RECENZIA: Fiona Valpyová - Krajčírkin dar

Žáner: historický román

Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran
Počet strán: 272
Väzba: pevná väzba s prebalom
Originálny názov: The Dressmaker's Gift

Anotácia:

Strhujúci príbeh troch mladých žien v Paríži počas nemeckej okupácie, živý a realistický obraz vojnou zmietaného mesta, priateľstva až za hrob a neochvejnej túžby prežiť. Autorka spojila osudy troch mladých talentovaných dievčat pracujúcich v módnom priemysle a opisuje ich odhodlanie bojovať v jednom z najhorších období v histórii Európy za spravodlivosť, v ktorú skutočne veria. Čitateľov hlboko zasiahne opis hrôz, aké zažívali väzenkyne v pracovných táboroch. Kladie si otázku, ako je možné, že zlo jedného človeka nakazilo tisícky ľudí ukrutnou brutalitou a zbavilo ich ľudskosti.

Za výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Krajčírkin dar je príbeh zasadený do vojnového obdobia a vníma tieto udalosti skrz života troch mladých žien v centre Paríža. Máme teda k dispozícií pohľad na vojnu nie z bojového frontu ale z mestského života a z pohľadu obyčajných ľudí, ktorí boli vojnou zasiahnutí. 

Kniha je rozdelená do dvoch časových období. Hlavnou rozprávačkou príbehu je mladá Harriet, ktorá prichádza do Paríža splniť si sen - pracovať v oblasti módy. Harriet reprezentuje linku prítomnosti a skúmaním svojej minulosti sa dostáva do vojnových rokov ku svojim predkom. 

Jednotlivé kapitoly sú prehľadne označené a striedajú sa so správnym načasovaním.

Pri Krajčírkinom dare som bola pohltená historickou dejovou linkou, ktorá vedela udržať čitateľovu pozornosť a obsahovala mnohé situácie plné napätia a neraz aj akcie. Tri krajčírky, tri silné ženské charaktery a tri osudy plné emócií. Uvedená dejová linka bola jednoducho zvládnutá do detailov a zachytávala mnoho situácií, ktoré vyjadrovali vzdor, odvahu a v neposlednom rade aj tuhý korienok. Tieto tri ženy sa rozhodli bojovať proti nemeckému násiliu a to tým, že sa pridali k odboju a vykonávali drobné doručovania, schovávanie spojeneckých vojakov či utečencov pred režimom. Neraz pritom riskovali život, no ich presvedčenie bolo dôležitejšie.

V tejto dejovej linke som cítila autorkin cit pre silné charaktery a zároveň dokázala jednotlivé udalosti podať pútavo aj realisticky. Nechýba akcia, stupňovanie deja a čitateľ netrpezlivo a s napätím čaká, ako sa postavám bude dariť. 

Kameňom úrazu z môjho hľadiska pri tejto knihe je jej dejová linka zasadená do prítomnosti. Život Harriet v sebe ukrýva tajomstvá a ona ich chce naozaj odhaliť. Bohužiaľ, často to pôsobí prehnane a akoby ani sama nevedela, o čo jej v podstate ide. Do popredia sa neustále dostáva dramatickosť, ktorá pôsobí ako päsť na oko a  vôbec nekorešponduje s dejom či charakterom. Autorka túto časť poňala povrchne a to spôsobilo, že som voči Harriet nevypestovala žiadne emócie. Niekedy som dokonca mala chuť jej epizódy preskočiť. 

Nie som si istá, prečo sa autorka rozhodla túto dejovú linku poňať tak, ako ju poňala, ale myslím si, že to bolo všetko spôsobené hlavnou myšlienkou, ktorú autorka chcela vyjadriť a ktorú vyjadruje aj v závere v poznámkach. Nadväznosť na historickú dejovú linku je dôležitá. Vojnové roky priniesli veľa utrpenia a vytvorili ľuďom traumy. Ale čo keď je trauma dedičná a je súčasťou genetickej výbavy? Prenáša sa na potomkov a ovplyvňuje ich osudy? Harriet pri skúmaní minulosti prichádza na myšlienku dedičnej traumy. V realite tento pojem skutočne existuje, no táto téma nie je veľmi klinicky preskúmaná a v podstate o nej nie je veľa overených informácií. 

Tento fakt mal myslím si veľký dopad na to, ako bola poňatá dejová linka súčasnosti a bohužiaľ, v tom negatívnom zmysle. 

Smiley