RECENZIA: V. E. Schwab - Gallant

Žáner: fantasy

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán: 304
Väzba: pevná väzba s prebalom

Anotácia:

Nový, strašidelne krásny a podmanivo znepokojujúci príbeh od autorky svetového bestselleru Neviditeľný život Addie LaRueovej.
Olivia Priorová je nemá sirota, ktorá vyrastala v dievčenskej škole a všetko, čo vie o svojej minulosti, pochádza z matkinho denníka - ktorý, ako sa zdá, sa končí šialenstvom. A potom príde list, čo ju volá domov - do Gallantu. No keď tam dorazí, nikto ju neočakáva. Ona však nemieni odísť zo sídla, v ktorom má prvý raz v živote pocit domova, a to aj napriek tomu, že jeho chodby sú plné nezreteľných prízrakov a bratranec Matthew sa k nej správa odmietavo.
Olivia vie, že Gallant skrýva tajomstvá, a je odhodlaná ich odhaliť. Keď v správnu chvíľu prekročí rozpadajúci sa múr, nájde za ním miesto, ktoré je Gallantom - a súčasne ním nie je. Dom upadá, prízraky sú tu hmotné a všetkému vládne záhadný pán. Olivii sa ponúka možnosť pochopiť, čo zničilo celé generácie jej rodiny a odkiaľ možno pochádzal jej otec.
Vždy chcela niekam patriť, teraz sa však musí rozhodnúť, či sa pridá k odkazu Priorovcov, ktorí chránili náš svet pred pánom domu, alebo zaujme svoje miesto po jeho boku.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

V. E. Schwab opäť uchvátila knihomoľský svet a tentokrát knihou Gallant. 

Jej kniha Neviditeľný život Addie LaRueovej bola pre mňa obrovským prekvapením a nielenže bola mojou najobľúbenejšou knihou roku 2021, tento rok ju tiež ešte nič neprekonalo. Takže ďalšia kniha z pera tejto spisovateľky? Must-have kúsok!

Olivia vyrastá v dievčenskej škole sirôt a jediné, čo jej po neznámych rodičoch zostalo je matkin denník. Po dosiahnutí dospelosti je nútená školu opustiť a vydáva sa ku svojej novoobjavenej rodine, ktorej sa ju po dlhých rokoch podarilo nájsť. A tak odchádza do Gallantu, na ktorý ju matka v denníku vystríhala. 

Čo vás na Gallante ohúri ako celkom prvé, teda okrem obálky? Rozhodne atmosféra. Z každej strany sála ponurá  atmosféra, ktorá čitateľovi zalezie až pod kožu. Vtiahne vás do temnoty, ktorá naháňa strach a zimomriavky po celom tele. Spomínanú atmosféru dotvára aj samotná hlavná hrdinka a celkové prostredie študentskej školy či osamoteného sídla Priorovcov. 

Vďaka autorkinmu štýlu písania je jednoduché sa do deja ponoriť. Dokážete si predstaviť každý kút honosného sídla, povestné vŕzganie starého domu, smutné kvílenie vetra za oknami, každý šuchot či buchot. A aj keď nie som nadšenec väčších opisov, priznám sa, že som im pri Gallante podľahla. V. E. Schwab vie nádherne a bravúrne nakladať s každým jedným slovom v knihe. A pri tejto knihe to ani nemôže byť inak, nakoľko sa autorka rozhodla pre hlavnú postavu, ktorá nedokáže vysloviť ani hlásku. 

Olivia je totiž nemá. A tak sa príbeh nesie v úplne inej sfére ako príbehy, na ktoré sme zvyknutí. Nemusíte sa báť, dialógy v knihe nechýbajú, len ich je pomenej. Vyrozprávať príbeh nemej postavy predstavuje pre spisovateľa určite ťažký oriešok. No Schwab to dokázala na jednotku a ponúkla čitateľom pestrý a bohatý vnútorný svet mladej ženy. Vďaka tomu je možné príbeh lepšie precítiť. 

Olivia ako nemá hlavná postava má svoje čaro a ponúka naozaj obrovský myšlienkový svet. Mne osobne ale miestami chýbali jej možné slová a dialógy. Ide čisto o môj subjektívny pocit, ktorý neoznačujem za negatívum príbehu. 

Autorka postupne odhaľuje tajomstvá sídla Gallant a ponúka tak tajuplné prekvapenia či odhalenia. Náhľad do akéhosi sveta pod nami, ktorý chátra a podlieha smrti, je desivý. O to viac, že sa chce rozpínať a pohltiť aj svet plný života nad ním. Iba Priorovci tomu môžu zabrániť. 

Páčilo sa mi, že autorka sa do príbehu rozhodla zakomponovať aj krátke kapitolky z pohľadu akéhosi Pána temnoty, čím dej obohatila a dala možnosť uzrieť aj jeho úmysly. 

Gallant si našiel čestné miesto na mojich poličkách a to hlavne vďaka svojej atmosfére, ktorá mi doteraz blúdi hlavou a ktorá sa mi skutočne vryla hlboko pod kožu. Príbeh ako taký je pekný vďaka myšlienkam a súboju s temnotou. Hlavná postava je jedinečná. Záver na mňa pôsobil síce urýchlene a čosi mi v ňom chýbalo, no to neprekoná celkový zážitok. :)

@terezickka