RECENZIA: Evelin Červienka: Dostanem ťa

Žáner: spoločenský, romantický román
Vydavateľstvo: MarenčinPT

Počet strán: 254

Väzba: paperback

Táňa pre manžela a pokoj v rodine obetovala všetko. Najviac však samu seba. Príbeh o tom, ako jedno zlé rozhodnutie môže zmeniť život a veľa zlých rozhodnutí môže zmeniť viaceré životy. Adrián má Táňu. Táňa má Tibora. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem MarenčinPT. 

Evelin Červienková je vyučená kaderníčka a jej záľuba v písaní ju doviedla až k vydaniu (zatiaľ) dvoch knižiek. A predstavte si, žije hneď v mojom susednom meste. :3

Recenzia v celom článku.

Dostanem ťa je moja prvá knižka od autorky a aj keď som miestami krútila hlavou nad niektorými scénami a miestami zívala nudou, tak by som si rada prečítala aj jej druhú knižku Všetci moji muži. 

V prvom rade ma zaujala téma. Jedná sa o celosvetový problém týraných žien. Niektoré to majú ťažké a niektoré ešte horšie. Čo ich však núti žiť v rodine s tyranom? Láska? Strach? Dieťa?

Táňa žije s Tiborom v spoločnej domácnosti už niekoľko rokov. Od začiatku je zrejmé, že ich manželstvo nie je rozprávkové. Tibor sa správa agresívne, kričí bez dôvodu, je prchký a vlastne idiot. Od prvej chvíle mi nebol sympatický a priečilo sa mi čítať, ako ho Táňa ľúbi aj keď je, aký je. Dokonca príde domov s krvavými rukami. Neustále prekračuje hranicu správania a vyvrcholí to hádkou a bitkou, po ktorej už aj Táňa uzná, že to je príliš. Končí sa to jej odchodom? Určite nie. 

Okrem hlavných protagonistov tu vystupuje Adrián a dve mladé ženy. Ešte doteraz mi v hlave svieti otáznik nad tým, kto vlastne Adrián je. Z opisovania nebolo vôbec jasné, v akom vzťahu je s Táňou. Či je jej milenec, priateľ, sused alebo kto. V priebehu sa okolo neho hmla mierne rozpustí, ale aj tak nemôžem s určitosťou povedať ako sa spoznali. 

Najobľúbenejšou postavou sa jednoznačne stal práve on, vďaka jeho humoru. Vždy vedel, čo povedať. 

Naopak najhoršou postavou bola samotná Táňa. Bolo mi jej ľúto, no potom vlastne ani nie. Neustále si hľadala výhovorku, ako niečo nespraviť a svojho muža dokonca ľutovala. Na jednu stranu ho nemohla vystáť, lebo bol tyran, na stranu druhú mu nedopriala nič zlé. 

"Povedala som si, že kričať nebudem. Ani prosiť o pomoc. Nikoho."

Autorka má veľmi pútavý štýl písania. Svedčí o tom aj to, že som knižku prečítala rekordne za 4-5 hodín. Píše jednoduchými, krátkymi vetami, nepoužíva zbytočné opisy, ktoré veľa čitateľov nemá rado. 
Vytkla by som jedine nedostatočné opísanie Tiborovej choroby. Rozviesť tému by bolo zaujímavé a záživné. 
Plus si odo mňa zaslúži aj záver. Síce ide o predvídateľné ukončenie, no pridá sa tam ešte jedno malé drama a vážne vás zaujme. 
Je možné, že si vravíte: "Takýchto príbehov tu už bolo…" a máte pravdu. Aj napriek tomu knižku chválim. Pokiaľ sa už autor púšťa do "otrepanej" témy, musí vedieť, ako to spracovať. A Evelin Červienkovej sa to podarilo. :)

HODNOTENIE: 3,5/5