RECENZIA: Leigh Bardugo - Povstanie ničoty

Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: Slovart 
Séria: The Shadow and Bone Trilogy
Diel: #3
Počet strán: 408
Väzba: paperback
Originálny názov: Ruin and Rising

Anotácia:

Magické finále série Griša!
Hlavné mesto padlo. Temnan vládne Ravke z tieňového trónu. Osud celého národa spočíva na pleciach zdrvenej Svetlany a roztrúsených zvyškoch kedysi veľkolepej magickej armády.
Oslabená Alina sa hlboko v starobylej sieti tunelov a jaskýň musí uchýliť pod pochybnú ochranu aparáta a fanatikov, ktorí ju uctievajú ako svätú. Ona pritom stále dúfa, že sa jej podarí uloviť nepolapiteľného vtáka ohniváka. Stále sa nevzdala nádeje, že princ na úteku žije.
Pri odhaľovaní Temnanových tajomstiev však vypláva na svetlo sveta minulosť, ktorá navždy zmení jej chápanie ich puta a moci, ktorou vládne. Vták ohnivák je to posledné, čo delí Ravku od zničenia - no cena za jeho získanie by mohla byť budúcnosť, o ktorú Alina bojuje.

Za poskynutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Povstanie ničoty je dlho očakávané finále série Griša, na ktoré čakal každý verný fanúšik Leigh Bardugo. Ukončuje príbeh Aliny alias Svetlany a jej nepriateľa Temnana. Či sa však jedná o epické veľkolepé finále si musí každý čitateľ zhodnotiť sám. Z môjho pohľadu o veľkoleposti či epickosti hovoriť nemôžem, pretože mi na to v knihe chýbalo viacero vecí a isté veci zase na mňa pôsobili nezáživne. Všetko nájdete nižšie v recenzii.

Povstanie ničoty má už od svojho začiatku pomerne svižné tempo. Postavy sa premiestňujú z miesta na miesto, taktizujú a riešia všetky problémy, ktoré ich postihnú. Proti Temnanovi potrebujú rýchlo konať a to korešponduje s rýchlym ubiehaním deja, za čo autorku chválim. Na druhú stranu ale na mňa neustále sa meniace lokácie pôsobili ako na úkor príbehu. Všetko to cestovanie samozrejme malo svoj cieľ, no miestami mi príde akoby bol vytlačený do úzadia a autorka nechcela stagnovať s postavami na jednom mieste, tak ich len presúvala po mape a zároveň mi taktiež častokrát prišlo, že návštevy istých miest ani nemali hlbší význam. 

Príbeh má opäť výbornú atmosféru. Je temná, desivá a skľučujúca. Prostredníctvom postáv sa napätie prenáša na čitateľa a poskytuje tak napínavý zážitok. Čitateľ s postavami sympatizuje a prežíva s nimi ich emócie. Predovšetkým im drží palce a napäto očakáva, či sa im podarí zdolať prekážky. Na môj vkus ale isté veci autorka neukryla a boli predvídateľné.

Séria Griša spadá pod žáner fantasy a zároveň aj young adult. Už som si veru odvykla, čo je pre tieto žánre typické - zamilované trojuholníky. Kameň úrazu asi každej série. Bohužiaľ, aj v tomto prípade sú milostné vzťahy menšou brzdou príbehu. Miestami je to ba až iritujúci prvok v deji, pretože je prítomný takmer v každej situácií. Alina je jednoducho nerozhodná. Vnútorne vie koho by si vybrala, ale na druhú stranu behá od jedného k druhému bez akýchkoľvek výčitiek a vlastne nad každým seriózne uvažuje. Nehovoriac o tom, ako sa nechá ľahko zmanipulovať. 

Po dočítaní tretej časti som si uvedomila, že som tentokrát viac sympatizovala s vedľajšími postavami ako s tými hlavnými. Boli pre mňa príjemmným spetrením v deji a ponúkali rôzne osudy. Ich vystupovanie odvádzalo pozornosť od spomínaného trojuholníka a pôsobilo oveľa odhodlanejšie či zaujímavejšie ako výystupy hlavných postáv. 

Alina bola miestami skutočne rozporuplná. Na jednej strane vystupuje suverénne, na strane druhej nad všetkým vyplakáva. Páčilo sa mi, že rozvinula svoju silu a že sa istým spôsobom posunula vpred, no všetko zase ničila jej panovačnosť. 

O Temnanovi sa dozvedáme kúsky jeho minulosti, prichádzame na jeho celkový cieľ, no nič viac. Temnan je postava s nevyužitým potenciálom. Neukazuje silného ducha, neukazuje hlbší charakter. V konečnom dôsledku v závere neukazuje nič! Proste tam len je a čaká na to, čo si autorke vymyslela pre iné postavy.. Možno to od autorky chcelo, aby mu venovala viac priestoru, viac charakteru (napríklad namiesto vzťahových nezmyslov). 

No a čo ten epický záver? Ten sa bohužiaľ nekonal. Žiadna napínavá, dych berúca bitka. Žiadne nečakané zvraty a prekvapenia. Veď ten prioritný záver bol zhrnutý na cca 1 stranu bez akejkoľvek pompéznosti! SPOILER

Temnan ako hlavný záporak série neukázal vôbec nič! Jeden okamih tam bol a druhý okamih zomieral. Nepoužil žiadny veľkolepý trik, žiadne mocné útoky, proste len čakal na moment, keď ho Alina bodne dýkou, DÝKOU?! Ako vážne nič lepšie autorka pre najsilnejšieho predstaviteľa čiernej mágie nevymyslela? A ako som spomínala vyššie, vlastne len čakal na to, kým ho Alina zabije, veď tak to autorka vymyslela.

No a slovkom ešte zmienim nemiestny epilóg, ktorý absolútne nekorešpondoval s dejom na môj vkus, príliš idealistický a šitý na mieru hlavnej postave. 

Séria Griša už od prvej časti sľubovala pomerne sympatickú fantasy série. Svet premyslený do detailov, mnoho zaujímavých charakterov či bytostí a pútavá idea boja dobra proti zlu. Záporná postava s obrovským potenciálom. A záverečná časť mala priniesť epickú bitku! Prvé dve časti trilógie čitateľa dokázali navnadiť a rozhodne zaujať. Ja sama som podľahla tomuto príbehu a tešila sa na uzavretie. Vrchol trilógie sa ale nesie v znamení nevyužitých potenciálov a vzťahových telenoviel. Bez pátosu. 

Trilógiu napriek všetkému nehodnotím negatívne. Mala svoje pozitíva, vedela zaujať a udržať pozornosť. Záver autorke síce ušiel, no nie je to dôvod na zanevretie voči tejto sérii. 

Smiley