RECENZIA: Carsten Henn - Pekár a vôňa príbehov

Žáner: spoločenský román

Vydavateľstvo: Tatran

Počet strán: 232
Väzba: pevná väzba s prebalom

Anotácia:

Chlebové cesto je ako život, treba s ním pracovať, miesiť ho, až kým nedozrie. Rovnaké poznanie prekvapí aj primabalerínu Sophiu, ktorej zranenie zničí závratnú kariéru. Pekár a vôňa príbehov je moderná rozprávka o novom pohľade na svet, ktorá sa dotkne sŕdc všetkých vekových kategórií.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Carsten Henn ma prekvapil už svojou knižkou Starec a more príbehov, takže som neodolala a musela siahnuť aj po tejto. Už samotný názov Pekár a vôňa príbehov je očarujúci a pri predstave teplého voňavého pečiva sa mi zbiehajú slinky. 

V knihe na čitateľa čaká príbeh niekoľkých ľudí, ktorí sa ocitli v ťažšej etape svojho života a túžia po obnovujúcom impulze. Sophie ako primabalerína končí kariéru kvôli zraneniu. Pán Giacomo sa snaží udržať v prevádzke svoju malú pekáreň. A Florian sa snaží zachrániť vzťah so Sophie, ktorá sa mu pred očami psychicky rúca spolu s ich manželským zväzkom. 

Pekár a vôňa príbehov má krásnu atmosféru a to aj napriek problémom, ktoré riešia hlavné postavy. Vyvoláva pocit bezpečia, istoty a rodinnej pohody a tie sa na protagonistov neskôr prenášajú. 

Autor vypráva naozaj jednoduchý príbeh obyčajných ľudí, s akým sa môžeme stretnúť dennodenne. O to viac je knižka čitateľovi sympatickejšia a pokiaľ zažívate krízu, môže byť aj užitočným návodom na prekonanie prekážok a zmenu myslenia. Každá strana knihy obsahuje niekoľko pozoruhodných myšlienok a tie vo svojom celku tvoria naozaj bohatú ideovú zbierku. Kniha vám teda buď zmení zmýšľanie alebo vám aspoň svojim príbehom príjemne odpúta myseľ. Všetky postavy vyskytujúce sa v príbehu majú svoje vlastné trápenia, ktoré riešia po svojom. Niekto sa vzdal, niekto bojuje a niekto má zase nádej. 

Časom ocenia svoju vzájomnú spoločnosť a tá ich nielen posúva o krok vpred, ale im aj rozširuje obzory.

Rovnako ako pri knihe Starec a more príbehov autor dáva dôraz na ľudskú spoločnosť a dôsledky dlhotrvajúcej samoty. Človek je tvor spoločenský a nie je to len prázdny výraz. 

Nikdy by mi nenapadlo prirovnávať život ku chlebu. No po prečítaní tejto útlej knižky tomuto prirovnaniu rozumiem. Rovnako ako tvarujeme chlieb pri jeho miesení, tak si aj svoj život miesime svojimi rozhodnutiami a pocitmi. A práve pocity nám udávajú to, aké pohyby urobíme pri miesení a zároveň aj aké rozhodnutia prijmeme v živote. Takže ak vám výnimočne chutí vami upečený chlieb, ste na správnej ceste. 

 

@terezickka