RECENZIA: Marja Holecyová: Mariotovi dediči - Predurčenie (#1)

Žáner: fantasy
Séria: Mariotovi dediči

Diel: #1

Vydavateľstvo: Fragment

Počet strán: 352

Väzba: Pevná

Anotácia: 

Jeden deň, jedno stretnutie, jeden rozhovor prevrátia život štrnásťročnej Mije z Nitry naruby. Zistí, že čarovanie, lietanie a zaklínanie nie je len smiešny výmysel rozprávkarov. 

Mija v sebe objavuje výnimočnú moc a učí sa ju ovládať, no najskôr sa musí naučiť ovládať samu seba... Púšťa sa do najväčšieho dobrodružstva svojho života a netuší, že tým otvára dvere ďalším vzrušujúcim udalostiam, pretože podľa veštby len Mariotovi dediči, medzi ktorých Mija patrí, dokážu zastaviť vojnu.

Konečne Mariotovi dediči. Toľko ospevovaná fantasy. Strašne ma na ňu namotala Naty, ktorá mi neustále opakovala, ako je táto séria skvelá, božská, úžasná. A tak som ju samozrejme musela mať. Podarilo sa mi ju kúpiť na zraze (27. augusta) v trenčianskom Priore za skvelú cenu aj s druhým dielom.

! Môže obsahovať menší spoiler !

Na autorkinom životopise ma zaujalo niekoľko faktov. Najviac asi jej štúdium. Vyštudovala ekonomickú a fakultnú matematiku, venuje sa jej a aj napriek tomu, že s profesionálnym spisovateľstvom veľké skúsenosti nemala, rozhodla sa napísať slovenskú fantasy. Podotýkam, že úspešnú fantasy, ktorá sa zapáčila aj mne. 

Určite sa nenechajte odradiť detsky pôsobiacimi obálkami. 

S témou čarodejníkov sa nestretávam až tak často. Osobne, okrem HP a Polozlého nepoznám inú sériu alebo knihu, ktorá sa by im venovala. Ak sa mám priznať, ani ich nevyhľadávam. Preto ma prekvapila moja voľba.

V prvých momentoch som v Mariotových dedičoch mala trošku chaos. Nevedela som si zaradiť postavy, o ktorých sa rozprávalo a miestami som si nebola istá, či skutočne držím prvý diel série. Keď som sa prelúskala zmäteným začiatkom, všetko do seba zapadlo a viac sa chaos nekonal. 
Príbeh sa začína, pre Miju, v obyčajný školský deň. Všetko ide tak ako má, až pokým za Mijou neprídu dvaja neznámi muži, ktorí chcú, aby išla s nimi, pretože Metoj s ňou chce hovoriť. Ale kto je Metoj? To nevie a rozhodne nemieni s nimi niekde sama odísť. 
Šťastie nehrá v jej prospech a po chvíli sa ocitá osamote s Metojom a jej otcom. 
A tu nastupuje autorkina špecialita. Vytvorila úžasný čarodejný systém, vysvetlila ako to v ňom funguje, objasnila každú jednu maličkosť. Originálne, neokukané pomenovania predmetov ma tiež potešili. Zasvätila nie len Miju, ale aj čitateľa. 
Po dlhom protestovaní Mija opúšťa mesto, v ktorom vyrastala a vydáva sa do Ľubietovej, kde má začať nový život. Čarodejný život. 

"Bolo príjemné zistiť, že nie všetci v čarodejnom svete ju považujú 
za skazenú dcéru Mariota Mursa."

Dej prvého dielu sa zameriava hlavne na základy čarovania. Výstižnými opismi spoznávame okolie, učíme sa čarovať. Zisťujeme, že prútik neslúži len na mávanie so slovami abraka-dabra, ale dá sa využiť aj na iné účelné veci. Okrem hlavnej hrdinky sa do popredia dostávajú aj vedľajšie postavy, ktoré majú odlišné charaktery a čo je dôležité, žiadna z postáv si nie sú podobné. 
Ako je u mňa zvykom, hlavné hrdinky mi lezú hore krkom. Aj tu tomu tak bolo. Aspoň v prvej polovici. Sťažovanie si na všetko ničomu nepomôže. Vďakabohu, neskôr dostala rozum a začala sa so životom zmierovať a užívať si ho. 
Na druhú stranu Miseaga som si hneď obľúbila. Spolu s Mijou je Mariotovým dedičom. Má zmysel pre humor. Je to ten typ postavy, ktorého si obľúbite kvôli jeho miernej zákernosti, rebelskej duši. 
Ak by som si však mala vybrať najobľúbenejšiu postavu, bol by to Mijin pobočník Joachim (škriatok kreo), ktorý vždy osvieži situáciu a je fakt zlatý. :)
Jediné, čo by som knižke vytkla je nedostatok akcie. Tá bola len na posledných stránkach.  

Čo dodať na záver? Máte dosť vlkodlakov, upírov a iných nadprirodzených bytostí? Potom jednoznačne siahnite po dedičoch.  

HODNOTENIE: 4/5