chcem

Žáner: beletria
Vydavateľstvo: Lindeni
Počet strán: 272 strán
Väzba: pevná väzba s prebalom

Anotácia:
Dva sny, dva príbehy. A dve ženy, ktoré by si ich najradšej vymenili.

Nina má tesne pred tridsiatkou a túži vycúvať zo vzťahu, ktorý ju dusí. Dve čiarky na tehotenskom teste ju stavajú pred najvážnejšie rozhodnutie jej života. Floristka Liana sa vysnívaných dvoch čiarok nikdy nedočká. Tvári sa, že je nad vecou. Až kým jej manžel nepríde s uleteným nápadom, aby pohľadali ženu, ktorá im dieťatko vynosí. Nina a Liana až v tých najťažších životných situáciách zisťujú, že aj v tej najväčšej tme dokáže láska zrodiť svetlo nádeje, ak jej to sami dovolíme.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem AlbatrosMedia.

Už pri čítaní anotácie, som vedela, že toto nebude úplne tak moja šálka kávy, v mojom prípade skôr čaju, ale to je jedno. No chcela som zmenu pri čítaní, aby som nečítala neustále len YA, fantasy a historické romány. A teda, táto kniha rozhodne bola zmena.
     S časti príjemná a z inej časti zas nie až tak úplné. (Pre mňa ako človeka, ktorý vo všetkom hľadá tú svoju logiku, tak som mala na príbeh hlavných hrdiniek určité výhrady, ale to nemá nič spoločné s tým či bol príbeh dobrý alebo nie, pretože rozhodne bol)   Idem od toho negatívnejšieho začať. Úplne mi nesadlo, ako bola kniha napísaná. Na môj vkus o čosi viac opisu, ktorý sa však v knihe nevyskytoval stále, takže nebolo to niečo čo by bolo pre mňa úplne katastrofálne. Na čo nie som až tak zvyknutá je keď je príbeh písaný v prítomnom čase. 99,99% kníh, ktoré som čítala boli vždy písané v minulom čase, takže zo začiatku knihy som bojovala s tým, že som si v hlave text upravovala do minulého času ale našťastie som s tým po pár kapitolách prestala a sústredila sa na dej. Celá kniha je napísaná v tretej osobe a jednotlivé kapitoly sa zameriavajú na dve hlavné hrdinky a to Ninu a Lianu. Kapitoly boli krátke, takže to vykompenzovalo miestami vyskytujúci sa dlhší opis či už prostredia alebo myšlienok, pocitov a iného. 
     Príbeh bol pre mňa osviežením, pretože sa nezameriava na jednu hrdinku, ktorú strhne do víru vášne bohatý a dokonalý muž, no nemôžu byť spolu, ale nakoniec aj tak budú. Táto kniha je o silnom priateľstve dvoch žien, ktoré majú svoje ciele, sny, sklamania a nenaplnené túžby. 

     Nina žije s priateľom, ktorého by som nazvala skôr parazitom. Podľa neho je žena na svete len preto, aby muža obskakovala a splnila mu všetko čo mu na očiach vidí. Peniaze poriadne nezarába, a ešte aj to málo, čo si Nina ušetrí jej kradne z peňaženky. A o tom že to je agresívny idiot ani nehovorím. Nina chce z tohto vzťahu vycúvať a byť slobodná, no všetko sa jej skomplikuje, keď zostane tehotná. Po finančnej stránke by s materskej dovolenky nevyžila, keďže býva v podnájme a tak jej neostáva nič iné len ostať v nechcenom vzťahu, ktorý už dávno neplní tu funkciu, ktorú by mal.

      Liana je o čosi staršia od Niny. A jej nenaplneným snom je vidieť na tehotenskom teste dve vytúžené čiarky, ktorých sa však nedočká, nakoľko nemôže mať deti. Tvári sa, že to zvláda, dokonca samu seba presvedčila, že už si zvykla, že žije len s manželom a nevie si predstaviť, že vo svojom veku by sa zrazu mala stať matkou. O adopcií dieťaťa nechce ani počuť, pretože je presvedčená, že by nedokázala cudzie dieťa milovať tak ako vlastné. Avšak jej odhodlanie a presvedčenie sa naruší, keď prde manžel s nápadom, aby pohľadali ženu, ktorá im dieťa vynosí. A tak ich prekážky slovenskej legislatívy odvejú na Ukrajinu. 

      Autorka hlavné hrdinky vhodila do neskutočne veľkého a strhujúceho víru tých najlepších, no i najhorších možných situácií, plných veľkých emócií. Bolo veľmi zaujímavé sledovať ako sa v tom víre zmietajú a snažia sa prežiť. Miestami som mala pocit, že toto je jednoducho na jedného človeka priveľa a že to nemôže zvládnuť, či to bola zlá situácia Niny, ktorá sa bez finančného zabezpečenia musela postarať o seba a ešte aj o dieťa. Alebo Liana, ktorej jej a manželova túžba po dieťati  naruší psychickú pohodu a prinesie pochybnosti do vzťahu. No priateľstvo a láska sú silnejšie než akékoľvek útrapy a s nimi sa dá prekonať všetko, alebo aspoň takmer všetko.

     Príbeh som zhltla za pár dní, aj keď si myslím, že to je kľudne len dňová záležitosť, no povinnosti nedovolili knihe venovať dostatok času. Tým, že príbeh sa zameriava na dlhšie časové obdobie, tak je priam nasýtené udalosťami a zmenami, ktoré sa pričinili tomu, že čitateľ sa počas čítania jednoznačne nezačne nudiť a nemá potrebu knihu odložiť. Takže ak sa do knihy začítate rozhodne sa pripravte na poriadny vír emócií. 

~N

___________________________________________________________________________________
Na margo toho, že som v knihe hľadala logiku. 

Nina síce to mala v živote ťažké a ľutovala som jej život v ktorom sa ocitla, no hlava mi jednoducho nedokázala zobrať to, prečo s takým človekom ktorý ju neraz udrel ostáva naďalej pod jednou strechou. Zbalím jeho alebo seba a odídem ešte skôr ako mi v tom niečo zabráni - napríklad tehotenstvo. A zas druhá vec, na jej mieste keby som zistila, že som s takým neschopným mužom tehotná tak sa zbalím v tú ránu ako to zistím a zmiznem od neho, určite by som nechcela aby moje dieťa vyrastalo pri takom mužovi. Radšej nech nemá žiadneho otca ako takého akým mal byť Noro. Neviem či to bola slabosť alebo strach, no toto mi hlava jednoznačne nebrala.

A čo sa týka Liany, tak tvrdiť, že človek nedokáže mať rád cudzie deti je tá najväčšia kravina, akú som v knihe čítala. Človek dokáže mať rád PSA ako keby to bolo dieťa. Sama mám dve sestry z detského domova a milujeme ich celá rodina bez toho aby sme robili rozdiely. Žiadna vlastná či nevlastná sestra. Sme jednoducho RODINA a bez nich sme síce boli rodina, no nie ÚPLNA. Ony boli práve ten chýbajúci článok toho, aby sme boli kompletní. Takže na základe tejto skutočnosti, som mala niekedy poriadnu chuť na Lianu naziapať nech sa prestane ľutovať a spamätá sa .