RECENZIA: Renée Ahdieh - Plameň v hmle

Žáner: YA, fantasy
Vydavateľstvo: CooBoo
Séria: Flame in the Mist 

Diel: #1

Počet strán: 320 strán 
Väzba: pevná väzba
Originálny názov: Flame in the Mist

Anotácia:
Dievča, ktorému je súdené vydať sa za princa. Chlapec, ktorý stratil vieru v dobro vo svojom srdci. Láska, ktorá dokáže zmeniť svet.
Mariko je dcéra vysokopostaveného samuraja. Odmala jej prízvukovali, že dobre sa vydať je jej jediný životný cieľ. Hoci je múdra a vynaliezavá, ostatní v nej vidia len obyčajné dievča. Len čo dovŕši sedemnásť rokov, vyšlú ju na cestu do cisárskeho paláca, kde sa má prvý raz v živote stretnúť so svojím nastávajúcim, korunným princom. Jej konvoj prepadne Čierny klan, ktorý najali, aby zabránil Mariko doraziť do cieľa. Dievčina len o vlások unikne smrti a hlboko v lesoch začne snovať pomstu. Rozhodne sa stať členkou Čierneho klanu a zabiť každého, kto sa podieľal na jej prepade. Prezlečená za obyčajného sedliackeho chlapca Mariko prenikne do tajomného klanu, no udeje sa niečo nečakané. Prvý raz si ju niekto cení pre jej inteligenciu, vedomosti a zručnosti. A nakoniec podľahne láske, kvôli ktorej spochybňuje celý svoj doterajší život, svoju rodinu, svoj životný údel a dokonca aj vlastné ciele.


Za poskytnutie výtlačku ďakujem Albatrosmedia.

Už samotná anotácie, podľa mňa sľubuje, že tento príbeh bude príjemnou zmenou - toto bola moja prvotná myšlienka, ktorá mi napadla a  tá druhá bola: že mi to trošku pripomenulo rozprávku o Mulan, ktorú ja osobne veľmi zbožňujem. Takže na knihu som bola nesmierne zvedavá.

   Samotný príbeh sa začína veľmi nezvyčajne a to rituálnou smrťou samuraja - harakiri. Celkovo bol príbeh veľmi príjemne napísaný, i keď v prvej polovici príbehu sa akosi vo väčšom množstve nachádzali dlhšie opisy myšlienok a pocitov hlavnej hrdinky Mariko. No tie sa našťastie v druhej polovici stiahli do úzadia a kniha sa mi potom čítala o čosi lepšie. Samotný príbeh je napísaný v tretej osobe, kde sa zameriava hlavne na hlavnú hrdinku Mariko, no niektoré kapitoly sú zamerané na vedľajšie postavy, ako napríklad na brata Mariko - Kenšina, na Ókamiho...

   Taktiež som bola nadšená zo spôsobu ako autorka nenásilne do príbehu zakomponovala japonské slová, ktoré boli na konci knihy preložené. A taktiež sa mi páčili opisy japonskej kultúry a prostredia. V knihe boli podľa mňa potrebné a hoci by sa tieto opisy dali bez akýchkoľvke problémov predĺžiť na niekoľko strán, autorka do knihy použila len to najnevyhnutnejšie množstvo opisov a tak sa nenarušil celkový dojem z prečítanej knihy - aspoň nie u mňa. 

   Na moje prekvapenie, sa v celom príbehu vyskytovalo veľmi veľa vedľajších postáv, čo zo začiatku na mňa pôsobilo veľmi mätúco, pokým som nenadobudla počas čítania ako taký prehľad o postavách. Taktiež mi zo začiatku robilo problém zapamätať si  niektoré mená, kedže išlo o japonské mená, na ktoré som nebola zvyknutá. 

   Čo sa týka samotnej hlavnej hrdinky - Mariko, tak tá sa mi zapáčila už od prvých strán. Dcéra vysokopostaveného samuraja, o ktorej osude rozhodujú snáď všetci na okolo len ona sama nie. Jej jediným cieľom v živote bolo dobre sa vydať a to sa aj malo stať, kedže bola zasľúbená samotnému princovi, aby upevnila otcovo postavenie v spoločnosti. 

Avšak všetko sa zmení, keď na ceste do cisárskeho paláca Mariko prepadne Čierny klan  s jediným cieľom: zabiť ju. Lenže táto úloha sa im nepodarí a Mariko sa ocitá sama uprostred lesa, kde sa rozhodne, že zoberie spravodlivosť do vlastných rúk a chce zistiť pravdu. Veľmi sa mi páčilo, ako vo všetkom Mariko hľadala logiku a prichádza s novými nápadmi alebo s vylepšeniami, no musím sa priznať, že miestami som sa absolútne nestotožňovala s jej myšlienkovými pochodmi, ktoré na mňa miestami pôsobili úplne neuvážené a nezmyselné. “Be as swift as the wind. As silent as the forest. As fierce as the fire. As unshakable as the mountain. And you can do anything..."

   Mariko, prezlečená za chlapca sa ocitá v Čiernom klane a práve v tomto momente u mňa vzniklo problém s menami, pretože sa tu začalo vyskytovať veľa postáv. 

   Jeden z členov Čierneho klanu, vo mne zanechal veľmi zvláštne a zmiešané pocity. Ókami zo začiatku pôsobil ako úplne nezainteresovaný flegmatik, ktorého len tak niečo nevyvedie z miery. Dokonca zo začiatku na mňa pôsobil ako arogantná záporná postava, avšak postupne sa počas príbehu vyformoval a musím sa priznať, že autorka postavu Ókamiho doladila do najmenších detailov a ja som si ho postupne veľmi obľúbila. Najviac sa mi páčilo na jeho postave, že nech sa hocikedy objavil v príbehu priniesol so sebou aj akési tajomno, ktoré ako keby ho všade sprevádzalo a mne sa v hlave vynárali nové otázky. 

   Príbeh má určite čo ponúknuť. Autorka sa rozhodla do príbehu dať aj romantickú zložku. No práve táto časť na mňa pôsobila veľmi uponáhľane a akosi nedoladená do detailov ako všetko ostatné. Na druhej strane sa mi páčilo, že v knihe bola neustále nejaká akcia, napätie a samozrejme že aj intrigy, ktoré sa objavovali hlavne v kráľovskej rodine. 

Hodnotenie: 4/5

~N