RECENZIA: Jozef Karika - Smršť

Žáner: triler
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 248
Väzba: Pevná s prebalom

Anotácia:

Nočná jazda autom, naokolo tma a ľudoprázdna pustina. Za tebou prízrak stareny v pohrebných šatách, ktorý je bližšie zakaždým, keď čo i len na chvíľu zastaneš...

Fenomén halného vetra je v Poľsku dobre známy a zdokumentovaný. Keď fúka, stúpa počet násilností, nehôd, vrážd aj samovrážd. Ako však tento vietor súvisí s prekliatym cestným úsekom pri Západných Tatrách a prízrakom stareny v čiernom, ktorý sa tam zjavuje?

Hrdinovia nového Karikovho mysteriózneho trileru zažívajú tú najhoršiu nočnú moru. V pustom regióne poľsko-slovenského pohraničia ich prenasleduje veterný démon, pred ktorým niet úniku.

Jozef Karika patrí medzi autorov, ktorých nie je potrebné predstavovať. Jeho doposiaľ najväčší trhák nesie názov Trhlina a rozpútal naozaj šialenstvo. A keďže sa Trhline dostala obrovská pozornosť a čitatelia mali záujem o podobné príbehy, autor sa pustil do Priepasti a po nej sa na pulty kníhkupectiev dostala kniha Smršť. 

Trhlina bola o záhadných zmiznutiach na Tribeči, Priepasť o tajomnej skalnej plošine v Tatrách a Smršť čerpá námet z halného vetra, ktorý sa vyskytuje na juhu Poľska a údajne negatívne ovplyvňuje ľudí, ktorí sa môžu stať podráždenými, agresívnymi a dokonca sa počas jeho fúkania zvyšuje počet samovrážd.

Smršť rozpráva príbeh troch mladých ľudí, ktorí sa dostanú do vplyvu halného vetra a začnú sa diať hrôzostrašné veci. 

Všetko sa začne, keď rozprávač príbehu nájde na ceste autokameru. Po prezretí si posledných záznamov v ňom vzplanie obrovská zvedavosť a tak do tajuplných záberov zapája aj svojich známych. A keďže ľudská zvedavosť býva niekedy príliš silná, postavy sa vydávajú na prieskum oblasti. Keby boli vedeli, čo spustia, asi by kameru čo najskôr zničili alebo zahodili. 

Autorovi sa opäť podarilo nájsť originálny námet. Prízrak stareny, ktorého dôsledkom býva smrť, nehovoriac o zvláštnosti tejto temnej stareny. Vykreslenie atmosféry autor zvládol bravúrne. Postupné gradovanie zabezpečuje čitateľovu pozornosť a nenecháva ho pokojným. Jednotlivé opisy niekedy naháňajú strach a vyvolávajú zimomriavky či nepríjemné pocity, hlavne ak knihu čítate v noci. S postavami pociťujete napätie, akoby ste boli v aute s nimi, pocit frustrácie sa stupňuje a vrcholí... no a potom príde rozuzlenie a záver, ktoré všetko zmetú zo stola.

Bohužiaľ, viac pozitívneho napísať nemôžem. Už pri knihe Priepasť som v recenzii spomenula, že príbeh má rovnakú linku deja ako Trhlina. Pri Smršti sa v tomto názore utvrdzujem. Smršť mala opäť rovnaký scénar - rozprávač nájde nejakú nahrávku, záznamy alebo čosi objaví, potom to začne študovať, objaví nejaké záhady a púšťa sa do výskumnej misie, počas ktorej zažíva hrôzostrašné chvíle. Áno, nový čitateľ, ktorému sa Smršť dostane ako prvá skúsenosť s autorom, určite ocení príbeh a plne si ho užije. Stály čitateľ bohužiaľ už vidí zaužívaný vzorec, ktorý neprináša nič prevratné. 

Negatívny postoj mám tentokrát aj k postavám. Tie sú naozaj nevýrazné a skôr sú len takou dejovou nevyhnutnosťou. Nedisponujú prepracovaným charakterom či nejakými výraznými vlastnosťami, pre ktoré by ste si k nim vytvorili vzťah. Miestami na mňa pôsobili prvoplánovo a to napríklad aj v súvislosti s dejovými situáciami. 

Najväčším kameňom úrazu je podľa môjho názoru zakončenie príbehu. To absolútne nekorešponduje s predchádzajúcim dejom a skôr prináša niečo, čo vás zaručene zmätie. Autor sa rozhodol príbeh ukončiť filozofickou cestou. Na tom by azda nebolo nič zlé, avšak priznám sa, ja som tým filozofickým rečiam o živote a bytí nepochopila. A nebola som sama, mnohí čitatelia mi napísali, že nedokázali pochopiť zmysel posledných strán knihy a že im to pokazilo celkový dojem. A ja sa im skutočne nečudujem, záver neprináša uspokojivé ukončenie vypätého čudesného príbehu. 

Smršť môže pre niekoho byť príjemnou knihou na oddych, no pre tých, ktorí s autorom majú aj predošlé skúsenosti, to bude skôr len povinná jazda s nie veľkým nadšením v záveri. 

Smiley